Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Art brut na Slovensku

.lucia Gavulová .časopis .umenie

V bratislavskej Galérii 19 práve prebieha výstava Art brut na Slovensku, ktorej kurátorom je Vladimír Kordoš. Je súčasťou projektu, ktorý iniciovala Liga za duševné zdravie.

Centrálna výstava nedávno skončeného 55. benátskeho bienále (ktoré sa považuje za najstaršiu a najznámejšiu medzinárodnú prehliadku vizuálneho umenia) mala názov Encyklopedický palác. Pripravil ju newyorský kurátor Massimiliano Gioni a divák sa na nej v záplave diel širokej žánrovej i mediálnej pestrosti mohol stretnúť aj s tvorbou rôznych tzv. „ousiderov“ – príležitostných tvorcov, ľudí, trpiacich duševnými chorobami, liečiteľov, mystikov... Také boli napríklad diela Švajčiarky Emmy Kunz, u ktorej sa už v detstve objavilo nadanie pre telepatiu, mimozmyslové vnímanie a liečiteľstvo, ktoré kompenzovala intenzívnym kreslením, či českej autorky Anny Zemánkovej, ktorá sa tvorbe biomorfných psychedelických pastelov oddala v období osobnej krízy na prahu päťdesiatky. Obe autorky patria k predstaviteľkám art brut, špecifického výtvarného jazyka či existenciálneho výrazu, ktorý dlhodobo zaujíma a provokuje publikum i odbornú verejnosť.
Označenie art brut pre tento druh vizuálneho prejavu zaviedol v roku 1945 francúzsky maliar a teoretik Jean Dubuffet. Ako mnoho iných modernistov, aj on bol v tom čase ovplyvnený dobovo rezonujúcou publikáciou Hansa Prinzhorna Tvorivosť duševne chorých.
V polovici 40. rokov sa vo Švajčiarsku po prvý raz stretol so zbierkou psychotického umenia, zhromaždenou ženevským psychiatrom Charlesom Ladamom. Dubuffet začal následne zbierať umenie mentálne postihnutých, spolu s umením domorodým, naivným a folklórnym, pričom ich všetky zastrešil slovným spojením art brut, v ktorom slovíčko brut charakterizuje istú hrubosť, neškolenosť, intuitívnosť, surovosť a spontánnosť výtvarného prejavu ako opozitum ku „kultúrnosti“ a „kultivovanosti“. Definoval tak tvorbu ľudí, ktorí podľa jeho slov „nie sú zranení umeleckou kultúrou, kde mimikry hrajú len veľmi malú alebo žiadnu úlohu (v protiklade k aktivitám intelektuálov). Títo umelci získavajú všetko (...) z hlbín svojej osobnosti, a nie z koncepcií klasického alebo módneho umenia. „Citovaný text pochádza z eseje Art brut preferované pred kultúrnym umením, ktorá bola súčasťou katalógu prvej výstavy Dubuffetovej zbierky tohto typu umenia v Galérii René Drouina v Paríži, 1948).
Projekt Art brut na Slovensku vznikol z iniciatívy občianskeho združenia Liga za duševné zdravie SR, v spolupráci s Galériou 19. Jeho nosným výstupom je výstava diel šesťdesiatky signovaných i anonymných autorov pod kuratelou Vladimíra Kordoša (výtvarník a dlhoročný pedagóg na Strednej škole umeleckých remesiel) a Jána Šubu (detský psychiater a pediater, podpredseda výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a primár na Klinike detskej psychiatrie v Bratislave). Edukatívny charakter výstavy je podporený bohatým sprievodným programom, pozostávajúcim z prednášok, projekcií, diskusií, literárnych a filmových dielní, ktorými sprevádzajú relevantní odborníci z oblasti medicíny, psychológie, arteterapie, výtvarného umenia a literatúry.
Primárnym cieľom širšie koncipovaného projektu Art brut na Slovensku je predstaviť tvorbu slovenských autorov, ktorých možno zaradiť k takto definovanému tvorivému vyjadreniu. Jednotlivé diela získavali tvorcovia výstavy z občianskych združení, pomáhajúcich ľuďom prekonať životnú krízu spôsobenú psychickou poruchou. Jadro vystavených prác tvorí zbierka Galérie Nezábudka, fungujúcej pri Lige za duševné zdravie. Galéria má vlastný arteterapeutický ateliér, ktorého vznik bol pôvodne iniciovaný psychiatrom Petrom Breierom a výtvarníkom Vladimírom Kordošom. Dnes je vedený v spolupráci Kordoša s kolegom výtvarníkom Dušanom Nágelom a historičkou umenia Naďou Kančevovou, ktorí sa podieľali na vzniku výstavy i sprievodného katalógu.
Sekundárnym a azda najušľachtilejším cieľom projektu je však prispieť k celkovej vyššej informovanosti o duševných poruchách a tým dopomôcť k rozvoju diskusie v rámci tejto problematiky. Je sympatické, že autori projektu sa podujali priblížiť sa k tomuto cieľu cez jazyk vizuálneho umenia, ktorým – práve pre svoje nevšedné, nadčasové, primárne vizuálne kvality – art brut nesporne je.
Do 24. novembra sa o tom môžete presvedčiť na výstave, na ktorej každý z vystavujúcich autorov odhaľuje absolútne autentický autorský rukopis, prameniaci z jeho či jej svojbytnej osobnosti, odlišného vzdelania, sociálneho pôvodu, kultúrneho či ekonomického zázemia. Paradoxne, práve tieto slobodne vznikajúce diela, rodiace sa bez škrupúľ a nánosov výtvarných pravidiel a trendov, predstavujú vo väčšine prípadov gejzír farebnosti, nekonečnej fantázie motívov, tvarov, vzorov či naratív.

Autorka je teoretička umenia. Výstavu Art brut možno vidieť do 24. novembra 2013 v Galérii 19 na Lazaretskej ulici v Bratislave.



Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite