.niekto ich hudbu označuje ako socpop, iní im hovoria „zotrvačníkoví“ umelci. V animovaných seriáloch ich vykresľujú ako upírov alebo zombíkov. Lenže poslucháčske masy im boli dlho verné, pričom to vyzeralo, že budú na vrchole aj celé toto desaťročie: Desmod, IMT Smile, Elán alebo Zuzana Smatanová... Všetko sa však mení, títo umelci majú čoraz väčší problém zaujať tínedžerov. A tak už v roku 2013 začína byť zjavné, že dochádza k veľkej výmene generácií v slovenskej popmusic. Na tom by nebolo nič čudné, vo svete prichádza k striedaniu generácií pravidelne. No u nás akoby dlho neplatili kruté zákony popmusic. Roky tu totiž dominovali tie isté mená.
Nové mená na playlistoch našich rádií aj čísla sledovanosti na sociálnych sieťach či portáloch ako youtube ukazujú, že doba socpopových spevákov a ich nasledovníkov sa končí. Rádiá ich ešte občas hrajú, no na ich miesto sa už intenzívne tlačia nové tváre: Celeste Buckingham, Majk Spirit, Dominika Mirgová alebo Rytmus. Tí totiž, na rozdiel od predchádzajúcej generácie poprockových umelcov, robia hudbu podľa aktuálnych trendov. Mená ako Majk Spirit alebo Rytmus síce nepatria k nováčikom, no dnes sú takí populárni, že rádiá ich nemôžu prehliadnuť. Keď v septembri zúrila vojna medzi Rytmusom a Rakbym, spor intenzívne „prepieral” aj slovenský bulvár.
.stále to isté
Pokým v predošlých rokoch slovenský éter valcovali hity od Desmodu, dnes si mladí ľudia cez iPhony pospevujú Hey Now od Peter Bič Projekt alebo I Was Wrong od dvojice Celeste Buckingham a Majk Spirit. Táto pesnička sa už dvadsaťpäť týždňov drží v stovke najpočúvanejších skladieb v našich rádiách. Podľa hudobného dramaturga rádia Europa 2 Ľuboša Richtera je jedným z dôvodov aj to, že tínedžeri sa interpretov ako IMT Smile či Zuzana Smatanová jednoducho prejedli. „Keď sme v roku 2009 začínali, vypracovali sme si zoznam slovenských kapiel, ktoré sme si dali otestovať. Ľudia najviac odmietali skupiny ako Desmod, Elán či IMT Smile. Hovorili, že už stačilo, keďže komerčné rádiá ich točili stále dookola,” spomína Richter.
Rádio Europa 2, ktoré si denne zapne viac ako 300-tisíc Slovákov, pričom sa snaží osloviť najmä mladých ľudí do 25 rokov, preto starostlivo zvažuje, ktoré skladby bude hrať. „Nedávno vyšla nová skladba, ktorú nahrali IMT Smile s Janou Kirschner. Keď sme ju testovali, vôbec sa nechytila,” tvrdí Richter. Keby pritom nahrali spoločnú skladbu s názvom Svoji v časoch najväčšej slávy, zrejme by z nej bol hit aj v prípade, keby nepatrila k najvydarenejším. „Niekedy pieseň vyjde, niekedy nevyjde, táto sa v rádiách neuchytila, no ja som na ňu napriek tomu hrdý,” komentoval jej neúspech v Novom Čase líder IMT Smile Ivan Tásler. Mimochodom, na youtube má len okolo 50-tisíc zhliadnutí.
Dramaturg Europy 2 Richter pritom hovorí, že nemá nič proti kapelám ako Desmod, dokonca ju považuje za dobrú skupinu. Podľa neho však dnešným mladým ľuďom, ktorí majú online prístup k hudbe z celého sveta, prekáža, že slovenské kapely robia stále to isté. „Nechcem nikoho menovať, ale niektoré popové a rockové skupiny na Slovensku zaspali dobu. Jednoducho nevedia prísť so skladbou, ktorá bude mať zahraničný sound. A potom sa čudujú, že ich nehráme, pričom si myslia, že všetko je o peniazoch,” tvrdí Richter. Podľa neho totiž jedna slovenská kapela rádiu ponúkla, že mu zaplatí 1 500 eur, keď bude dva týždne hrať jej nový singel – približne štyrikrát za deň. Europa 2 to odmietla.
.sila internetu
Podľa Richtera sa snaží ísť toto rádio s trendmi a prinášať nové veci. „Dobrým príkladom, ako sa to má robiť, je Celeste Buckingham. Hoci začínala ako Supestar, neuveriteľne sa vypracovala. Má výbornú angličtinu a skvelý tím.” Europa 2 urobila veľký hit aj zo skladby Hey Now od skupiny Peter Bič Projekt. „Dovtedy ho nikto nepoznal. Táto pesnička sa napokon stala najhranejšou na Slovensku,” pripomína Richter. Málokto vie, že spomínané rádio dalo šancu aj raperovi Majkovi Spiritovi, keď začalo hrať jeho prvý sólový singel Good Vibration. „Bolo to v čase, keď ho ešte iné médiá odmietali,” tvrdí Richter. Dnes rotujú hity od tohto rapera aj v iných komerčných rádiách, keďže medzičasom sa stal Majk Spirit hviezdou šoubiznisu.
Europa 2 dokonca hrala aj skladbu Branči Kováč od rapera Veca, ktorý rozhodne nepatrí v rámci hip-hopu k mainstreamu. „Najskôr sme zavesili na Facebook klip, ktorý okamžite zaujal. Každý štvrtok vysielame aj dvojhodinovú reláciu, ktorou sa snažíme podchytiť komunitu raperov,” hovorí Richter. Europa 2 pracuje s Facebookom cielene, keďže tam má vyše 350-tisíc fanúšikov. Riadi sa pri výbere pesničiek do vysielania aj tým, koľko ľudí ich videlo na youtube? „To nie je smerodajné. Dôležité je, či prejde skladba calloutmi,” dodáva Richter. Kapely ako IMT Smile majú totiž starších poslucháčov, ktorí nie sú až tak často na internete ako dnešní tínedžeri, takže počet „klikov” pri videách môže byť skresľujúci.
V takzvaných calloutoch však už podľa Richtera nezaujmú ani speváci ako Zuzana Smatanová alebo Peter Cmorik, hoci patria k mladšej generácii. Obaja ťahajú za kratší koniec aj na sociálnych sietiach. Napríklad Majk Spirit nazbieral so skladbou Rap neni Hip-hop za dva týždne od jej zverejnenia takmer 400-tisíc klikov. Nová pesnička Zuzany Smatanovej Muži aj ženy, ktorú dnes tlačí napríklad rádio Expres, získala za rovnaký čas dokopy len 30-tisíc klikov. Tieto údaje sa dajú do istej miery zmanipulovať alebo vylepšiť zaplatením reklamy na sociálnych sietiach. No napriek tomu ukazujú, že tínedžeri už nekonzumujú hudbu cez tradičné médiá (rádiá a televízie), ale skôr cez sociálne siete na internete.
.jedna pesnička
V osemdesiatych rokoch „zabili” videohviezdy rádiové hviezdy. Dnes by sa dal refrén Video Kill The Radio Stars parafrázovať na Internet Kill The Radio and Video Stars. To však neznamená, že skupiny ako Elán, ktoré sú stvárnené v obľúbenom kreslenom seriáli Napál Rytmausa ako upíri, nemôžu ožiť. Podľa hudobného publicistu a producenta Juraja Čurného majú aj niekdajšie ikony popmusic šancu vrátiť sa do hlavných vysielacích časov a oprášiť tak zabudnutú slávu. Všetko je vraj o jedinej piesni.
„Podarilo sa to napríklad Robovi Grigorovovi, ktorý nahral v roku 2006 album Balady, kde mal jedinú známu skladbu Povedzme. Po jej úspechu sa na tri roky vrátil do pozície, kde bol v osemdesiatych rokoch. Už nebol len legendou, ktorá žije zo svojich starých vecí, ale zrazu mal veľký hit,“ pripomína Čurný. Ako príklad uvádza aj Janu Kirschner, ktorá bola istý čas tiež v úzadí. „Potom urobila jednu pesničku Pokoj v duši. Vďaka nej vyhrala päť ankiet, aj keď v jej prirodzenosti nie je byť popovou speváčkou. No vďaka tejto skladbe sa vrátila do všeobecného povedomia ľudí ako popová speváčka.“
Čurný vidí za zmenami v slovenskej popmusic niekoľko vecí, ktoré sa stretli v jednom časovom úseku. V prvom rade prišlo k prirodzenému striedaniu generácií. „IMT Smile, Desmod aj Zuzana Smatanová prišli na scénu koncom 90. rokov, čo znamená, že dnešná mladá generácia už nezachytila obdobie ich najväčšej slávy, ale logicky si hľadá svojich príbuzných interpretov,“ myslí si Čurný. Podľa neho je problém aj v tom, že komerčné rádiá hrajú oveľa menej slovenskej hudby. „Rádiá rezignovali na svoju úlohu, keď prestali objavovať a presadzovať nové tváre. Lady Gaga neurobí z rádia zaujímavé rádio. To vzniká len vtedy, keď vyrobí nový hit z domáceho prostredia. “
.klišé v textoch
Čurný priznáva, že za ústupom slovenského poprocku je aj „únava materiálu“. Nemyslí si však, že mladí ľudia radšej počúvajú svetovú popmusic, pretože im prekáža množstvo klišé v slovenských textoch. „Anglické texty sú pre nás skôr kulisou. To znamená, že hlúposti, spievané po anglicky, nevyznejú tak trápne, ako keď sú spievané po slovensky.” Podľa neho je angličtina ako taliančina v opere. „Tam aj tie najväčšie banality znejú dobre. Ubezpečujem vás, že keby hrali naše rádiá toľko slovenského hip-hopu, ako kedysi poprocku, tak by vám tie texty tiež pripadali smiešne.”
Čurný nesúhlasí ani s názormi, že mladí odmietajú slovenský poprock aj preto, že sa hudobne nijako nevyvíja. „Zoberte si Paula McCartneyho. Skladá približne tie isté pesničky, ale vždy ich nejako zvukovo ozvláštni. Niečo podobné robí aj Meky Žbirka. Robí rovnaký typ piesní, ktoré zodpovedajú jeho naturelu. Je však geniálny v tom, že to vie predať. A dokáže osloviť aj mladšie generácie – napríklad tým, že si nechal urobiť od producenta Ollieho Torra remix skladby Opitý slávou.“
Čurný spomína aj príklad Lindy Hammelovej, ktorá raz prišla domov a spýtala sa svojho otca Pavla Hammela, či nahral platňu Zvoňte, zvonky, ktorú vôbec nepoznala. Spolužiaci jej však povedali, že je to fantastický album. „Popmusic prichádza a odchádza vo vlnách.” Tou najvypuklejšou bola podľa Čurného vlna slovenského eurodanceflooru z polovice 90. rokov. Potom prišiel hip-hop, a dnes je to po anglicky spievaná produkcia, s ktorou už nemajú dnešní mladí ľudia – pre lepšie jazykové znalosti – žiadny problém. Čurný si však nemyslí, že slovenská popmusic prechádza nejakou výraznou zmenou. „Ak nepočítame eurodancefloor, Slovensko nikdy nezažilo módu, ktorá by zamávala našou scénou.”
.krajina poprocku
Podľa Čurného sme stále poprockovou krajinou, kde sa spravidla presadí to, čo je úspešné v Nemecku. „Väčšinový vkus Slovákov, ktorí nejdú v hudbe do hĺbky, a ktorí si nepotrebujú zdôvodňovať, či sa im niečo páči, alebo nie, je veľmi podobný Nemecku. Hovorím o všeobecnom vkuse, čo je na Slovensku jednoznačne stredný poprockový prúd.“ Ako príklad uvádza americkú speváčku Toni Braxton, ktorá bola doma superúspešná, no z hľadiska predaja na Slovensku bola úplne dole. „Keď sa jej pesnička Unbreak My Heart presadila v Nemecku, zrazu sa zo stokusového predaja stal desaťtisícový.“
Čurný je presvedčený, že aj kapely ako Desmod sa ešte môžu vrátiť. „Možno nie s takou intenzitou ako v minulosti, keď sa dostali do pozície interpretov, pri ktorých vám už prekážalo, že ich počujete, pretože ich bolo všade priveľa. Dnes sú trochu nižšie, no keď urobia dobrú pesničku, sú späť. Navyše môže prísť ďalšia generácia, ktorá začne objavovať hudbu svojich rodičov alebo starších súrodencov,“ dodáva Čurný.
.oblečte si kroje!
Úpadok slovenského poprocku avizovali už v polovici minulého desaťročia raperi. Vo svojich textoch sa navážali do hudby, ktorú hrali radiá, útočili aj na vtedajšie stálice ako Desmod či IMT Smile. V tomto smere vynikali najmä Kontrafakt a Zverina. Raper Vec zase v roku 2005 v skladbe Môj jazz rapoval: „Všetci tí žbirkovia už majú dosť, ja som starý pes, čo im ukradne kosť.” Situáciu na vtedajšej hudobnej scéne, ktorú začala valcovať prvá vlna hip-hopu, vtipne glosoval aj v pesničke Oblečte si kroje: „Vždy keď zapnem moje stroje, idem si svoje. Zotrvačníkoví umelci, oblečte si kroje.”
„Bola to mladícka rebélia, no ani dnes by som to nepovedal inak. Jednoducho som chcel, aby došlo k výmene stráží. Nič netrvá večne,” hovorí Vec. Na rozdiel od iných sa však nechcel prispôsobovať a robiť hudbu tak, aby ho hrali rádiá. „Išiel som podľa vlastnej šablóny, no zároveň som chcel dať najavo, že si zaslúžim éter a vaše peniaze. Žiť z hudby na úrovni láka každého hudobníka,” dodáva s úsmevom. Podľa neho zakrpateli kapely ako Desmod či IMT Smile aj preto, že boli spokojné s úspechom, ktorý dosiahli a s peniazmi, ktoré zarobili. „Aj preto nemali potrebu ďalej sa vyvíjať a posúvať. Navyše dlho nemali konkurenciu,” myslí si Vec. „Okrem toho začali robiť pesničky do televíznych seriálov, čo im akoby stačilo. Mladí ľudia však nepočúvajú hudbu, ktorá je zatuchnutá a necítiť z nej nový náboj.”
.platňa ako status
Dnes už nie sú skupiny ako Desmod ani hlavnými hviezdami letných festivalov – postupne ich vystriedali spomínaní Majk Spirit, Ego či Rytmus. „Ale takto to funguje všade na svete, akurát sem to prichádza o niekoľko rokov neskôr ako tam,” tvrdí Vec. On sám síce nepatrí v rámci hip-hopu k mainstreamu, no priznáva, že aj jeho volajú hrať na akcie častejšie ako v minulosti. „Aj za vystúpenia si teraz pýtame viac peňazí.” Podľa Veca je postupná výmena generácií prirodzená. „Aj rokenrol bol kedysi to, čo je dnes hip-hop, a teraz je na ústupe. Je to taká sínusoída, trendy a nálady ľudí sa neustále menia.”
Rap navyše ťaží aj zo spomínaného rýchleho vývoja nových médií a technológií, cez ktoré sa hudba dostáva k mladej generácii. „Dnes sme v tomto smere oveľa ďalej ako pred desiatimi rokmi. Nám to pomohlo, kapelám ako Desmod uškodilo,” dodáva Vec. Je však paradoxné, že interpreti ako Majk Spirit či Rytmus dnes predávajú aj oveľa viac „klasických” albumov ako Desmod či IMT Smile – a to aj napriek tomu, že fanúšikovia hip-hopu počúvajú túto hudbu primárne cez internet.
Čurný má však na to jednoduché vysvetlenie. „Kupujú si pocit, že patria k tejto generácii. Potrebujú to mať, lebo takto sa identifikujú so svojou obľúbenou kapelou. Aj Richard Müller predáva veľa albumov, hoci jeho fanúšikovia si ho môžu stiahnuť z internetu. Kúpou CD totiž dávajú najavo, že je pre nich dôležitý, alebo že chcú byť súčasťou jeho sveta. Je to ako voňavkársky priemysel alebo darček, ktorý si môžu odložiť.“
Nové mená na playlistoch našich rádií aj čísla sledovanosti na sociálnych sieťach či portáloch ako youtube ukazujú, že doba socpopových spevákov a ich nasledovníkov sa končí. Rádiá ich ešte občas hrajú, no na ich miesto sa už intenzívne tlačia nové tváre: Celeste Buckingham, Majk Spirit, Dominika Mirgová alebo Rytmus. Tí totiž, na rozdiel od predchádzajúcej generácie poprockových umelcov, robia hudbu podľa aktuálnych trendov. Mená ako Majk Spirit alebo Rytmus síce nepatria k nováčikom, no dnes sú takí populárni, že rádiá ich nemôžu prehliadnuť. Keď v septembri zúrila vojna medzi Rytmusom a Rakbym, spor intenzívne „prepieral” aj slovenský bulvár.
.stále to isté
Pokým v predošlých rokoch slovenský éter valcovali hity od Desmodu, dnes si mladí ľudia cez iPhony pospevujú Hey Now od Peter Bič Projekt alebo I Was Wrong od dvojice Celeste Buckingham a Majk Spirit. Táto pesnička sa už dvadsaťpäť týždňov drží v stovke najpočúvanejších skladieb v našich rádiách. Podľa hudobného dramaturga rádia Europa 2 Ľuboša Richtera je jedným z dôvodov aj to, že tínedžeri sa interpretov ako IMT Smile či Zuzana Smatanová jednoducho prejedli. „Keď sme v roku 2009 začínali, vypracovali sme si zoznam slovenských kapiel, ktoré sme si dali otestovať. Ľudia najviac odmietali skupiny ako Desmod, Elán či IMT Smile. Hovorili, že už stačilo, keďže komerčné rádiá ich točili stále dookola,” spomína Richter.
Rádio Europa 2, ktoré si denne zapne viac ako 300-tisíc Slovákov, pričom sa snaží osloviť najmä mladých ľudí do 25 rokov, preto starostlivo zvažuje, ktoré skladby bude hrať. „Nedávno vyšla nová skladba, ktorú nahrali IMT Smile s Janou Kirschner. Keď sme ju testovali, vôbec sa nechytila,” tvrdí Richter. Keby pritom nahrali spoločnú skladbu s názvom Svoji v časoch najväčšej slávy, zrejme by z nej bol hit aj v prípade, keby nepatrila k najvydarenejším. „Niekedy pieseň vyjde, niekedy nevyjde, táto sa v rádiách neuchytila, no ja som na ňu napriek tomu hrdý,” komentoval jej neúspech v Novom Čase líder IMT Smile Ivan Tásler. Mimochodom, na youtube má len okolo 50-tisíc zhliadnutí.
Dramaturg Europy 2 Richter pritom hovorí, že nemá nič proti kapelám ako Desmod, dokonca ju považuje za dobrú skupinu. Podľa neho však dnešným mladým ľuďom, ktorí majú online prístup k hudbe z celého sveta, prekáža, že slovenské kapely robia stále to isté. „Nechcem nikoho menovať, ale niektoré popové a rockové skupiny na Slovensku zaspali dobu. Jednoducho nevedia prísť so skladbou, ktorá bude mať zahraničný sound. A potom sa čudujú, že ich nehráme, pričom si myslia, že všetko je o peniazoch,” tvrdí Richter. Podľa neho totiž jedna slovenská kapela rádiu ponúkla, že mu zaplatí 1 500 eur, keď bude dva týždne hrať jej nový singel – približne štyrikrát za deň. Europa 2 to odmietla.
.sila internetu
Podľa Richtera sa snaží ísť toto rádio s trendmi a prinášať nové veci. „Dobrým príkladom, ako sa to má robiť, je Celeste Buckingham. Hoci začínala ako Supestar, neuveriteľne sa vypracovala. Má výbornú angličtinu a skvelý tím.” Europa 2 urobila veľký hit aj zo skladby Hey Now od skupiny Peter Bič Projekt. „Dovtedy ho nikto nepoznal. Táto pesnička sa napokon stala najhranejšou na Slovensku,” pripomína Richter. Málokto vie, že spomínané rádio dalo šancu aj raperovi Majkovi Spiritovi, keď začalo hrať jeho prvý sólový singel Good Vibration. „Bolo to v čase, keď ho ešte iné médiá odmietali,” tvrdí Richter. Dnes rotujú hity od tohto rapera aj v iných komerčných rádiách, keďže medzičasom sa stal Majk Spirit hviezdou šoubiznisu.
Europa 2 dokonca hrala aj skladbu Branči Kováč od rapera Veca, ktorý rozhodne nepatrí v rámci hip-hopu k mainstreamu. „Najskôr sme zavesili na Facebook klip, ktorý okamžite zaujal. Každý štvrtok vysielame aj dvojhodinovú reláciu, ktorou sa snažíme podchytiť komunitu raperov,” hovorí Richter. Europa 2 pracuje s Facebookom cielene, keďže tam má vyše 350-tisíc fanúšikov. Riadi sa pri výbere pesničiek do vysielania aj tým, koľko ľudí ich videlo na youtube? „To nie je smerodajné. Dôležité je, či prejde skladba calloutmi,” dodáva Richter. Kapely ako IMT Smile majú totiž starších poslucháčov, ktorí nie sú až tak často na internete ako dnešní tínedžeri, takže počet „klikov” pri videách môže byť skresľujúci.
V takzvaných calloutoch však už podľa Richtera nezaujmú ani speváci ako Zuzana Smatanová alebo Peter Cmorik, hoci patria k mladšej generácii. Obaja ťahajú za kratší koniec aj na sociálnych sietiach. Napríklad Majk Spirit nazbieral so skladbou Rap neni Hip-hop za dva týždne od jej zverejnenia takmer 400-tisíc klikov. Nová pesnička Zuzany Smatanovej Muži aj ženy, ktorú dnes tlačí napríklad rádio Expres, získala za rovnaký čas dokopy len 30-tisíc klikov. Tieto údaje sa dajú do istej miery zmanipulovať alebo vylepšiť zaplatením reklamy na sociálnych sietiach. No napriek tomu ukazujú, že tínedžeri už nekonzumujú hudbu cez tradičné médiá (rádiá a televízie), ale skôr cez sociálne siete na internete.
.jedna pesnička
V osemdesiatych rokoch „zabili” videohviezdy rádiové hviezdy. Dnes by sa dal refrén Video Kill The Radio Stars parafrázovať na Internet Kill The Radio and Video Stars. To však neznamená, že skupiny ako Elán, ktoré sú stvárnené v obľúbenom kreslenom seriáli Napál Rytmausa ako upíri, nemôžu ožiť. Podľa hudobného publicistu a producenta Juraja Čurného majú aj niekdajšie ikony popmusic šancu vrátiť sa do hlavných vysielacích časov a oprášiť tak zabudnutú slávu. Všetko je vraj o jedinej piesni.
„Podarilo sa to napríklad Robovi Grigorovovi, ktorý nahral v roku 2006 album Balady, kde mal jedinú známu skladbu Povedzme. Po jej úspechu sa na tri roky vrátil do pozície, kde bol v osemdesiatych rokoch. Už nebol len legendou, ktorá žije zo svojich starých vecí, ale zrazu mal veľký hit,“ pripomína Čurný. Ako príklad uvádza aj Janu Kirschner, ktorá bola istý čas tiež v úzadí. „Potom urobila jednu pesničku Pokoj v duši. Vďaka nej vyhrala päť ankiet, aj keď v jej prirodzenosti nie je byť popovou speváčkou. No vďaka tejto skladbe sa vrátila do všeobecného povedomia ľudí ako popová speváčka.“
Čurný vidí za zmenami v slovenskej popmusic niekoľko vecí, ktoré sa stretli v jednom časovom úseku. V prvom rade prišlo k prirodzenému striedaniu generácií. „IMT Smile, Desmod aj Zuzana Smatanová prišli na scénu koncom 90. rokov, čo znamená, že dnešná mladá generácia už nezachytila obdobie ich najväčšej slávy, ale logicky si hľadá svojich príbuzných interpretov,“ myslí si Čurný. Podľa neho je problém aj v tom, že komerčné rádiá hrajú oveľa menej slovenskej hudby. „Rádiá rezignovali na svoju úlohu, keď prestali objavovať a presadzovať nové tváre. Lady Gaga neurobí z rádia zaujímavé rádio. To vzniká len vtedy, keď vyrobí nový hit z domáceho prostredia. “
.klišé v textoch
Čurný priznáva, že za ústupom slovenského poprocku je aj „únava materiálu“. Nemyslí si však, že mladí ľudia radšej počúvajú svetovú popmusic, pretože im prekáža množstvo klišé v slovenských textoch. „Anglické texty sú pre nás skôr kulisou. To znamená, že hlúposti, spievané po anglicky, nevyznejú tak trápne, ako keď sú spievané po slovensky.” Podľa neho je angličtina ako taliančina v opere. „Tam aj tie najväčšie banality znejú dobre. Ubezpečujem vás, že keby hrali naše rádiá toľko slovenského hip-hopu, ako kedysi poprocku, tak by vám tie texty tiež pripadali smiešne.”
Čurný nesúhlasí ani s názormi, že mladí odmietajú slovenský poprock aj preto, že sa hudobne nijako nevyvíja. „Zoberte si Paula McCartneyho. Skladá približne tie isté pesničky, ale vždy ich nejako zvukovo ozvláštni. Niečo podobné robí aj Meky Žbirka. Robí rovnaký typ piesní, ktoré zodpovedajú jeho naturelu. Je však geniálny v tom, že to vie predať. A dokáže osloviť aj mladšie generácie – napríklad tým, že si nechal urobiť od producenta Ollieho Torra remix skladby Opitý slávou.“
Čurný spomína aj príklad Lindy Hammelovej, ktorá raz prišla domov a spýtala sa svojho otca Pavla Hammela, či nahral platňu Zvoňte, zvonky, ktorú vôbec nepoznala. Spolužiaci jej však povedali, že je to fantastický album. „Popmusic prichádza a odchádza vo vlnách.” Tou najvypuklejšou bola podľa Čurného vlna slovenského eurodanceflooru z polovice 90. rokov. Potom prišiel hip-hop, a dnes je to po anglicky spievaná produkcia, s ktorou už nemajú dnešní mladí ľudia – pre lepšie jazykové znalosti – žiadny problém. Čurný si však nemyslí, že slovenská popmusic prechádza nejakou výraznou zmenou. „Ak nepočítame eurodancefloor, Slovensko nikdy nezažilo módu, ktorá by zamávala našou scénou.”
.krajina poprocku
Podľa Čurného sme stále poprockovou krajinou, kde sa spravidla presadí to, čo je úspešné v Nemecku. „Väčšinový vkus Slovákov, ktorí nejdú v hudbe do hĺbky, a ktorí si nepotrebujú zdôvodňovať, či sa im niečo páči, alebo nie, je veľmi podobný Nemecku. Hovorím o všeobecnom vkuse, čo je na Slovensku jednoznačne stredný poprockový prúd.“ Ako príklad uvádza americkú speváčku Toni Braxton, ktorá bola doma superúspešná, no z hľadiska predaja na Slovensku bola úplne dole. „Keď sa jej pesnička Unbreak My Heart presadila v Nemecku, zrazu sa zo stokusového predaja stal desaťtisícový.“
Čurný je presvedčený, že aj kapely ako Desmod sa ešte môžu vrátiť. „Možno nie s takou intenzitou ako v minulosti, keď sa dostali do pozície interpretov, pri ktorých vám už prekážalo, že ich počujete, pretože ich bolo všade priveľa. Dnes sú trochu nižšie, no keď urobia dobrú pesničku, sú späť. Navyše môže prísť ďalšia generácia, ktorá začne objavovať hudbu svojich rodičov alebo starších súrodencov,“ dodáva Čurný.
.oblečte si kroje!
Úpadok slovenského poprocku avizovali už v polovici minulého desaťročia raperi. Vo svojich textoch sa navážali do hudby, ktorú hrali radiá, útočili aj na vtedajšie stálice ako Desmod či IMT Smile. V tomto smere vynikali najmä Kontrafakt a Zverina. Raper Vec zase v roku 2005 v skladbe Môj jazz rapoval: „Všetci tí žbirkovia už majú dosť, ja som starý pes, čo im ukradne kosť.” Situáciu na vtedajšej hudobnej scéne, ktorú začala valcovať prvá vlna hip-hopu, vtipne glosoval aj v pesničke Oblečte si kroje: „Vždy keď zapnem moje stroje, idem si svoje. Zotrvačníkoví umelci, oblečte si kroje.”
„Bola to mladícka rebélia, no ani dnes by som to nepovedal inak. Jednoducho som chcel, aby došlo k výmene stráží. Nič netrvá večne,” hovorí Vec. Na rozdiel od iných sa však nechcel prispôsobovať a robiť hudbu tak, aby ho hrali rádiá. „Išiel som podľa vlastnej šablóny, no zároveň som chcel dať najavo, že si zaslúžim éter a vaše peniaze. Žiť z hudby na úrovni láka každého hudobníka,” dodáva s úsmevom. Podľa neho zakrpateli kapely ako Desmod či IMT Smile aj preto, že boli spokojné s úspechom, ktorý dosiahli a s peniazmi, ktoré zarobili. „Aj preto nemali potrebu ďalej sa vyvíjať a posúvať. Navyše dlho nemali konkurenciu,” myslí si Vec. „Okrem toho začali robiť pesničky do televíznych seriálov, čo im akoby stačilo. Mladí ľudia však nepočúvajú hudbu, ktorá je zatuchnutá a necítiť z nej nový náboj.”
.platňa ako status
Dnes už nie sú skupiny ako Desmod ani hlavnými hviezdami letných festivalov – postupne ich vystriedali spomínaní Majk Spirit, Ego či Rytmus. „Ale takto to funguje všade na svete, akurát sem to prichádza o niekoľko rokov neskôr ako tam,” tvrdí Vec. On sám síce nepatrí v rámci hip-hopu k mainstreamu, no priznáva, že aj jeho volajú hrať na akcie častejšie ako v minulosti. „Aj za vystúpenia si teraz pýtame viac peňazí.” Podľa Veca je postupná výmena generácií prirodzená. „Aj rokenrol bol kedysi to, čo je dnes hip-hop, a teraz je na ústupe. Je to taká sínusoída, trendy a nálady ľudí sa neustále menia.”
Rap navyše ťaží aj zo spomínaného rýchleho vývoja nových médií a technológií, cez ktoré sa hudba dostáva k mladej generácii. „Dnes sme v tomto smere oveľa ďalej ako pred desiatimi rokmi. Nám to pomohlo, kapelám ako Desmod uškodilo,” dodáva Vec. Je však paradoxné, že interpreti ako Majk Spirit či Rytmus dnes predávajú aj oveľa viac „klasických” albumov ako Desmod či IMT Smile – a to aj napriek tomu, že fanúšikovia hip-hopu počúvajú túto hudbu primárne cez internet.
Čurný má však na to jednoduché vysvetlenie. „Kupujú si pocit, že patria k tejto generácii. Potrebujú to mať, lebo takto sa identifikujú so svojou obľúbenou kapelou. Aj Richard Müller predáva veľa albumov, hoci jeho fanúšikovia si ho môžu stiahnuť z internetu. Kúpou CD totiž dávajú najavo, že je pre nich dôležitý, alebo že chcú byť súčasťou jeho sveta. Je to ako voňavkársky priemysel alebo darček, ktorý si môžu odložiť.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.