Každý špehuje každého. Už keď si porovnáme, o koľko informácií je dnes v obehu viac ako za studenej vojny, je jasné, že na vytriedenie tých podstatných musia byť nasadené ešte väčšie špehovské armády než kedysi.
.aj na nás pozor!
Vychádza najavo, že americké tajné služby špehujú bežných občanov, ako aj svetových lídrov politiky a biznisu. Citlivé dáta im odovzdávajú firmy ako Facebook či Microsoft. Presne tie, ktoré sa tvária ako najlepší priatelia svojich používateľov.
Tieto odhalenia zverejňuje na pokračovanie britský Guardian a americký Washington Post z povážlivo hlbokých zásob Edwarda Snowdena. Takpovediac hardvérové dôkazy nám poskytuje kuriózna historka o darčekoch, ktorými ruská delegácia prekvapila delegácie ostatných krajín na petrohradskom summite. USB kľúče a nabíjačky k mobilom ako summitové suveníry zapôsobili tak prekvapivo, že si ich niektorí obdarovaní dali bezpečnostne preveriť. Potom vyšli v talianskej tlači, napríklad v denníku Corriere della Sera, s odvolaním sa na diplomatické únijné zdroje správy, že test zariadení dopadol „pozitívne“. Tento prípad vyznel v kontexte Snowdenových odhalení skôr ako reklamný ťah Ruska. Akoby chcel Putin vyslať svetu signál – Aj na nás pozor, aj my vás sledujeme! Ešte zábavnejšie do debaty prispel bývalý grécky minister zahraničných vecí Theodoros Pangalos. Grécka tajná služba, povedal, špehovala veľvyslancov v Aténach, vrátane toho amerického. Odpočúvala ich telefonáty ale, dodal Pangalos, „nič nové sme sa nedozvedeli. Už sme totiž všetko vedeli.“
Lenže teraz to menej zábavné. Novú vlnu škandálov odštartovalo podozrenie, že americká National Security Agency (NSA) donedávna odpočúvala mobil nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. James Clapper, šéf amerických tajných služieb, šokoval svojou úprimnosťou: špehovanie svetových lídrov je vraj rutinné a nevyhnutné. Podľa bývalého viceprezidenta USA Dicka Cheneyho je zber dát o bežných občanoch potrebný, pretože zamestnanci NSA nemôžu vedieť, ktoré získané informácie budú súvisieť s vyšetrovaním teroristickej činnosti. Hoci európski politici dávajú v súvislosti s aktivitami NSA najavo svoje (inak oprávnené) rozhorčenie, je faktom, že pri zbere dát pomáhajú Američanom aj európski spojenci. Podľa Wall Street Journalu dostala NSA milióny záznamov telefonátov od svojich transatlantických spojencov. Tieto záznamy údajne pochádzajú z vojnových zón a z iných oblastí mimo hraníc spomínaných európskych krajín. Konkrétne napríklad Španielsko spolupracovalo s USA pri zbere informácií v problematických krajinách ako Mali, Afganistan a počas operácií vedených proti džihádistom. Predstaviteľ španielskej vlády sa vyjadril, že metadáta, ktoré takto Američania od Španielov získali, nepochádzajú z Európy. Zaujímavú otázku položil americký právnik Christopher Slobogin, autor knihy Privacy at Risk: The New Government Surveillance and the Fourth Amendment (Súkromie v ohrození. Nové špionážne aktivity vlády a štvrtý dodatok k americkej ústave). Pýta sa, či nie je pre súkromie jednotlivcov väčším rizikom práve to, že veľkú časť metadát dodávajú americkým tajným službám európske agentúry. Americká právna regulácia, tvrdí Slobogin, je pri zbere dát podstatne rigoróznejšia ako tá európska. Európski spojenci sa k dátam dostávajú ešte menej kontrolovateľnými spôsobmi než NSA, ktorá teraz vyzerá ako hlavný zloduch. Slobogin však zároveň tvrdo kritizuje NSA a pýta sa aj na to, či NSA naozaj dôsledne rešpektuje zákonné limity, platné v Spojených štátoch, ktoré vyzerajú na papieri prísnejšie.
.dvere konšpirátorom sú otvorené
Najmä v USA sa stalo špehovanie vnútropolitickou témou. Hoci dnes v porovnaní s érou Watergate už nie je situácia, keď by takéto škandály zlomili väzy celej administratíve, obavy o demokraciu tam zreteľne počuť. Pre osud demokracie nebude až také dôležité to, aké ďalšie odhalenia ešte tlač zverejní. Lebo podozrenie, že žijeme vo svete Veľkého brata, sa už potvrdilo. Dôležitejšie bude, akým spôsobom verejnosť spracuje tieto odhalenia. Vezme ich ako daň za život s technológiami a zariadi sa podľa toho, napríklad obmedzí to, čo o sebe zverejňuje napríklad na sociálnych sieťach? Alebo prepadne konšpiračným teóriám, ktoré človeka v konečnom dôsledku zotročia ešte väčšmi ako veľké oči a uši agentúr?
.aj na nás pozor!
Vychádza najavo, že americké tajné služby špehujú bežných občanov, ako aj svetových lídrov politiky a biznisu. Citlivé dáta im odovzdávajú firmy ako Facebook či Microsoft. Presne tie, ktoré sa tvária ako najlepší priatelia svojich používateľov.
Tieto odhalenia zverejňuje na pokračovanie britský Guardian a americký Washington Post z povážlivo hlbokých zásob Edwarda Snowdena. Takpovediac hardvérové dôkazy nám poskytuje kuriózna historka o darčekoch, ktorými ruská delegácia prekvapila delegácie ostatných krajín na petrohradskom summite. USB kľúče a nabíjačky k mobilom ako summitové suveníry zapôsobili tak prekvapivo, že si ich niektorí obdarovaní dali bezpečnostne preveriť. Potom vyšli v talianskej tlači, napríklad v denníku Corriere della Sera, s odvolaním sa na diplomatické únijné zdroje správy, že test zariadení dopadol „pozitívne“. Tento prípad vyznel v kontexte Snowdenových odhalení skôr ako reklamný ťah Ruska. Akoby chcel Putin vyslať svetu signál – Aj na nás pozor, aj my vás sledujeme! Ešte zábavnejšie do debaty prispel bývalý grécky minister zahraničných vecí Theodoros Pangalos. Grécka tajná služba, povedal, špehovala veľvyslancov v Aténach, vrátane toho amerického. Odpočúvala ich telefonáty ale, dodal Pangalos, „nič nové sme sa nedozvedeli. Už sme totiž všetko vedeli.“
Lenže teraz to menej zábavné. Novú vlnu škandálov odštartovalo podozrenie, že americká National Security Agency (NSA) donedávna odpočúvala mobil nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. James Clapper, šéf amerických tajných služieb, šokoval svojou úprimnosťou: špehovanie svetových lídrov je vraj rutinné a nevyhnutné. Podľa bývalého viceprezidenta USA Dicka Cheneyho je zber dát o bežných občanoch potrebný, pretože zamestnanci NSA nemôžu vedieť, ktoré získané informácie budú súvisieť s vyšetrovaním teroristickej činnosti. Hoci európski politici dávajú v súvislosti s aktivitami NSA najavo svoje (inak oprávnené) rozhorčenie, je faktom, že pri zbere dát pomáhajú Američanom aj európski spojenci. Podľa Wall Street Journalu dostala NSA milióny záznamov telefonátov od svojich transatlantických spojencov. Tieto záznamy údajne pochádzajú z vojnových zón a z iných oblastí mimo hraníc spomínaných európskych krajín. Konkrétne napríklad Španielsko spolupracovalo s USA pri zbere informácií v problematických krajinách ako Mali, Afganistan a počas operácií vedených proti džihádistom. Predstaviteľ španielskej vlády sa vyjadril, že metadáta, ktoré takto Američania od Španielov získali, nepochádzajú z Európy. Zaujímavú otázku položil americký právnik Christopher Slobogin, autor knihy Privacy at Risk: The New Government Surveillance and the Fourth Amendment (Súkromie v ohrození. Nové špionážne aktivity vlády a štvrtý dodatok k americkej ústave). Pýta sa, či nie je pre súkromie jednotlivcov väčším rizikom práve to, že veľkú časť metadát dodávajú americkým tajným službám európske agentúry. Americká právna regulácia, tvrdí Slobogin, je pri zbere dát podstatne rigoróznejšia ako tá európska. Európski spojenci sa k dátam dostávajú ešte menej kontrolovateľnými spôsobmi než NSA, ktorá teraz vyzerá ako hlavný zloduch. Slobogin však zároveň tvrdo kritizuje NSA a pýta sa aj na to, či NSA naozaj dôsledne rešpektuje zákonné limity, platné v Spojených štátoch, ktoré vyzerajú na papieri prísnejšie.
.dvere konšpirátorom sú otvorené
Najmä v USA sa stalo špehovanie vnútropolitickou témou. Hoci dnes v porovnaní s érou Watergate už nie je situácia, keď by takéto škandály zlomili väzy celej administratíve, obavy o demokraciu tam zreteľne počuť. Pre osud demokracie nebude až také dôležité to, aké ďalšie odhalenia ešte tlač zverejní. Lebo podozrenie, že žijeme vo svete Veľkého brata, sa už potvrdilo. Dôležitejšie bude, akým spôsobom verejnosť spracuje tieto odhalenia. Vezme ich ako daň za život s technológiami a zariadi sa podľa toho, napríklad obmedzí to, čo o sebe zverejňuje napríklad na sociálnych sieťach? Alebo prepadne konšpiračným teóriám, ktoré človeka v konečnom dôsledku zotročia ešte väčšmi ako veľké oči a uši agentúr?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.