Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koniec starých časov v Česku

.tomáš Němeček .časopis .týždeň vo svete

Častá interpretácia nedávnych českých volieb znie, že v nich uspeli „antisystémové“ strany a prepadli tie tradičné. Najväčšmi však znepokojuje iný skrytý trend: postupujúce drobenie ústrednej moci.

V sobotu 26. októbra sa stali veci, ktoré si v Česku ešte v júni nikto nevedel predstaviť. ČSSD „utrpela víťazstvo“: 20,5 % (50 mandátov v 200-člennej snemovni) je jej najhorší výsledok od roku 1992. ODS, druhý hlavný pilier ponovembrového systému, skončila s jednociferným skóre. A takmer štvrtinu snemovne obsadí hnutie miliardára Andreja Babiša ANO 2011, ktoré v lete nemalo ani dopísaný program.
S „antisystémovosťou“ Babišovho hnutia to pritom nemusí byť také horúce. V prvých dňoch po voľbách sa jeho šéf správa nezvyčajne disciplinovane. Do snemovne vyslal okrem zamestnancov svojho holdingu aj celkom rešpektovaných ľudí: bývalého rektora Masarykovej univerzity Jiřího Zlatušku, jeho kolegu z brnianskej techniky Karla Raisa, profesorku trestného práva Helenu Válkovú či dlhoročného šéfa českej pobočky Microsoftu Ivana Pilného. Najprirodzenejšie sa ponúkajúca koalícia – ČSSD, ANO a ľudovci – by mala 111 hlasov a ich programy by ľahko našli priesečník pod heslom Hlavne pokoj: mieriť k prijatiu eura, znížiť DPH na lieky, knihy a potraviny, nezavádzať školné, nerušiť štátne maturity.
Lenže vzápätí po voľbách sa dlhotrvajúca studená vojna v ČSSD zmenila na horúcu. „Antisystémoví“ len civejú, ako sa najstaršia česká strana otriasa pri boji priaznivcov a odporcov prezidenta Miloša Zemana.
Horšie než výsledky volieb je možno to, čo sa posledný rok deje pod hladinou. Pomaly sa drobí ústredná moc v českom štáte a prestáva byť jasné, kto vládne.

.porazení a víťazi
Výsledok českých volieb je známy, ale pre poriadok ho zhrňme. Po prvé, neúspech ČSSD a historický prepad ODS. Ešte v roku 2006 obe strany získali dohromady dve tretiny všetkých hlasov. ODS spadla na 7,7 %; kedysi mávala 80 poslancov, ešte nedávno 53, teraz 16. ČSSD dopadla na prvý pohľad lepšie a na druhý pohľad horšie: po dvoch volebných obdobiach v opozícii by nemala mať 20,5 %, ale minimálne 30 %, napokon, jej predseda Bohuslav Sobotka to vyhlásil ako cieľ. Kdekto mu v posledných dňoch pripomínal, že keď jeho predchodca Jiří Paroubek dosiahol v roku 2010 „len“ 22 %, zložil funkciu. (Paroubek však nemal reálnu šancu vytvoriť koalíciu, Sobotka ju má.)
Po druhé, 0,42 % pre Václava Klausa. Bývalý prezident sa pred voľbami dal prehovárať na návrat do ODS, nakoniec však ostentatívne podporil vlastenecký blok niekdajšej moderátorky Jany Bobošíkovej Hlavu hore a stal sa jeho hlavnou tvárou na plagátoch. Výsledok bol za hranicou smiešnosti: 0,42 %. Konkurenčná Strana slobodných občanov, ktorá klausovské idey vyjadruje inteligentnejším spôsobom, dostala 2,46 %. Euroskepsa a libertariánstvo v Klausovom štýle sú momentálne okrajový prúd, oslovujúci dokopy 143-tisíc voličov.
Po tretie, výprask Miloša Zemana. Ešte neuveriteľnejší bol výsledok „prezidentskej“ strany SPOZ, zvanej Zemanovci. Súčasný prezident ju propagoval na predvolebnom turné, Zemanovci tvoria väčšinu členov „prezidentskej vlády“ Jiřího Rusnoka a zaplavili krajinu extrémne drahou kampaňou (oficiálnej cene 20 miliónov korún ťažko uveriť, pretože prehlušila aj kampaň ČSSD za 90 miliónov korún). A výsledok? 1,5 %, teda 75-tisíc hlasov.
Po štvrté, návrat ľudovcov, udržanie TOP 09 a komunistov. KDU-ČSL sa stala prvou stranou, ktorá sa po vypadnutí dokázala do snemovne vrátiť. Pred tohtoročnými voľbami mala dokonca podporu miliardára Karla Janečka alebo týždenníka Respekt. TOP 09 vďaka kniežaťu Schwarzenbergovi (mal absolútne najviac preferenčných hlasov, takmer 38-tisíc) získala aspoň 12 %. „Na svojom“ zostali s 15 percentami aj komunisti.
Po piate, štvrtina hlasov pre nové strany. Babišovo hnutie ANO 2011 si najalo amerických poradcov a českých reklamných textárov, výsledkom bola zručná kampaň s motívmi nádeje a budúcnosti („Áno, bude lepšie“, „Aby tu chceli žiť aj naše deti“). Ani sám šéf však nečakal tesné druhé miesto s 18,6 % a 47 kreslami. Podnikateľ Tomio Okamura so svojím hnutím Úsvit priamej demokracie ponúkal to isté, len priamočiarejšie a vulgárnejšie („Koniec bordelu a korupcie“). Tak dlho ho pražskí komentátori – vrátane autora týchto riadkov –  podceňovali, až dostal 6,8 % hlasov čiže 14 mandátov.

.ako sa to stalo?
Zatiaľ najlepší výklad voličského správania predstavili dátoví analytici z občianskeho združenia KohoVolit.eu Kamil Gregor a Michal Škop. Podľa ich modelov časť niekdajších voličov ČSSD prebehla ku komunistom a časť voličov ODS zase k TOP 09, pričom obe doterajšie hlavné strany nepritiahli takmer nikoho nového.
Hnutie ANO malo rovnomerne rozloženú podporu vo všetkých regiónoch, rovnako vo veľkých mestách ako na dedine. Zbieralo plytko ukotvených pravicových voličov (predovšetkým tých, ktorí v ​​roku 2010 volili TOP 09), podnikateľskú vrstvu, ale aj bývalých voličov ČSSD a nevoličov.
Aj Okamurovo hnutie Úsvit získalo všade (okrem Prahy) pohodlne vyše 5 % hlasov, na Zlínsku dokonca vyše 10 %. Najsilnejšie bolo v bývalých Sudetách a v krajoch s vysokou nezamestnanosťou, kde sa v minulých mesiacoch odohrávali protirómske pochody. Podľa analytikov z KohoVolit.eu prebralo niekdajšieho voliča Vecí verejných – napokon, Okamura v núdzi zaradil na kandidátky aj doterajšieho poslanca tejto strany.
Kým voliči ODS, ČSSD, TOP 09 alebo ľudovcov často využívali preferenčné hlasy (v Prahe sa tak do snemovne dostal z desiateho miesta konzervatívec Marek Benda, naopak, Juhočesi takto odsunuli úradujúceho predsedu ODS Martina Kubu), voliči Úsvitu hodili lístok tak, ako bol. Ku všetkým analýzam správania treba dodať, že účasť 59 % bola historicky druhá najnižšia. Skoro polovici voličov boli teda všetky tieto úvahy úplne ľahostajné.

.keď sa v ČSSD dobojuje
Rokovania o vláde by mala logicky začať víťazná ČSSD, v čase uzávierky .týždňa však nebolo jasné, kto za ňu bude hovoriť. Predsedu Bohuslava Sobotku najprv odstavil jeho prvý podpredseda Michal Hašek spolu s ďalšími krajskými šéfmi. Lenže keď poukazovali na Sobotkovu zodpovednosť za biedny výsledok, akosi vynechali tú svoju. A keď potom prasklo, že sa preto tajne zišli u prezidenta Zemana, a ešte sa to pokúsili detinsky zapierať, v strane sa zdvihla nečakaná vlna odporu. Vzmužil sa aj sám Sobotka a požiadal široké vedenie svojej strany o jasné slovo: Ja, alebo on? (Dvestočlenný ústredný výkonný výbor sa k tomu zíde 10. novembra.)
Výsledok volieb v každom prípade pochoval očakávanú dohodu ČSSD s komunistami (majú dohromady iba 83 kresiel z 200). Teoreticky by mohla vzniknúť štvorčlenná koalícia ANO, TOP, ODS a ľudovci (102 hlasov), pravica by však po svojom draho zaplatenom vládnutí počas ekonomickej recesie celkom dala prednosť zbieraniu síl v opozícii. Takže možno predsa len ČSSD-ANO-ľudovci, no až keď sa vnútri ČSSD dobojuje.

.rozklad
Od januárových prezidentských volieb sa v Česku čoraz väčšmi drobí centrum moci: Je už teraz dôležitejší prezident, alebo ešte premiér?
Vývoj vo stranách to podporuje: ODS inzerovala „premiérku“ Miroslavu Němcovú, riadenie strany si však vyhradil nikým nezvolený Martin Kuba. TOP 09 dáva na plagáty Karla Schwarzenberga, ale riadi ju Miroslav Kalousek. Ako bude vyzerať rozhodovanie v ANO 2011 a v Úsvite, to zatiaľ netušia ani ich zakladatelia. Rovnako ako nie je jasné, kto momentálne ovplyvňuje Miloša Zemana, keď sa zbavil skoršieho našepkávača Šloufa a sklamali ho aj Zemanovci.
Česká republika má jediné šťastie, že v tomto štádiu malátnej rozloženosti jej nikto nevyhlási vojnu.

Autor je právnik a novinár

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite