Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 30. septembra


Zem Zemana, zem Babiša

.peter Schutz .časopis

Po predčasných voľbách v Česku strhol všetku pozornosť na seba konflikt v ČSSD. Keby chcel nejaký spin-doctor odkloniť pohľady z biednych percent víťaznej strany, nič lepšieho než „puč“, ktorý z prvého zodpovedného Sobotku urobil cez noc mučeníka, by asi nevymyslel.

Trma-vrma straníckych vojen nespravodlivo prekryla prejavy povolebnej opice, ktorá akoby obarila pravicu a časť intelektuálnej obce. Emóciami nabité výkriky o osudovosti okamihu sa pretli so symbolikou 28. októbra. Vízie o „konci liberálneho štvrťstoročia“ či „posúvaní sa k novej normalizácii“, alebo otázky typu „budeme sa raz na rok 2013 dívať ako na zmenu režimu?“ akoby predznamenávali historický míľnik, porovnateľný s novembrom 1989.
To, či sa k nemu Česko naozaj dostalo, sa však dnes dá tušiť len intuitívne. Prvoplánová analýza síce hovorí, že krajina Zemana a Babiša bude neslobodnejšia a ešte korupčnejšia, oligarchickejšia, bezprávnejšia než krajina Havla a Pitharta, alebo Klausa, Topolánka a Nečasa. Súčasne však nikto poriadne nevie, čo Babiš v politike vlastne bude robiť. Skutočnosť, že 23 rokov demokracie a transformácie (vďaka ktorým zarobil miliardy), odsudzuje ako nevydarené zlo, varuje. Rizikom je aj to, že chce štát riadiť „manažérsky“ ako firmu, pričom v akejkoľvek exekutívnej pozícii by mal obrovský konflikt záujmov. A ani to, že si politiku nepríčetne zjednodušuje, nevraviac o jeho minulosti, nehovorí nič o krokoch, ktoré bude robiť, ale dokonca ani o jeho úmysloch. Isté pritom je, na poprednom mieste medzi nimi stojí obrana vlastných podnikateľských záujmov. To všetko môže byť síce veľký problém, ale stále to nie  je „posun k normalizácii“ ani „zmena režimu“, ani koniec liberalizmu v Česku.
Je samozrejmé, že už samotný fakt prepojenia politickej, ekonomickej a mediálnej moci, a to v rukách exkomunistu a evidovaného spolupracovníka ŠtB, predstavuje nebývalé systémové riziko. Avšak stále hovoríme o riziku, nie o dokonanom konci demokracie.
Na druhej strane stojí predstava toho Babiša, ktorý má po výsledku volieb, čo najviac potešil Miloša Zemana – slabé strany, fragmentarizovaný parlament – najlepšie predpoklady byť protihráčom, ktorý zastaví prezidenta na ceste k mocenskej dominancii. A presne od nej predsa pesimisti odvodzovali revolučné, protisystémové scenáre budúcnosti.
Najtemnejšie scenáre trochu zažehnáva aj vývoj v ČSSD. Krídlo predsedu Sobotku, ktorý sa ostro vymedzuje proti Zemanovi, po „puči“ viditeľne pookrialo. Ak bolo menšinové, v jednotnej ČSSD by sa muselo prispôsobiť väčšine. Ale teraz, keď sa pália mosty medzi oboma krídlami a ČSSD smeruje k štiepeniu, posilňuje Sobotkova skupina protizemanovský front odporu.
Samodeštrukcia takzvaných štandardných strán, hlboký prepad dôvery k politickej triede, nástup „antisystémových“ subjektov (vrátane nereformovateľnej KSČM) a veľa iného bude testovať českú demokraciu tak, ako nič doteraz. Ale je pravda, že voľby mohli dopadnúť aj zásadne horšie. Jedno pekné slovo o Babišovi je veľa, ale predstavme si, že tých 18 percent a palmu druhej najsilnejšej strany by nezískalo jeho ANO, ale Okamura.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite