Jeden dôvod nechuti voliť súvisí so župami samotnými. A pritom reformu Viktora Nižňanského, ktorou sa v roku 2001 zmenili tri veľké kraje na viac menších žúp, som od začiatku považoval za rozumnú a verne som ju podporoval. Po 12 rokoch však konštatujem, že župy si nezískali moje srdce, a stratili môj rozum. Nie je mi jasné, čo dobré z nich vzišlo, pochybujem, že sa naplnilo, že decentralizácia niektorých kompetencií zvýšila efektivitu ich vykonávania, a dokonca si myslím, že ani korupcia nie je dolu nižšia.
Je to všetko možno aj tým, že žúp malo byť dvanásť, aby kopírovali historické regióny, ale Migaš s Dzurindom to spupne zmenili. A možno hrá rolu aj fakt, že vývoj a premeny Slovenska boli za posledných 20 rokov také búrlivé, že historické regióny postupne strácajú na význame. Neviem. Ale ani len moja vlastná, Bratislavská župa, mi nič nehovorí.
Druhý dôvod váhania je v ponuke. Nie v tom, že sa podobá na spor Mečiara s Gašparovičom, to by som viacerých kandidátov na županov urazil. Skôr v tom, že za posledných 20 rokov sa tu v politike urobilo toľko podrazov, zrád a úderov pod pás, že ostalo málo ľudí a strán s primerane čistým štítom.
Mám sa dnes rozhodovať medzi Frešom, Krajcerom a Beňovou. Kandidátov Smeru s dovolením nevolím, ale prečo mám dať hlas Pavlovi Frešovi? S pravicou veľa neurobil, predsedom SDKÚ sa stal s podporou prefláknutého Ščurku, umelo vyrábal havarijné župné situácie a počúvam, že biznisu rozumie viac, než verejnej politike. Tak prečo? Ale mám preto automaticky voliť Dana Krajcera? Možno si príliš pamätám Ruskovu Markízu, a ani odchod od Richarda Sulíka po pár rokoch nevnímam pozitívne. Ak pôjdem, zrejme Danovi hlas dám, pretože nejakú zmenu vnímam, ale nebude to bezstarostná voľba.
Viem len o dvoch župách, kde by som to mal ľahšie. V Košickej župe s Rudom Bauerom a v Nitrianskej župe s Tomášom Galbavým.
Rudo Bauer patrí od roku 1989 k ľuďom s čistým štítom. Nepamätám si spor, križovatku či reformu, kde by uprednostnil seba či peniaze pred záujmom celku. Neviem, či má šancu na slušné percentá, ale keďže prvé kolo nie je o šanci, ale o kvalite, byť Košičanom, nemal by som problém.
Tomáš Galbavý má, naopak, za sebou všeličo. Ale po dlhých rokoch je to v Nitrianskej župe kandidát, ktorý Slovákov a Maďarov nedelí, ale spája. Navyše trochu viem, že to tak bolo aj v minulosti, keď jeho bývalá SDKÚ v župe radostne trielila do cynickej Slovenskej koalície. Toto je v Nitre taká dôležitá šanca na zmenu, že Tomášovi by som hlas odovzdal skoro až radostne.
Na začiatku tohto článku som naozaj nevedel, či pôjdem voliť. No hoci silné argumenty proti platia, na konci článku cítim, že by som mal.
Niekedy toto povolanie nemám rád.
Viac o župných voľbách v tomto čísle.
Je to všetko možno aj tým, že žúp malo byť dvanásť, aby kopírovali historické regióny, ale Migaš s Dzurindom to spupne zmenili. A možno hrá rolu aj fakt, že vývoj a premeny Slovenska boli za posledných 20 rokov také búrlivé, že historické regióny postupne strácajú na význame. Neviem. Ale ani len moja vlastná, Bratislavská župa, mi nič nehovorí.
Druhý dôvod váhania je v ponuke. Nie v tom, že sa podobá na spor Mečiara s Gašparovičom, to by som viacerých kandidátov na županov urazil. Skôr v tom, že za posledných 20 rokov sa tu v politike urobilo toľko podrazov, zrád a úderov pod pás, že ostalo málo ľudí a strán s primerane čistým štítom.
Mám sa dnes rozhodovať medzi Frešom, Krajcerom a Beňovou. Kandidátov Smeru s dovolením nevolím, ale prečo mám dať hlas Pavlovi Frešovi? S pravicou veľa neurobil, predsedom SDKÚ sa stal s podporou prefláknutého Ščurku, umelo vyrábal havarijné župné situácie a počúvam, že biznisu rozumie viac, než verejnej politike. Tak prečo? Ale mám preto automaticky voliť Dana Krajcera? Možno si príliš pamätám Ruskovu Markízu, a ani odchod od Richarda Sulíka po pár rokoch nevnímam pozitívne. Ak pôjdem, zrejme Danovi hlas dám, pretože nejakú zmenu vnímam, ale nebude to bezstarostná voľba.
Viem len o dvoch župách, kde by som to mal ľahšie. V Košickej župe s Rudom Bauerom a v Nitrianskej župe s Tomášom Galbavým.
Rudo Bauer patrí od roku 1989 k ľuďom s čistým štítom. Nepamätám si spor, križovatku či reformu, kde by uprednostnil seba či peniaze pred záujmom celku. Neviem, či má šancu na slušné percentá, ale keďže prvé kolo nie je o šanci, ale o kvalite, byť Košičanom, nemal by som problém.
Tomáš Galbavý má, naopak, za sebou všeličo. Ale po dlhých rokoch je to v Nitrianskej župe kandidát, ktorý Slovákov a Maďarov nedelí, ale spája. Navyše trochu viem, že to tak bolo aj v minulosti, keď jeho bývalá SDKÚ v župe radostne trielila do cynickej Slovenskej koalície. Toto je v Nitre taká dôležitá šanca na zmenu, že Tomášovi by som hlas odovzdal skoro až radostne.
Na začiatku tohto článku som naozaj nevedel, či pôjdem voliť. No hoci silné argumenty proti platia, na konci článku cítim, že by som mal.
Niekedy toto povolanie nemám rád.
Viac o župných voľbách v tomto čísle.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.