Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nezávislosť? Hotová vec

.časopis .týždeň vo svete

Balkánsky bujará kampaň priniesla pozoruhodné zistenie. Hlavnou témou volieb, z

Balkánsky bujará kampaň priniesla pozoruhodné zistenie. Hlavnou témou volieb, z ktorých teraz v sobotu vzišiel prvý premiér (už čoskoro) nezávislého Kosova, nebola nezávislosť. Tou sa totiž podľa Hashima Thaçiho, lídra Demokratickej strany Kosova (PDK) zaoberajú iba tí, ktorí žijú v minulosti. Teda celý „zvyšný“ svet.


Dnešné sebavedomie v tejto kľúčovej otázke zjednotených kosovskoalbánskych lídrov je, zdá sa, vyššie než tie trojtisícové hory, ktoré túto, ešte stále južnosrbskú provinciu obklopujú z juhu i západu.
Chlapci z PDK, LDK, AKR či AAK, čo sú iba skratky marketingových značiek, v tom majú jasno. Bez výnimky všetci. Kosovo bude nezávislé. Už čoskoro. Aby však neprišlo k fatálnemu omylu, tamojšia politická scéna je dosť neštandardná. Politológovia od Dunaja by sa zrejme poriadne natrápili, kým by na nej vystopovali tradičné pravo-ľavé či socialisticko-liberálno-konzervatívne ukotvenie. Vládnu na nej vodcovia klanov, samojediné osobnosti obdarené rôznou mierou charizmy pre masy voličov. Tie však viac než donekonečna omieľaná nezávislosť trápi ich sociálna situácia.

.podarené kvarteto
 Najsilnejší sú štyria. Ten prvý si za americké peniaze sofistikovane najal na kampaň izraelských poradcov, čo je na moslima s minulosťou veliteľa gerily zvanej Kosovská oslobodzovacia armáda (UÇK) slušný výkon (Hashim Thaçi). Druhého radšej vytiahli jeho mierne obstarožní a klesajúcimi preferenciami zneistení stranícki druhovia zo záhrobia, kde sa nachádza od januára 2006 (bývalý prezident Ibrahim Rugova ako symbol nenásilného odporu voči srbskej hegemónii). Tretí by sa na týchto voľbách, samozrejme, rád zúčastnil osobne, nejde to však, lebo sa zdržiava v cele haagskeho tribunálu, kde čelí podozreniam zo spáchania vojnových zločinov (Ramush Haradinaj).

Nuž, a štvrtý do partie, stavebný veľkopodnikateľ Behgjet Pacolli, vykazuje síce deficit akejkoľvek charizmy, je však vďaka svojim štedrým miliónom povestnou sviežou šťukou v mierne zatuchnutom rybníku, kýmsi na spôsob Berlusconiho alebo nášho Ruska v ich lepších časoch. Ostaňme chvíľu pri ňom. Kade po Kosove chodí, tam sľubuje tisíce nových pracovných miest. Tento ryšavý populista má všetky predpoklady na to, aby bol lídrom opozície. Ak, pravda, vládu zostaví veľká koalícia Thaçiho PDK a postrugovovskej LDK. Pacolli ako miliardár a mediálny magnát disponuje zrejme väčším majetkom ako celé Kosovo, prinajmenšom aktíva jeho firmy Mabetexgroup prevyšujú neduživý štátny rozpočet vo výške trištvrte miliardy eur. Ten by, mimochodom, rád dvojnásobne zvýšil. Kde sa tento najbohatší Albánec s najokázalejšou kampaňou vzal? Dobrá otázka. Uvažujú o tom mnohé kosovské médiá, teda aspoň tie, ktoré nevlastní. Aj rešpektovaný belehradský týždenník Vreme pripomína, že Pacolli strávil väčšinu svojho života v zahraničí a zbohatol na veľkých stavebných zákazkách v Rusku a Kazachstane. Vďaka svojim dobrým stykom s Borisom Jeľcinom a jeho manželkou Táňou mohol okrem iného opravovať sídlo ruskej Dumy. A potom, že Rusi sú jednostranne prosrbskí...

.o Spoločnosti kosovskej tmy
 V čase, keď bola Carla del Ponte, dnešná žalobkyňa z Haagu, hlavnou prokurátorkou Švajčiarska, podozrievali Pacolliho, že tam pral peniaze pre ruskú mafiu. Nikdy sa to však nepotvrdilo. Považuje sa za pragmatika, ktorý chce viesť štát ako korporáciu. Namiesto súčasného parlamentného má v úmysle zaviesť prezidentský systém, chce zredukovať počet ministerstiev na polovicu. No najmä, nemá problém sa pragmaticky – ak na to príde – dohodnúť aj so Srbskom, kam by rád nasmeroval nové diaľnice. V tomto veľkolepom pláne ho však predbehol Thaçi, ktorý chce za 1,7 miliardy eur vybudovať do roku 2012 v maličkom Kosove asi 300 kilometrov diaľnic.
Súperia aj v inom. Na rozdiel od Thaçiho Pacolli nepresadzuje výstavbu novej elektrárne, iba rekonštrukciu tej dnešnej. Dva bloky tepelnej elektrárne pri Obilići totiž dosluhujú a osem rokov po vojne sa Kosovo často ponára do tmy. Na uliciach vtedy hučia naftové agregáty, čo je úkaz inde v Európe už nevídaný. Elektrárenskú spoločnosť KEK tu preto ironicky volajú aj Spoločnosť kosovskej tmy. Najvyšší čas, aby ju niekto sprivatizoval. V hre je najmä český gigant ČEZ, pre ktorý tu podobne ako v Bosne výdatne lobuje bývalá Clintonova ministerka zahraničia Madeleine Albrightová. Tma a elektrina sú teda veľkou témou týchto volieb. Podobne ako fatálne vysoká nezamestnanosť, ktorú rôzne zdroje odhadujú v intervale od 40 do 60 percent.
„Demokracia je pekná vec, tu sme však na Balkáne,“ vraví dnes Pacolli, pre ktorého raz bude post kosovského prezidenta, ak ho zobchoduje, určite efektnou trofejou.

.srbský bojkot a albánska netrpezlivosť
 Boli to prvé voľby po vojne v roku 1999, na ktorých sa – s výnimkou marginálnej Samostatnej liberálnej strany (SLS) – nezúčastnila na priamy pokyn Belehradu nijaká srbská strana. Bojkot je bojkot. Pre menšiny je pritom v 120-člennom kosovskom parlamente vyčlenených dvadsať kresiel, z toho desať pre Srbov.
Dvojmiliónové Kosovo, kde ostalo iba o niečo viac ako 100-tisíc Srbov, je od vojny pod správou OSN. Otázka dnes neznie, či bude od Belehradu nezávislé, ale ako a kedy sa tak udeje. Znalci pomerov vedia, že sa tak fakticky stalo už pred ôsmimi rokmi, keď po kapitulácii Miloševiča toto územie, veľké ako tretina Slovenska, opustila noha posledného srbského vojaka. Z okolia Thaçiho volebného štábu pochádza aj informácia, že sa už čaká iba na pokyn z Washingtonu. A ten má prísť niekedy v januári alebo vo februári, po srbských prezidentských voľbách. Final countdown (skladba od kapely Europe bola inak Thaçiho mierne vyvetraným, no účinným volebným hitom), teda záverečné odpočítavanie už nastalo. Po očakávanom stroskotaní rozhovorov o budúcom štatúte Kosova v réžii OSN, ktoré nastane po 10. decembri, vyhlási zrejme Priština jednostranne nezávislosť a Belehrad s Moskvou budú zúriť. Scenárov vývoja už naznačili analytici z tepla svojich kancelárií toľko, že jeden budí väčšiu hrôzu ako druhý. Odtrhne sa srbský sever Kosova? Budú vyhnaní Srbi z enkláv v Kosove na juh od rieky Ibar? Zvládnu vojenské jednotky KFOR prípadné nepokoje?
Prieskumy verejnej mienky dávajú pochmúrne perspektívy. Väčšina kosovských Albáncov je za jednostranné vyhlásenie nezávislosti. V takom prípade je však odhodlaných vysťahovať sa z Kosova až 70 percent Srbov. Za vyhlásenie nezávislosti aj bez dosiahnutia dohody sa, paradoxne, zasadzuje aj šéf strany Ora, liberálny intelektuál s podporou mestských voličov Veton Surroi. Prezident a šéf LDK Fatmir Sejdiu, ako aj Hashim Thaçi však opatrne naznačujú, že Priština by mala postupovať so súhlasom medzinárodného spoločenstva. „Nikto nemá právo žiadať od nás, aby sme boli trpezliví,“ hovorí zároveň Thaçi. Uvidíme, ako dlho ešte on sám udrží na uzde svojich netrpezlivých krajanov. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite