Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Knihy ako obrazárne

.daniel Hevier .časopis .hudba

S

S knihami je spojené čítanie. Ale koľké knihy máme na to, aby sme si ich iba prezerali. Atavizmus detského „pozerania si obrázkov“ zostal aj v nás, dospelých.
V repertoáre kníhkupectiev je jeden druh kníh priam určených na pozeranie si obrázkov. Výtvarné knihy, monografie maliarov, fotoknihy...

Dnes sa zameriam na výtvarné knihy slovenských umelcov, pretože českých i iných zahraničných autorov máme k dispozícii už dávno. Monografie našich výtvarníkov v novej spoločenskej situácii museli dobiehať rest z minulosti. To sa odzrkadlilo aj na ich dizajne. Väčšinou sú to veľkoformátové (takmer rovnaký formát), reprezentatívne knižné kvádre zaplnené množstvom rôzno- a nesúrodých textov, ktoré chcú zinventarizovať celú autorovu tvorbu. Nuž áno – autor tuší, že je to jeho prvá i posledná kniha, a tak niet miesta na jemnosti. Papier je zvyčajne lesklý, reprodukcie obrázkov niekedy v rozmeroch filmových políčok. Menej by bolo viac, ale čo ak sa už nikdy nenaskytne ďalšia príležitosť?

.šedá
Najnovším prírastkom do knižnice výtvarných publikácií je monografia Agnesy Sigetovej. Sigetová bola veľká dáma slovenskej maľby. Jej farba v poslednom období bola šedá. Ňou sú nasýtené veľkoplošné maľby i koláže. Jej monochromatické maľby napriek tlmenej farebnosti pôsobia neobyčajne expresívne a, paradoxne, farbisto. Reprodukcie v knihe nemôžu nahradiť monumentálny dojem z jej obrovským pláten, ale poskytujú zážitok z celistvého, kompromismi nerozrieďovaného životného názoru maliarky.

.modrá
Modrá v rôznej intenzite vyskakuje i vystupuje z pláten i kresieb Milana Paštéku. Niekedy je to jemná belasá, inokedy modrá priamo z tuby. Jeho prvá monografia dopláca na množstvo ambícií: chcela byť obsiahlym katalógom, poctou i súhrnným teoretickým fundamentom. Deväť autorov, z ktorých je každý výrazná osobnosť, sa v tomto strete bije. Knihu zneprehľadňuje aj „kronikárska“ biografia, fotografie, bibliografia... Práve Paštéka bol maliarom reflektujúcim a literárne činným, a tak by možno mohlo dôjsť aj na jeho literárne texty a eseje. Ako základný kameň (tu je slovo kameň takmer v doslovnom význame) je táto kniha záslužná, ale ja som teším na možno menšie, štruktúrovanejšie knihy o Milanovi a s Milanom Paštékom. Určite by v samostatnom zväzku mali vyjsť jeho kresby a práce na papieri.  


.hnedá
Pred podobným nebezpečím stáli aj autor a prispievatelia do publikácie Miroslav Cipár. Cipárovo mnohovrstevnaté dielo vzdoruje katalogizácii. Ja osobne by som oželel knižný a grafický dizajn, ktorý tvorí samostatnú kapitolu autorovej tvorby a radšej by som si dožičil viacej kresieb a prác na papieri. Z farebnej škály Miroslava Cipára upúta jeho hnedá, ktorá sa odlišuje od hnedej Rudolfa Pribiša či Vladimíra Kompánka. Je to prírodný segment, z ktorého vyrastá cipárovská fauna a flóra, jeho bohato fragmentovaná krajina.
 
.červená
Červená blčí na obálke knihy Daniela Brunovského Staré mýty. Formátom je táto kniha menšia ako doteraz spomínané reprezentanty. Aj autorsky je kniha dielom jediného človeka (Helena Markusová), čím sa dosahuje jednoliatosť a homogénnosť. Brunovského kniha sa „číta“ ako fascinujúci mýtus zaľudnený archetypálnymi figúrami a zvieratami. Text je diskrétny, nepriťahuje na seba pozornosť, čo sa v tomto kontexte nestáva často. Keď sme pri tomto výraznom mene slovenskej výtvarnej kultúry, menej šťastia na monografie má Albín Brunovský, ktorého vyše tristostranové Kompletné grafické dielo pôsobí skôr ako katalóg než ako kniha. Dokumentačná hodnota zanecháva za sebou estetický zážitok.
 
.zlatá
Príbeh svetla, ktorým je nazvaná ďalšia kniha, je príbehom Róberta Jančoviča. Je to príbeh budovania osobnej vizuálnej mytológie. Aj tu sa potvrdzuje, že menej informácií a menej textu je na prospech tohto druhu kníh. Grafická úprava Vladislava Rostoku je ešte v medziach udržateľnosti, čo sa, žiaľ, nedá povedať o najnovšom opuse tohto výrazného knižného dizajnéra – publikácie ŠUR + ŠUP + ŠÚV = 75, vydanej Školou úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru, ktorá je na pokraji čitateľnosti a vnímateľnosti. 

.čierna
Čierna prevláda na obálke monografie Ľudovíta Hološku a cítiť ju v pozadí viacerých malieb. Niekedy kontúruje obrysy vecí a figúr, inokedy ju priamo nevidíme, iba cítime jej vyžarovanie z podmaľby. Aj táto kniha je rozsahom i formátom menšia. Decentné biografické údaje a fotografie z autorovho privátneho života, ktoré sa v niektorých publikáciách menia priam na rodinné fotoalbumy, pôsobia koncentrovane a prispievajú k veľmi dobrému dojmu z celej knihy. Do nijakej monografie sa nezmestia všetky obrazy, všetky úseky umeleckej dráhy, všetky cesty... Preto je vždy efektívnejšie sústrediť sa na niekoľko okruhov a tie ponúknuť čitateľovi i pozerateľovi.   

.zelená

Zo všetkých farieb Vladimíra Popoviča ma najviac upútava zelená, hoci – alebo práve preto, že ňou autor narába veľmi úsporne. Niekedy zasvieti v sivej škále ako list rastliny alebo časť figúry. Popovičova slobodná maľba pôsobí živelným a improvizovaným dojmom, je však vnútorne veľmi koncízna a konštrukčne starostlivo pripravená. Táto monografia (autorka textu je Zora Rusinová) patrí k tomu najlepšiemu, čo slovenská výtvarná knižnosť ponúka. Na rozdiel od niektorých iných kníh sa čitateľ rád popasuje aj s pútavým textom, ktorý je oslobodený od teoretických klišé a slovníka.

.strieborná
Aj keď sa strieborná farba takmer nedá v knižnom spracovaní bez ujmy vytlačiť, mnohé litografie Vladimíra Gažoviča zhromaždené do knihy Akupunktúra sveta akoby svetielkovali na strieborno. Minuciózna grafická práca Vladimíra Gažoviča vrství detaily a fragmenty, ktoré vytvárajú jeden celok – nikde sa nezačínajúci a nekonečný príbeh o babylone súčasného sveta. Vplyv Ernesta Fuchsa, ktorý stál niekde pri začiatkoch tohto grafika, už dávno odznel, ale inšpirácia fantasknou školou pretrváva. Publikácia sa sústredila na lepty, litografie a kresby, teda na techniky, v ktorých je autor najsuverénnejší, hoci sa nevyhýba ani experimentovaniu s inými prostriedkami (plastika, sporadická maľba).

.biela
Nie že by Otis Laubert preferoval bielu farbu (tá napokon uňho často funguje len ako podklad prác na papieri), ale dojem z jeho monografie Otis Laubert – Askét bez obmedzenia je čistota tejto farby. Nie je to však biela sterility a aseptickosti, ale biela, z ktorej šľahajú bohaté vizuálne možnosti. Koncepcia Jany Geržovej je zreteľná a prehľadná. Mohla sa oprieť o vnútorne precízne diferencovaný svet tohto výtvarného umelca. Umelecké monografie priestorových diel v niektorých knihách často trpia na akúsi zlú dokumentárnosť, ale v tomto prípade to neplatí. Aj objekty a trojdimenzionálne diela nepôsobia ako dokumentárne foto z katalógu, ale zachovávajú si autonómnu plasticitu a objemovosť.
Ak by som udeľovať svoje súkromné ceny za najlepšiu výtvarnú knihu, tejto monografii by som udelil jedno z popredných miest. Rovnako rád mám formátovo najmenšiu knihu Viery Kraicovej, ktorá vyšla pod názvom Skutočná veľkosť. Do čiernej plochy zasadené farebné koloratúry ďalšej veľkej dámy slovenskej maľby pôsobia neobyčajne intenzívne. Táto kniha má minimum textu, minimum informácií, a predsa pôsobí neobyčajne kompletne.

Slovenská výtvarná scéna sa dostáva do čoraz intenzívnejšieho pohybu. Táto akcelerácia sa odrazila aj vo výstavnej činnosti, v diferencovaní kurátorských prístupov a konečne aj v budovaní knižnej nadstavby. Začína sa formovať poetika výtvarných monografií i estetické pravidlá. Ukazuje sa, že po základných veľkých monografiách, ktorých úskalia sme si predstavili, je čas na jemnejšie narábanie s výtvarnými artefaktmi. Pozitívnym príkladom môže byť novšia kniha Fila – Klimt, kde je už iba úzky výsek z bohatej tvorby Rudolfa Filu, intepretácia klimtovského kultu.


Encyklopédia obrazu
Kniha Encyklopédia obrazu sa z radu výtvarných publikácií vyníma. Je to zdanlivo príručka pre začínajúcich i pokročilých zberateľov výtvarného umenia, ale v skutočnosti je to osobný príbeh jedného z najosvietenejších zberateľov u nás, Ivana Zubaľa, ktorý sa sympaticky situoval do úzadia. Návštevník tejto „galérie“ má k dispozícii pestrú, a predsa neroztrieštenú zbierku autora, ktorá odzrkadľuje nielen jeho individuálny vkus, ale aj pozoruhodnú citlivosť voči hodnotám. Čitateľa vôbec nevyruší „vpád“ kresieb, dokumentárnych fotografií do tohto toku výtvarných diel najmä slovenskej proveniencie. Ivan Zubaľ vytvára prostredie pre túto kultivovanú zberateľskú činnosť, ktorá išla vždy ruka v ruke s vývojom maliarstva. Bez osvietených zberateľov a podporovateľov, áno, aj kupcov, by sa celé obdobia v dejinách výtvarného umenia nemohli rozvíjať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.daniel Hevier .časopis
.diskusia
.neprehliadnite