Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Choď v pokoji

.časopis .divadlo

Dňa 27. septembra sa začne 22. ročník festivalu Divadelná Nitra. Mottom aktuálneho ročníka je jednoslovná otázka: „Očistení?”

„Na rade je vyvrcholenie môjho roka, Divadelná Nitra. Najlepší divadelný festival v Európe, ani príliš veľký, ale ani príliš malý, s tuctom presne vybraných inscenácií.” Tieto slová napísal vo svojej eseji v .týždni 35/2013 o tom, prečo žiť na Slovensku, rakúsky novinár a spisovateľ Martin Leidenfrost. Nemožno iné, len dať nášmu spolupracovníkovi za pravdu. Teda až na to, že tých presne vybraných inscenácií nebude tucet, ale trinásť.
Divadelná Nitra je festival skutočne dôležitý, zaujímavý a nesmierne atraktívny. Začnime trebárs tou atraktívnosťou. Hoci sa všetkých trinásť festivalových inscenácií koná v dvoch nitrianskych divadlách, festival spôsobuje zázračné zmŕtvychvstanie pôvabného, no v dôsledku nerozumnej výstavby obchodných centier v jeho blízkosti zväčša (polo)mŕtveho centra mesta. Tanečné divadlo elledanse a jeho inscenácia Dunaj v nás na nitrianskej pešej zóne, divadlo Líšeň s inscenáciou Putin lyžuje v stane na kraji Svätoplukovho námestia, Túlavé divadlo a Café Dostoyevski, performancie, happeningy, divadlo pre deti, výstavy, koncerty, filmové projekcie v čitárni Starého divadla. Toto všetko mení sériu divadelných predstavení na skutočný sviatok, teda festival, z Nitry sa na týždeň stáva vskutku divadelná Nitra.
Zaujímavosť Divadelnej Nitry spočíva v starostlivom a premyslenom výbere festivalových inscenácií. Je ich trinásť a možno ich rozdeliť na dve skupiny: tie, ktoré sú súčasťou trojročného medzinárodného, Divadelnou Nitrou iniciovaného projektu Paralelné životy a tie ostatné. V Paralelných životoch ide o pokus poodkryť to z našej histórie, na čo by sme radi zabudli, porozumieť tomu, rozmýšľať o (vlastnej) vine a nevine a nakoniec podstúpiť oslobodzujúcu katarziu. Projekt sa začal pred dvoma rokmi, keď boli vizuálnym symbolom Divadelnej Nitry zaváraniny a mottom „(Ne)prezraď svoje tajomstvo”. Minulý rok sa festival konal v znamení ryby a úvah o „Vine/Nevine”. Tento rok sa projekt zavŕši šiestimi inscenáciami (a sprievodným programom s nimi súvisiacim) so spoločným mottom „Očistení?”. „Pýtame sa, či je možné očistiť sa. Akým spôsobom? Na ako dlho? A môže sa človek očistiť divadlom?” hovorí riaditeľka festivalu Darina Kárová. „Vychádzali sme aj z nášho vlastného životného pocitu. Sú mnohé nevyriešené veci z minulosti. Tajomstvá, traumy, prešľapy, tragické príbehy.”
Šesť inscenácií projektu Paralelné životy pochádza z Poľska, Maďarska, Česka, Rumunska, Slovenska a (východného) Nemecka. „Zapojili sme do projektu krajiny, ktoré mali podobné skúsenosti ako my. Preto sme tam nezahrnuli krajiny z bývalej Juhoslávie, ktoré v posledných rokoch riešili úplne iné problémy,” hovorí Darina Kárová.
V Nitre uvidíme napríklad inscenáciu Opery Národného divadla z Prahy s inscenáciou Aleša Březinu Toufar – Mučiace hry, v ktorej ide o príbeh kňaza Josefa Toufara, umučeného tajnou políciou v súvislosti s takzvaným „čihošťským zázrakom”. Režisérom inscenácie je Petr Zelenka a v hlavnej úlohe uvidíme skvelú, 88-ročnú divu Soňu Červenú. Ak v českej inscenácii ide o kňaza Toufara, v inscenácii Vnútro vnútra slovenského divadla SkRAT ide o kňaza Coufala. Tajne vysvätený kňaz Přemysl Coufal je koncom 70. rokov tajnou políciou nútený k spolupráci. On to odmieta a v roku 1981 za nevyjasnených okolností zomiera.
V poľskej inscenácii (Na)sleduj ma uvidíme plukovníka tajnej polície Józefa Schillera a Adu Grudzinskú, navrátivšiu sa dcéru poľského emigranta (v inscenácii hrá samu seba). V nemeckom projekte Môj spis a ja ponúkne deväť „skutočných” ľudí (medzi nimi jeden dôstojník Stasi) svoju divadelnú spoveď. Podobne silné budú s veľkou pravdepodobnosťou aj inscenácie z Rumunska a Maďarska.
Okrem Paralelných životov je v hlavnom programe festivalu ďalších päť inscenácií, ktoré kvalitou a pozoruhodnosťou nijako nezaostávajú: Holokaust Viliama Klimáčka a Divadla Aréna, Rechnitz Elfriedy Jelinek z repertoáru SND, Prešernovo divadlo zo slovinského Kranju s inscenáciou 25 671 o ľuďoch, ktorí v dôsledku vojny v Juhoslávii prišli o občianstvo, nekonvenčne poňatá Čechovova Čajka v produkcii Záhrebského divadla mladých, alebo Stoka s Neistým gruntom či Mestské divadlo Žilina s Modrofúzom.
Zaujímavého toho bude aj tento rok v Nitre viac než dosť.
A prečo je tento festival podľa nás taký dôležitý? „Cez falošné nánosy teatrality sa snažíme dopracovať k tomu, čo je oveľa skutočnejšie a pravdivejšie ako reality šou,” hovorí Darina Kárová. Ak teda všetko dopadne tak ako má, na Divadelnej Nitre porozumieme niečomu z našich vlastných tajomstiev. To, na čo sme chceli zabudnúť, bude znovu prítomné a vo svetle divadelných reflektorov jasne viditeľné. „Ide o duchovnú rovinu,” hovorí pani Darina. Nie je teda vylúčené, že sa kdesi uprostred katarzie ozve oslobodzujúce „Choď v pokoji.”

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite