Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

Tento november mám bohatý na koncerty. Najskôr som bol v

Tento november mám bohatý na koncerty. Najskôr som bol v Londýne v klube Koko na skupine Bat For Lashes. Silná hudba, líderka je niečo ako budúca PJ Harvey, klub bol vypredaný.
A hlavne krásny, staré divadlo, v ktorom začínal Charlie Chaplin, sen každého organizátora, u nás nerealizovateľný, lebo kultúrna obec by povstala a chránila kultúrne dedičstvo. V Londýne je z legendárneho divadla klub, ktorý žije búrlivo ako zamlada. Potom som v Ostrave videl Roba Grigorova (ktorého všetci tajne prezývajú Rybolov) a Vlastu Třešňáka. Obaja za komunistov emigrovali – Třešňák, lebo mu na ŠtB pichali špendlíky pod nechty a robili mu iné svinstvá (áno, v tom „mäkkom“ období osemdesiatych rokov), druhý, lebo ho štvalo, že mal málo koncertov.
Rybolov je výborný spevák i skladateľ (pesnička Monika je podľa mňa jedna z najprogresívnejších vecí, aké na Slovensku vznikli), len škoda, že sa mu páčia také ozdobné kudrlinky, ako keď spievajú súčasní populárni speváci Yesterday od Beatles a vám sa zdá, že horšia pesnička nikdy nevznikla  – samá ozdoba, spevák dokazuje, že vie urobiť aj jéééijeijéééj a že vie melódiu skrútiť ako fakír krúti kobrou, alebo ako rybár krúti červíkom (rybár krúti červíkom je výstižnejšie, predstavujem si vývrtky tučného vzmáhajúceho sa červíčiska, a je to ono). Vlasta Třešňák spieva ako o život svoje vlastné hlboké rozhorčené texty. Naozaj výnimočný človek. Potom som bol na Pare, Saku a Pudingu pani Elvisovej, PKO bolo skoro plné, ľudia sa tešili a ja tiež – hlavne z toho, že ich prišlo toľko. Nasledovala Viedeň a skupina Arcade Fire – opäť vypredané, ale Janči z Horáka krátko pred koncertom zohnal ešte pár lístkov a tak sme šli. Skvelá produkcia, kreatívna hudba a rovnako kreatívne projekcie. Opäť Bratislava a koncert siedmich statočných dychových humoristov Mnozil Brass z Rakúska. Na ich parodovanie súčasnej vážnej hudby (plakal som od smiechu) som si spomenul o deň neskôr na koncerte francúzskych perkusionistov v Slovenskom rozhlase. Prečo sa tu vlastne takto chválim? Lebo je pre mňa stále zázrak, že sa v roku 1989 oslobodila nielen krajina, ale aj hudba. Môžeme ísť na koncert do Londýna, Viedne i PKO, u nás môžu hrať aj nepreverení Rakúšania a Francúzi. Úžasné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite