Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O SPP bez hystérie

.štefan Hríb .časopis .editorial

Keď som sledoval dianie okolo odvolávania premiéra pre kauzu SPP, nemohol som sa zbaviť pocitu, že opozícia si nezvolila rozumný dôvod. Nie som ekonóm, no mám tri tézy.

Téza prvá: hlavička J&T na materiáloch o celej transakcii vyzerá ako dôkaz o štáte, ktorý je v rukách finančnej skupiny – ale nie je to celkom tak. Jednak išlo podľa všetkého o značku z počítača menej významného úradníka onej firmy, ktorý nemal žiadne obsahové kompetencie. Ale najmä: ak je súkromná značka na štátnej zmluve dôkazom čohosi, tak skôr toho, že štát nemá dostatok schopných ľudí, ktorí by podobne zložitým procesom rozumeli. Milá opozícia, nebuď aspoň v tomto pokrytecká: koľko zákonov a zmlúv, aj tých finančne lukratívnych, vám za tie roky pripravovali externí právnici, experti a áno, aj finančné skupiny? Príklad Uhliarika a jeho farmazákona nie je predsa žiadnou výnimkou, a vy to viete. Tak aký korunný dôkaz?
Téza druhá: zvyk vidieť podvod vo všetkom, v čom figuruje J&T, má síce svoju logiku, za ktorú si môže táto firma sama, ale nie je to univerzálny kompas. V reprivatizácii celej SPP je totiž milá J&T iba komparzom omnoho silnejších českých hráčov, Kellnera a v tomto prípade najmä Křetinského, ktorí majú predsa len iný podnikateľský príbeh. Je to naozaj iba téza, ale zo všetkého, čo o odkúpení SPP od pôvodne nemecko-francúzskeho majiteľa viem, mi to vychádza na vážny nadregionálny plán českej megafirmy v oblasti energetiky. Ťahať ich do mečiarovských scenárov okamžitého tunelovania všetkého, čo nie je prikované k stredu Zeme, sa mi teda zdá minimálne predčasné. Môže sa totiž ukázať, že rozumným manažovaním firmy a jej prepojením k susedovi na Západ prispejú obaja Česi k nášmu HDP viac, než celá armáda rozhnevaných opozičných politikov.
Téza číslo tri: za hlavný problém Ficovho zoštátnenia tej časti SPP, ktorá rozhoduje okrem iného o cenách pre domácnosti, sa vydáva jej zadlženie, ktoré teraz na seba preberá štát. Štát vraj prebral problém a súkromník zlaté vajce. Ale ani to nie je presné: opakujúce sa zadlženie časti SPP  a reálna hrozba prehratých arbitráží nevznikli predsa z konania súkromníka, ale zo socialistického rozhodnutia predošlej Ficovej vlády, regulovať ceny plynu pre domácnosti tak, že budú pod trhovou cenou. Problém teda nie je v tom, že štát preberá zadlženú firmu, ale v tom, že ju svojím ideologickým pohľadom na svet nechal samotný Fico zadlžiť, a to proti vôli jej kľúčového sukromného spoluvlastníka. Toto malo byť skutočné pole koalično-opozičnej názorovej bitky. Ale to by musela mať opozícia názor, a najmä odvahu povedať, že je za trhové riešenia, ktoré by síce v minulosti znamenali vyššie ceny plynu pre niektoré domácnosti, ale menšie dlhy dnes, a teda už strednodobo neutrálny dosah. Mimochodom, dlhodobo by vzhľadom na svetový pokles cien plynu bolo trhové správanie sa štátu dokonca výhodnejšie pre všetkých.
Možno sa mýlim, ale akosi cítim, že v minulých dňoch som videl skôr účelovo zvolený cieľ opozície, umožňujúci ďalší infantilný festival dua Matovič-Hlina, než obranu záujmov tejto krajiny.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite