Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Teror na štadiónoch

.peter Bálik .marek Vagovič .časopis .téma

Nedávno hodili dvaja maskovaní grázli na bratislavskom Slovane výbušninu medzi fanúšikov Ružomberka. Keďže explózia zranila aj dve deti, útok vyvolal vlnu rozhorčených reakcií. Prečo sa slovenské futbalové štadióny často menia na vojnovú zónu? Spamätajú sa funkcionári klubov až po tom, čo tam vyhasne ľudský život?

.je utorok 27. augusta 2013, deväť dní po explózii, ktorá zranila okrem spomínaných detí aj 22-ročného muža, ktorý takmer prišiel o oko. Vchádzame do areálu bratislavských Pasienkov, kde momentálne hráva bratislavský Slovan. Na tréningovom ihrisku zbadáme dočasného kouča Dušana Galisa, ktorý vedie modelový zápas A-mužstva. Najskôr vynadá brankárovi, že si neorganizuje obranu. Potom sa venuje obrancovi Bagayokovi, ktorý dostal pecku loptou rovno do nosa. „Baba” je viditeľne otrasený. „To je nič, to prejde,” upokojuje ho Galis. Keď okolo beží Vittek, pohotovo glosuje: „No aspoň ho to konečne preberie.”

.delobuch a mačeta
Atmosféra v klube vyzerá pokojná. Navonok nič nenasvedčuje smutnej udalosti, ktorá sa pred pár dňami odohrala približne sto metrov od tréningového centra. Za tento krvavý incident, pri ktorom zlyhala usporiadateľská služba, dostal Slovan pokutu 15-tisíc eur a povinnosť odohrať tri domáce zápasy pred prázdnymi tribúnami. Padol tak zatiaľ najvyšší trest v histórii slovenskej ligy, ktorý opäť otvoril otázku bezpečnosti na našich štadiónoch, kde ide často doslova o život. Po delobuchu na Slovane sa v médiách objavila správa, že fanúšikovia Interu zaútočili po zápase regionálnej ligy na priaznivca Slovenského Grobu mačetou! K potýčkam na tribúne došlo aj na zápase druhej ligy medzi Michalovcami a Prešovom, tam museli zasahovať ťažkoodenci.
Posledné udalosti poukázali na vážnejší problém. Zatiaľ čo vo vyspelých futbalových krajinách sa s násilím viac-menej vyrovnali pred mnohými rokmi, väčšina slovenských štadiónov je pre chuligánov korzom, na ktorom sa môžu beztrestne pohybovať. Toto je aj jeden z dôvodov, prečo ľudia nechodia na zápasy slovenskej ligy. Kluby síce každý incident verejne odsúdia, pričom tvrdia, že išlo o náhodu, ktorá sa už nebude opakovať. Na viacerých štadiónoch však stále lietajú svetlice, fanúšikovia sa mlátia medzi sebou aj s usporiadateľmi. Dokonca sa stalo, že napadli aj vlastných hráčov (Trnava). Dokedy to budú naši funkcionári tolerovať? Naozaj je 15-tisíc eur a tri zápasy bez divákov dostatočná výstraha, aby zmenili svoj pasívny prístup a vytlačili vagabundov z futbalových tribún?

.neškodný Ružomberok
Podľa technického riaditeľa Slovana Zdena Romana závisia bezpečnostné opatrenia počas zápasov od toho, s kým jeho klub hrá. Existujú rizikoví súperi, ako napríklad Trnava – vtedy sú v spolupráci s políciou prijímané špeciálne bezpečnostné opatrenia. Sektory na štadióne sú oddelené zábranami, pri ktorých stojí usporiadateľská služba, je zakázaný predaj alkoholu a podobne. „Lepším riešením by boli nepriechodné sektory, ako to z povahy štadiónov funguje v niektorých krajinách. Štadión na Pasienkoch je však proti nám: asi by sme tu museli postaviť betónový múr, aby bol pokoj. Keďže ide o obrovský ovál, musíme to riešiť prenosnými zábranami,” vysvetľuje Roman.
V prípade zápasu s MFK Ružomberok, s ktorého fanúšikmi nikdy neboli problémy, však nad tým neuvažovali. „Avizovali, že príde okolo 40 fanúšikov. Keďže to mal byť obyčajný zápas, do sektora hostí sme postavili 15 usporiadateľov,” hovorí Roman. Zároveň odmieta, že fanúšikov pri vstupe na štadión dostatočne nekontrolovali. „Slovenskí fanúšikovia majú vo zvyku chodiť na zápasy päť minút pred začiatkom. Niektorí z objektívnych dôvodov, ale sú medzi nimi aj takí, ktorí chcú takto vytvoriť tlak na usporiadateľskú službu. Hulákajú na ňu, čo ich buzeruje, aby sa mohli čo najskôr dostať dnu.”
V hektickej situácii sa im potom z času na čas podarí prepašovať na štadión aj nebezpečné predmety. „Čudovali by ste, kde všade to majú poschovávané, často sa tam ani nedostaneme. Predmet, ktorý hodili medzi fanúšikov Ružomberka, bol asi taký malý ako váš diktafón,” tvrdí Roman.

.spolupráca s políciou
Areál na Pasienkoch je rozsiahly a mimo futbalových zápasov v podstate nechránený – konajú sa tam burzy, na štadióne trénujú aj atléti. Teoreticky si tam môže ktokoľvek pred zápasom schovať hoci aj výbušninu. „To, čo sa teraz stalo na Slovane, sa môže stať na hociktorom inom štadióne alebo hudobnom festivale. Okrem toho, násilie na futbalových štadiónoch nie je len problém Slovenska či východnej Európy. S fanúšikmi majú problém aj vo vyspelých futbalových krajinách, ako je Nemecko,“ tvrdí Roman. Podľa neho ich však dokážu úspešne eliminovať aj preto, že kluby tam úzko spolupracujú s políciou.
Na Slovensku zabezpečuje polícia poriadok len v okolí štadióna, v jeho vnútri nesú zodpovednosť usporiadatelia. „Ak to má fungovať, potom musia mať usporiadatelia adekvátnu oporu v zákone, napríklad štatút verejného činiteľa.” Dnes sú totiž v pozícii, že si k nim môže ktokoľvek dovoliť čokoľvek. „Podľa situácie môžu zasiahnuť a vyviezť konkrétneho človeka zo štadióna. Vždy však musia zvažovať aj možné riziká: a garantujem vám, že keď vojdú do fanúšikovského sektora, tak sa tam začne taká bitka, že nakoniec budeme nútení zavolať políciu a v priebehu dvoch minút tam bude 50 ťažko zranených,” myslí si Roman. Podľa neho by preto bolo efektívnejšie, keby boli policajti na každom zápase.

.trápna oslava
Prečo by však mali všetci daňoví poplatníci doplácať na zopár vagabundov? Roman to chápe, no zároveň sa pýta: „Prečo by sme mali ako daňoví poplatníci prispievať miliónmi eur na bezpečnostné opatrenia, ktoré sa robia počas rokovaní rôznych zahraničných orgánov na našom území?“ Možno preto, že je to vo verejnom záujme, pokúšame sa oponovať. „A nie je vo verejnom záujme, aby bol zabezpečený poriadok aj počas športových podujatí? Šport je tiež súčasťou spoločenského života.” Roman, ktorý pôsobí v Slovane od roku 2008, však napriek problémom tvrdí, že v minulosti mali s fanúšikmi väčšie problémy ako dnes. „Postupne sme s nimi začali intenzívnejšie komunikovať, takže posledné dva roky sme nemali problémy väčšieho charakteru.” Naposledy dostal klub pokutu v roku 2011, po zápase so Salzburgom. „Išlo o 4 500 švajčiarskych frankov – za prázdny plastový pohár, ktorý padol asi päť metrov od rozhodcu,” pripomína Roman.  
Impulzom na zmenu v prístupe bol exhibičný zápas s talianskym Neapolom, ktorý sa konal v roku 2009 – pri príležitosti 90. výročia vzniku Slovana. Bezprostredne po jeho skončení fanúšikovia bratislavského klubu napadli členov súkromnej bezpečnostnej služby. Po incidente sa predstavitelia klubu viackrát stretli s ľuďmi z fanklubu a vysvetlili im podmienky, za akých môžu chodiť na štadión a povzbudzovať. Časom ubudlo vulgárnych popevkov, v kotle je menej plagátov s extrémistickou tematikou. Ustúpili aj rasistické pokriky, keďže v klube pôsobia aj hráči čiernej pleti. Medzi fanúšikmi Slovana je však stále početná skupina, ktorá sa hlási k neonacizmu, akurát je menej hlučná ako v minulosti. V manažmente klubu pôsobí aj Tomáš Straka, kedysi jeden z lídrov ultras, ktorí sa netaja neonacistickými názormi. Slovanistický paradox: na jednej strane chce klub robiť bezpečný futbal, a súčasne v jeho radoch pôsobia ľudia s pochybnou minulosťou.  

.tvrdší zákon
Zrejme aj preto je vedenie Slovana k problémovým fanúšikom ešte stále pomerne benevolentné. Ak by totiž prijalo rázne opatrenia, v podstate by nemal kto povzbudzovať a robiť atmosféru na poloprázdnom štadióne. „Každý klub to má vo svojich rukách, takže to môže do veľkej miery ovplyvniť. Momentálne je väčšina klubov k takýmto fanúšikom naozaj benevolentná. Vždy sa dá urobiť viac,“ myslí si prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik. Roman sa však bráni: „My ich nemôžeme odsúdiť ani im nič zakázať. Tí ľudia sa navyše môžu brániť v rámci občianskoprávneho konania a tvrdiť, že sa ničoho nedopustili.” Predstava, že si bude tento typ ľudí platiť drahých právnikov a súdiť sa s klubom, je však málo pravdepodobná.
Roman tvrdí, že majú svojich fanúšikov podrobne zmapovaných – väčšina z tých, ktorí robia neporiadok, sú vraj 15- až 16-roční chlapci. „To nie je stará garda, oni ich skôr týmto spôsobom využívajú. Keď ich chytíme a odovzdáme polícii, tak tam plačú a prosia, že už nikdy nebudú robiť zle.” Polícia ich väčšinou prepustí, pretože chýbajú jasne nastavené pravidlá. To znamená, že ak by vošiel takýto fanúšik napríklad na hraciu plochu, mal by, povedzme, na rok zakázaný vstup na štadión. „Keď vyhralo Slovensko v roku 2009 v boji o postup na majstrovstvá sveta proti Poľsku, fanúšikovia od radosti vybehli na ihrisko. Poliaci ich však následne zatkli,” pripomína Roman.
Problém by mal čiastočne vyriešiť nový zákon o organizácii športových podujatí, ktorý pripravuje ministerstvo školstva v spolupráci s futbalovým zväzom. „Zákon bude komplexne riešiť aj to, aby sa na štadión opakovane nedostali ľudia, ktorí robia neporiadok,” hovorí Kováčik. Podľa zákona by vandalom hrozil až päťročný zákaz vstupu na štadión. Polícia a kluby si budú viesť aj tabuľku najnebezpečnejších jedincov s konkrétnymi údajmi a fotografiou, ktorú budú mať organizátori vždy k dispozícii. Novinkou bude aj zákaz nosenia šatiek cez tvár, ktoré majú chuligáni, aby sťažili polícii identifikáciu. Okrem toho by mali pribudnúť aj obštrukcie spojené s alkoholom, prísnejšia kontrola extrémistických symbolov a používanie vlajok a znakov iných štátov.

.pohoda na hokeji
Futbal je masový šport, keďže sa hrá približne v 200 krajinách sveta. To znamená, že priťahuje aj viac agresívnych jedincov. Preto treba sprísniť aj bezpečnostné opatrenia, ako to urobil napríklad hokejový Slovan. Tu príchod každého fanúšika na štadión sníma kamera. „Zachytí nos, lícne kosti a bradu. Nesmie mať na sebe šatku ani veľké slnečné okuliare, ktoré prekrývajú lícne kosti,” hovorí generálny manažér klubu Maroš Krajči. Podľa neho je však ochrana futbalových štadiónov zložitejšia, pretože ide o otvorený priestor.
„Pokým nepostavia nový štadión, ktorý bude mať normálnu logistiku prechodu a kontroly ľudí, tak s tým budú mať problém aj naďalej,” myslí si Krajči. Dôležitá je aj snaha o kultiváciu prostredia, ktoré by na futbal pritiahlo aj rodiny s deťmi. „Z toho výbuchu vyplýva jedno ponaučenie: prostredie vychováva,” myslí si Krajči. „Tí istí ľudia drukujú inak na hokeji ako na futbale,” pripomína prezident SFZ Kováčik. Futbalový Slovan by mal preto ešte intenzívnejšie ako doteraz komunikovať aj so svojím fanklubom.
„Keď som ešte pôsobil v Banskej Bystrici, pred sezónou sme sa vždy stretli s najtvrdším jadrom. Dali sme si pivo, porozprávali sa a zásadný problém nikdy nevznikol,” tvrdí Kováčik. Pred dvoma rokmi sa ako šéf SFZ stretol aj so zástupcami fanklubu z Trnavy, ktorá má spolu so Slovanom najproblémovejších fanúšikov. „Na rovinu mi povedali, že oni nebudú povzbudzovať bez pyrotechniky. Tak sme sa dohodli aspoň na tom, že žiadna svetlica nedoletí na ihrisko. Odvtedy sa to nestalo,” dodáva Kováčik.

.šošoni a Fanatici
Romanovi sa však porovnávanie biometrických údajov fanúšikov, ako to robí pred zápasmi hokejový Slovan, nepozdáva. Zároveň tvrdí, že v Európe nepozná štadión, ktorý by šiel touto cestou. „Ako klub môžeme urobiť jedinú vec – zaviesť takzvané klubové karty. To znamená vytvoriť si vlastnú databázu fanúšikov, na základe ktorej budeme predávať vstupenky konkrétnym ľuďom. Verím, že s takouto registráciou sa stotožní aj náš fanklub a ostatné kluby na Slovensku.” Takéto karty však už nejaký čas platia v konkurečnej Žiline. Keby ich zaviedli skôr aj na Slovane, možno by k útoku, ktorý zranil nevinných ľudí, nikdy neprišlo.
Žilina si navyše i bez zmeny zákonov poradila aj s najväčšími grázlami. Keďže musela za ich vandalské správanie platiť vysoké pokuty, v roku 2009 si definitívne povedala dosť. Jednou z najdôležitejších zmien bolo zavedenie povinnej registrácie domácich priaznivcov, ktorí chodili do fanúšikovského sektora na štadióne. Bez klubovej karty sa tam dnes nedostanú. „Ukázalo sa, že tí, ktorí sa nechcú registrovať, nechodili predtým na štadión za futbalom. Rizikových fanúšikov sme eliminovali aj pri výjazdoch na ihriská súperov, pretože lístky do sektorov pre hostí si u nás môžu kúpiť len držitelia permanentiek alebo klubových kariet,“ hovorí PR manažér klubu Roman Gešo.
Oveľa väčšie problémy má Žilina pri zápasoch vonku, keďže niektoré kluby predávajú neregistrovaným fanúšikom lístky aj do sektora hostí: „V Ružomberku sa to skončilo hodením pyrotechniky na vlastného brankára, v Banskej Bystrici napadnutím vlastných priaznivcov v inom sektore. Takéto osoby majú u nás zákaz vstupu na štadión, aj do sektorov hostí u súperov.“ Podľa Geša dosiahli aj súdnou cestou, že fanúšikovia, ktorí robili počas zápasov neporiadok a klub ich dokázal identifikovať, majú zákaz vstupu na štadión. „Uplatňujeme si u nich aj náhradu škody.“ Nie všetci však tieto zmeny vítajú, v Žiline dnes existujú dva fankluby. Prvý, Šošoni 1908, podmienky klubu prijal. Druhý, radikálnejší Fanatici, od roku 2010 futbal v meste bojkotuje. Ide najmä o ľudí, ktorí robili na tribúnach najväčší neporiadok.

.my sme Sparta
Pražský klub AC Sparta je v Česku ekvivalentom bratislavského Slovana. Najpopulárnejší, najúspešnejší, ale aj najnenávidenejši český klub má dodnes problémy s vlastnými fanúšikmi, no snaží sa ich riešiť. „Určite nechceme tvrdiť, že Sparta je žiarivým príkladom, ako sa to má robiť. Aj my riešime občasné excesy, no veríme, že sme sa v posledných rokoch v tomto smere posunuli, a to zásadným spôsobom,“ povedal .týždňu Ondřej Kasík, riaditeľ komunikácie v klube. Základom je podľa neho neustála komunikácia s fanúšikmi – a nielen vtedy, keď príde ku krízovým situáciám. „Riešime s nimi denné problémy, pýtame sa ich, ako hodnotia zápas, ale aj na to, či sú spokojní s občerstvením na štadióne. Snažíme sa im vytvoriť také podmienky, aby chodili na náš štadión radi. Náš slogan je ,My sme Sparta‘.“
Klub proti vandalizmu bojuje aj tým, že na rizikové zápasy vystavuje adresné lístky s menom, priezviskom a dátumom narodenia, ktoré sa pri vstupe na štadión musia zhodovať s preukazom totožnosti. V rámci zákona o ochrane osobných údajov klub nesmie vytvárať vlastné zoznamy výtržníkov – no keď niekto na zápase odpáli nepovolenú pyrotechniku, na štadióne je kamerový systém, ktorého zábery klub automaticky posiela polícii. Tá ako jediná je oprávnená v tejto veci ďalej konať: vrátane toho, že môže zakázať vstup na štadión.
Kasík si cení, že na štadióne výrazne ubudlo rasistických prejavov – zásluhu na tom majú hráči čiernej pleti Bony Wilfried a Leonard Kweuke, ktorí patrili medzi fanúšikmi k najobľúbenejším hráčom. Komunikačný šéf vyzdvihuje ako kultivované aj pôsobenie trénera Lavičku, ktorého rešpektuje tvrdé jadro, aj normálni fanúšikovia. „Futbalová kultúra je na oveľa vyššej úrovni než pred 15 rokmi. Kvalita štadiónov, ktorá sa u nás zvyšuje každou sezónou, veľmi pozitívne ovplyvnila aj českú futbalovú kultúru. V tomto smere je Česko ďaleko pre Slovenskom,“ myslí si Kasík.

.divoké Poľsko
Opačným príkladom je Poľsko, kde boli v roku 2012 majstrovstvá Európy vo futbale, takže krajina musela zmodernizovať aj svoje štadióny. Výrazne sa sprísnili aj zákony v boji proti vandalizmu – za neoprávnený vstup na štadión hrozia fanúšikom tri až päť rokov väzenia. Podľa redaktora poľského týždenníka W sieci a nášho stĺpčekára Grzegorza Górneho sa však toho veľa nezmenilo. Naďalej dochádza k ostrým konfliktom medzi najradikálnejšími fanúšikmi. Pred niekoľkými týždňami napríklad fanúšikovia Legie Waršava prerušili zápas s Poloniou Waršava, keď vtrhli na hraciu plochu. „Niekedy sa tieto problémy prenesú aj za hranice, ako napríklad v Litve, kde fanúšikovia Lechu Poznaň napadli priaznivcov Zalgiris Vilnius,“  hovorí Górny.
Násilie na futbalových štadiónoch nikdy úplne nevymizne, ale západný svet nám ukázal, že sa s ním dá vcelku úspešne bojovať. Inšpiráciou môže byť Anglicko, kde mali pred tridsiatimi rokmi neporovnateľne väčšie problémy ako Slovensko. Dnes tam sedia diváci niekoľko metrov od ihriska, no napriek tomu sa hráčom už dlho nič vážne nestalo. Občasnou bizarnosťou sú len exhibicionisti, ktorí pobehujú nahí po trávniku. A tak to má byť: futbal je totiž zábava, a nie ring pre chuligánov a extrémistov, ktorí svojím správaním kazia jeho povesť a vytvárajú proti tomuto športu zbytočné predsudky.  

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite