KNIHA Monika Kompaníková: Hlbokomorské rozprávky (Artforum, 2013)
„Naľavo pod koralom hral orchester. Krevetky bubnovali na prázdne schránky morských ježov, kraby do rytmu klepkali klepietkami, chobotnica Dumbo trúbila na ulite a dve fúzonôžky si ako harfistky navzájom brnkali po nožičkách.” Tak vyzerala diskotéka, ktorú v morských hlbinách zorganizovala ryba Biba na počesť hada Rada v jednej z Hlbokomorských rozprávok MonikyKompaníkovej. Tá ich najprv rozprávala svojim dvom synom, potom sa z nich stali rozhlasové večerníčky, až sa nakoniec zhmotnili do knižnej podoby. A je to veru krásna kniha. Monikino rozprávanie (hoci ide o jej prvú knihu pre deti, je zjavné, že svojim čitateľom rozumie a dobrodružno-didaktický zmysel detskej literatúry napĺňa so šarmom a ľahkosťou) obohacujú hravé ilustrácie Veroniky Holecovej a všetko drží pokope vďaka grafickému dizajnu Martiny Rozinajovej.
.jk
KNIHA Dušan Šimko: Maratón Juana Zabalu (Kalligram, 2013)
Dušan Šimko (1945) od roku 1968 žije a tvorí v Bazileji. Je autorom šiestich kníh, z nich román Gubbio – kniha udavačov (2009) bol nominovaný na Cenu Anasoft litera. Novela Maratón Juana Zabalu bola vydaná ešte v roku 1984 v rovnomennom súbore, teraz však vychádza samostatne vo výbornej grafickej úprave a s nápaditými ilustráciami Tomáša Klepocha. Citácia zo Sándora Máraiho na záložke knihy vôbec nie je náhodná. Máraiho a Šimka spája okrem rodných Košíc i zainteresovaný pohľad na toto mesto a ich autorské vnímanie uplynulého času. Aj próza Dušana Šimka je naplnená bizarnými i nostalgickými obrázkami mesta Košíc, spomienkami a množstvom reálií. Atmosféra niektorých dejinných udalostí, vážne i humorné príhody a dôležitá postava Lojzi báčiho – to je základ, z ktorého sa odvíja obraz histórie košického Medzinárodného maratónu mieru – až po nešťastný august 1968, keď Lojzi báči po tom, čo sa nadránom dozvedel o vojenskej intervencii, hovorí: „Povedzte – čo bude s maratónom?“
.gabriela Rakúsová
KNIHA Eva Kapsová: Andrej Doboš, maliar a grafik (Monmart, 2013)
Andrej Doboš (1911 – 1997) sa narodil na Podkarpatskej Rusi. Za prvej republiky bol výraznou súčasťou rusínskej výtvarnej scény. Po vojne sa presťahoval do Košíc a výrazný podiel v jeho práci získali diela, vyvtorené v duchu socialistického realizmu. Monografia, ktorú vydal jeho vnuk maliar Marko Vrzgula, nám však ukazuje omnoho bohatší obraz, ako by naznačoval takýto stručný úvod.“ Doboš v Košiciach nadväzuje na tradíciu rôznosti kultúrnej tolerancie a otvorenosti, existujúcu tu už pred vojnou, ktorá sa svojím spôsobom napokon udržiavala do istej miery dokonca i v časoch vrchnostensky presadzovanej politickej a estetickej jednoznačnosti po roku 1948,” píše o tomto pozoruhodnom košickom maliarovi Tomáš Štrauss.“ Andreja Doboša si treba pamätať aj z týchto rozporuplných čias ako flexibilnú, voči všetkému práve novému otvorenú a tolerantnú osobnosť.“
.jurajKováčik
HUDBA Otros Aires: 4 (Galileo Music Communication)
„Mládež, ale veď toto nie je tango!“– zareagoval starý pán na tango z tohto štvrtého albumu argentínsko-španielskej skupiny Otros Aires. Mal pravdu, je inakšie ako to staré, je súčasné, experimentálne. Skladateľ Miguel Di Genova (pôvodne architekt), vedie svojich Otros Aires k podobnej méte, ako iná, slávnejšia tangová skupina Gotan Project. Na jednej strane klasika, bandoneón, klavír, melanchólia, sentiment, nostalgia, vášeň, elegancia, na druhej elektronika, miestami hip-hop, miestami džezová nálada či dokonca kombinácia samby s milongou (Con Un Hachazo Al Costado ). Všeličo je na tomto albume prekvapujúce (hádam okrem nezáživnej verzie Reedovej skladby Perfect Day), najviac záverečný bonus, tanečná skladba Los Vino Movilo s balkánskymi prvkami. Celkovo je to vhodné na posedenie i tancovanie. Tango not dead!
.miroPotoček
HUDBA Pascal Comelade: El Pianista Del Antifaz (Because music)
Keby som mal z francúzskej „alternatif et indé“ hudby vybrať najzaujímavejšieho hudobníka, bol by ním 58-ročný Pascal Comelade. Klavír, trúbky, plastové rúry, kazoo, pílka, vibrafón, xylofón, gong, hračkárske hudobné nástroje. Po tomto vymenovaní Pascalovho inštrumentária možno niekto zhíkne: „Preboha, to asi bude naťahovanie na škripec!“ Naopak. Je to melodicky úchvatná hudba, roztomilá, inštrumentálna, komorná, filmovo impresionistická, nostalgická, vtipná, neprestajne prekvapujúca na hranici avantgardy, vážnej hudby a pop music, plan odvolaní na valčík, tango, polku, bolero, balkánsky folklór, klezmer, cirkusovú a pouličnú hudbu i spaghetti westernovú. No pripomína aj Erika Satieho v modernomvydaní. Ak si chcete zaujímavo spestriť hudobné menu, neváhajte siahnuť na album El pianista del antifaz (antifaz – škraboška, maska), originálneho hudobného klauna Pascala Comelada.
.miro Potoček
„Naľavo pod koralom hral orchester. Krevetky bubnovali na prázdne schránky morských ježov, kraby do rytmu klepkali klepietkami, chobotnica Dumbo trúbila na ulite a dve fúzonôžky si ako harfistky navzájom brnkali po nožičkách.” Tak vyzerala diskotéka, ktorú v morských hlbinách zorganizovala ryba Biba na počesť hada Rada v jednej z Hlbokomorských rozprávok MonikyKompaníkovej. Tá ich najprv rozprávala svojim dvom synom, potom sa z nich stali rozhlasové večerníčky, až sa nakoniec zhmotnili do knižnej podoby. A je to veru krásna kniha. Monikino rozprávanie (hoci ide o jej prvú knihu pre deti, je zjavné, že svojim čitateľom rozumie a dobrodružno-didaktický zmysel detskej literatúry napĺňa so šarmom a ľahkosťou) obohacujú hravé ilustrácie Veroniky Holecovej a všetko drží pokope vďaka grafickému dizajnu Martiny Rozinajovej.
.jk
KNIHA Dušan Šimko: Maratón Juana Zabalu (Kalligram, 2013)
Dušan Šimko (1945) od roku 1968 žije a tvorí v Bazileji. Je autorom šiestich kníh, z nich román Gubbio – kniha udavačov (2009) bol nominovaný na Cenu Anasoft litera. Novela Maratón Juana Zabalu bola vydaná ešte v roku 1984 v rovnomennom súbore, teraz však vychádza samostatne vo výbornej grafickej úprave a s nápaditými ilustráciami Tomáša Klepocha. Citácia zo Sándora Máraiho na záložke knihy vôbec nie je náhodná. Máraiho a Šimka spája okrem rodných Košíc i zainteresovaný pohľad na toto mesto a ich autorské vnímanie uplynulého času. Aj próza Dušana Šimka je naplnená bizarnými i nostalgickými obrázkami mesta Košíc, spomienkami a množstvom reálií. Atmosféra niektorých dejinných udalostí, vážne i humorné príhody a dôležitá postava Lojzi báčiho – to je základ, z ktorého sa odvíja obraz histórie košického Medzinárodného maratónu mieru – až po nešťastný august 1968, keď Lojzi báči po tom, čo sa nadránom dozvedel o vojenskej intervencii, hovorí: „Povedzte – čo bude s maratónom?“
.gabriela Rakúsová
KNIHA Eva Kapsová: Andrej Doboš, maliar a grafik (Monmart, 2013)
Andrej Doboš (1911 – 1997) sa narodil na Podkarpatskej Rusi. Za prvej republiky bol výraznou súčasťou rusínskej výtvarnej scény. Po vojne sa presťahoval do Košíc a výrazný podiel v jeho práci získali diela, vyvtorené v duchu socialistického realizmu. Monografia, ktorú vydal jeho vnuk maliar Marko Vrzgula, nám však ukazuje omnoho bohatší obraz, ako by naznačoval takýto stručný úvod.“ Doboš v Košiciach nadväzuje na tradíciu rôznosti kultúrnej tolerancie a otvorenosti, existujúcu tu už pred vojnou, ktorá sa svojím spôsobom napokon udržiavala do istej miery dokonca i v časoch vrchnostensky presadzovanej politickej a estetickej jednoznačnosti po roku 1948,” píše o tomto pozoruhodnom košickom maliarovi Tomáš Štrauss.“ Andreja Doboša si treba pamätať aj z týchto rozporuplných čias ako flexibilnú, voči všetkému práve novému otvorenú a tolerantnú osobnosť.“
.jurajKováčik
HUDBA Otros Aires: 4 (Galileo Music Communication)
„Mládež, ale veď toto nie je tango!“– zareagoval starý pán na tango z tohto štvrtého albumu argentínsko-španielskej skupiny Otros Aires. Mal pravdu, je inakšie ako to staré, je súčasné, experimentálne. Skladateľ Miguel Di Genova (pôvodne architekt), vedie svojich Otros Aires k podobnej méte, ako iná, slávnejšia tangová skupina Gotan Project. Na jednej strane klasika, bandoneón, klavír, melanchólia, sentiment, nostalgia, vášeň, elegancia, na druhej elektronika, miestami hip-hop, miestami džezová nálada či dokonca kombinácia samby s milongou (Con Un Hachazo Al Costado ). Všeličo je na tomto albume prekvapujúce (hádam okrem nezáživnej verzie Reedovej skladby Perfect Day), najviac záverečný bonus, tanečná skladba Los Vino Movilo s balkánskymi prvkami. Celkovo je to vhodné na posedenie i tancovanie. Tango not dead!
.miroPotoček
HUDBA Pascal Comelade: El Pianista Del Antifaz (Because music)
Keby som mal z francúzskej „alternatif et indé“ hudby vybrať najzaujímavejšieho hudobníka, bol by ním 58-ročný Pascal Comelade. Klavír, trúbky, plastové rúry, kazoo, pílka, vibrafón, xylofón, gong, hračkárske hudobné nástroje. Po tomto vymenovaní Pascalovho inštrumentária možno niekto zhíkne: „Preboha, to asi bude naťahovanie na škripec!“ Naopak. Je to melodicky úchvatná hudba, roztomilá, inštrumentálna, komorná, filmovo impresionistická, nostalgická, vtipná, neprestajne prekvapujúca na hranici avantgardy, vážnej hudby a pop music, plan odvolaní na valčík, tango, polku, bolero, balkánsky folklór, klezmer, cirkusovú a pouličnú hudbu i spaghetti westernovú. No pripomína aj Erika Satieho v modernomvydaní. Ak si chcete zaujímavo spestriť hudobné menu, neváhajte siahnuť na album El pianista del antifaz (antifaz – škraboška, maska), originálneho hudobného klauna Pascala Comelada.
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.