Senecká synagóga možno nespadne

Vyše storočná synagóga bez okien je však aj napriek svojmu dezolátnemu stavu stále pôvabnou budovou. Na prvý pohľad je jasné, že ak by sa synagógu podarilo obnoviť, námestie by dostalo ešte iný rozmer a oveľa impozantnejší vzhľad. Takto je ten spustnutý objekt hanbou pre mesto, ktoré sa každé leto mení na príjemné letovisko a po uliciach sa tu promenádujú turisti. Pohľad na pustnúcu synagógu, v ktorej poletujú holuby, je skľučujúci. Akoby sa čakalo, kedy už tá budova konečne spadne. Aby už žiadny pamiatkar netrval na tom, že ide o národnú kultúrnu pamiatku, a preto tu nemožno búrať a stavať niečo nové, moderné.

. klasický problém
Senec rieši to, čo majú pred sebou či za sebou aj mnohé iné mestá a obce na Slovensku, na ktorých území stojí nevyužívaná chátrajúca synagóga. A stále je takých miest a obcí veľa. Pre židov síce nie je synagóga bez tóry takým posvätným miestom, ako je pre kresťanov aj nepoužívaný chrám, no stále je to miesto, ktoré by malo mať – už len z úcty k smutným dejinám židov na našom území – dôstojnú funkciu. Mnohé synagógy sú vo vlastníctve miest a obcí, iné zas patria židovským náboženským obciam, alebo sú priamo majetkom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Tajomník tohto zväzu Martin Kornfeld v súvislosti s chátrajúcimi synagógami skepticky poznamená: „Zobrali nám to, zhumpľovali, vrátili také zhumpľované, a teraz očakávajú, že to dáme do poriadku.“

Najmä mestá a obce sa často obracajú na zväz, aby im pomohol zrekonštruovať synagógy. Lenže malá komunita slovenských židov nemá toľko finančných možností. V prvom rade sa musí starať o svojich 750 cintorínov. A medzi synagógami musí vyberať tie, ktoré považuje zo svojho hľadiska za najcennejšie. To sú napríklad synagógy v Prešove, Trenčíne či v Bardejove.

Synagógu ani nestačí obnoviť a zamknúť. Treba vymyslieť, ako ju využívať. Niekde si s tým vedia výborne poradiť, napríklad v Leviciach či najnovšie v Šuranoch, inde je to problém. Práve sa napríklad rekonštruuje synagóga v Spišskom Podhradí, ale spôsob jej využitia ešte nie je jasný. Zaujímavý prístup k využívaniu synagóg ponúkajú neziskovky, ktoré fungujú v šamorínskej synagóge a v Behrensovej synagóge v Žiline.

Viacero prípadov ukazuje na to, že synagógy dokážu výborne fungovať ako kultúrne stánky. Majú nielen dobrú akustiku, dobré svetlo, ale aj vzrušujúcu atmosféru, a ešte niečo navyše. Na rozdiel od megalomanských kultúrnych domov, ktoré sú aj v menších mestách, majú príjemnú ľudskú mierku. V sálach pre 300 ľudí sa napríklad 50 miestnych milovníkov komornej hudby nikdy necítilo dobre. „Áno, niektoré mestá, ktorým sa už zunovali komunistické kultúrne stánky, hľadajú nové priestory na výstavy, koncerty i spoločenský život. Páči sa im myšlienka zrekonštruovať na tieto účely synagógu a my to vítame,“ hovorí Martin Kornfeld. Lenže rekonštrukcie budov, ktoré po roku 1948 slúžili zväčša ako sýpky či sklady, si žiadajú veľké peniaze. A tých niet, preto to niekde vzdávajú. Na stránke Pamiatkového úradu je napríklad oznam, že mesto Vrbové ponúka na predaj tamojšiu pozoruhodnú synagógu postavenú v roku 1882 – 1883 v maurskom slohu. Senec však môže dopadnúť inak. Vízia tu je.


. kaviareň? Nedá sa

Senecká synagóga bola postavená v rokoch 1904 až 1907 a nie je ani celkom jasné, kto ju navrhol. Jej architektúra zapadá do obdobia svojho vzniku, keď sa synagógy stavali v eklektickom duchu často s orientálnymi prvkami. Tá senecká je akýmsi mixom neorománskych a maurských vplyvov. No na jej elegantnom priečelí s okrúhlym rozetovým oknom už vidno ústup ozdobných foriem. Samotná modlitebňa má výšku 10,6 metra a po jej bokoch boli ženské galérie z dreva, ktoré je prehnité. Pevne však stoja liatinové stĺpy s hlavicami pseudorománskeho typu. Vidno pozostatky kazetového stropu aj zvyšky ornamentov na stenách. Vnútorný priestor presvetľujú dva rady okien, nad miestom, kde bola uložená tóra, je pôsobivý maurský oblúk. Napriek dezolátnemu stavu a veľkým kopám holubieho trusu pôsobí synagóga stále harmonickým dojmom.

Synagóga sa prestala používať, keď miestnu židovskú komunitu cez vojnu zlikvidovali. V roku 1953 vyzval Krajský národný výbor židovskú náboženskú obec, aby budovu „dobrovoľne“ prepustila krajskému nákupnému stredisku. To tu zriadilo sýpku, neskôr sklad poľnohospodárskych chemických postrekových látok. Neskôr sa tu predávali vianočné stromčeky, čo bolo obzvlášť necitlivé k židovskej pamiatke. Aj dnes si totiž Ústredný zväz židovských náboženských obcí dáva do nájomných zmlúv podmienku, že v ich objektoch nesmie byť žiadna vianočná výzdoba či stromčeky. Návrh obnoviť synagógu a zriadiť v nej kultúrny stánok sa objavil už v osemdesiatych rokoch, ale už sa nestihol zrealizovať. Prišli reštitučné zákony a zdevastovaný objekt sa vrátil zväzu ŽNO. V Senci už synagógu nemal kto používať, a tak chátrala. Občas sa zväzu ŽNO hlásili záujemcovia o prenájom či kúpu seneckej synagógy. Chceli tu zriadiť kaviareň či reštauráciu, ale zjavne nemali predstavu, že v tomto pamiatkovo chránenom objekte sa nedá vybudovať kuchyňa či toalety.


. nová vízia

Ďalší pokus o obnovu sa udial pred ôsmimi rokmi, keď Bratislavský samosprávny kraj spolu s mestom vypracoval projekt a uchádzal sa o získanie grantu na rekonštrukciu. Lenže nevyšlo to, chystali sa nové župné voľby, poslanci už mali iné starosti, a tak synagóga ostala opäť ležať ladom.

Dnes sa o rekonštrukciu synagógy zasadzuje najmä vicežupanka Gabriella Németh, ktorá je zároveň aj mestskou poslankyňou v Senci. Vicežupanka tvrdí, že vzťah Senčanov k synagóge je veľmi silný. „Ľudia ma teraz zastavujú na ulici a pýtajú sa, či je naozaj pravda, že sa bude synagóga rekonštruovať. Starší ľudia majú dobré spomienky na spolužitie so židovskom komunitou, preto by boli radi, keby bola synagóga opravená.“ Záchrana synagógy sa dostala v tomto volebnom období do priorít kraja a odsúhlasili ju všetky politické kluby. Kraj má aj jasnú predstavu, ako by synagógu využíval. V Senci totiž nemá žiadne vlastné kultúrne či osvetové zariadenie. „Bol by to multifunk čný kultúrny priestor. Vieme si tam predstaviť výstavy, komorné koncerty, návštevy žiakov v rámci dejepisu, rôzne prednášky. V synagóge by mala byť aj malá expozícia židovského múzea. Bude sa využívať aj priľahlá záhrada, a to na oddych pre Senčanov, nechceme ten areál uzavrieť,“ hovorí vicežupanka. V záhrade by mal stáť aj nový objekt, v ktorom by bolo technické zázemie, toalety, kancelárie aj infopoint či predaj suvenírov. Kraj už vyčlenil na ďalšie roky sumu potrebnú na prevádzku tohto kultúrneho stánku. Lenže stále je všetko vo hviezdach. Ešte nie sú peniaze na rekonštrukciu.


.nórske fondy

Predbežný odhad sumy potrebnej na obnovu seneckej synagógy a dobudovanie jej zázemia je 1,8 milióna eur. To je suma, ktorú nemá k dispozícii ani mesto, ani kraj, a všetky nádeje sa teraz vkladajú do nórského finančného mechanizmu, teda do nórskych fondov, ktoré sa aj u nás výrazne angažujú okrem iného i pri záchrane historických pamiatok.
Kraj sa teda bude uchádzať o zdroje na obnovu synagógy, rozhodnutie by malo padnúť do konca roka. Vicežupanka o tom, že by to opäť nevyšlo, nechce ani uvažovať.

Víziu, že by Bratislavský samosprávny kraj naozaj mohol uspieť v nórskych fondoch, považuje za celkom reálnu aj tajomník ÚZ ŽNO Martin Kornfeld. Doteraz totiž z nórskych zdrojov nebol podľa jeho slov na Slovensku financovaný žiadny veľký projekt na obnovu synagógy. Senecká synagóga má výhodu aj v tom, že vynovená synagóga nebude stáť prázdna, už teraz sa kraj zaviazal fungovanie kultúrneho objektu ďalej financovať. Seneckej synagóge sa tak črtá reálna vízia, že sa nestane rui - nou, ale možno bude krásnou a dôstojnou súčasťou mesta. Ale otvárať šampanské je ešte priskoro.