Majú vedieť, že ideál „muž s telom supermana a dušou nežného ochrancu“ je často nedostižný a aj taká Jane Austenová, ktorá ho skvostne opísala vo svojich knihách na prelome 18. a 19. storočia, nič podobné v reálnom živote nenašla, ostala sama a uznanie si musela vydobyť iba vlastnou prácou. Čitateľky luxusných ženských časopisov by preto mali byť finančne nezávislé, aby nešli do postele len preto, že si tú birkinku nemôžu kúpiť aj z vlastného príjmu.
Lenže ženské časopisy mierne zneisteli, keď v roku 2011 zaznamenala grandiózny úspech erotická romanca 50 odtieňov sivej. Prečo dnešné ženy očaril príbeh submisívnej študentky, ktorá svojmu vnútorne nevyrovnanému, no bohatému a krásnemu milencovi toleruje aj drastické mlátenie a sexuálne mučenie? Okamžite sa objavili štúdie psychológov, podľa ktorých až 89 percent žien sa vo svojich predstavách stavia v mileneckom vzťahu do submisívnej či pasívnej roly. Extrémom je malá skupina žien snívajúca o znásilnení. Vysvetlení prišlo hneď niekoľko: Má to byť dôsledok neistého pocitu žien zo svojej narastajúcej moci v ostatných oblastiach života. Nedokážu sa vraj vyrovnať s emancipáciou, lebo v skutočnosti túžia po peknom, silnom mužovi, ktorý žene vždy povie, čo má robiť. Psychologička Cecilia d´ Felice píše: „Máme veľa moci a sily, je pekné sa jej občas vzdať.“ No presvedčené feministky nesúhlasia: Submisívne fantázie podľa nich môžu byť, naopak, ukazovateľom sily a vyrovnanosti žien. Veď predstavy a realita sú dve celkom odlišné veci. A realistky hovoria, že možno v tajných fantáziách ženy stále túžia po mužovi, ktorý ich totálne ovláda, ale v reálnom živote hľadajú skôr partnerov, ktorí nepresadzujú vo vzťahu mužskú nadradenosť, a preto nemajú problém v domácnosti zastať aj „nedôstojné“ ženské úlohy ako vysávanie či prebaľovanie detí. Nadsamci sa k tomu neznížia.
Cosmpolitan si všimol, že viaceré čitateľky v 50 odtieňoch sivej neočarili ani tak špecifické erotické praktiky, ale Christianovo bohatstvo. „Páčilo sa mi, ako sa z ničoho nič objavila jeho helikoptéra,“ priznáva jedna čitateľka. Iná jej kontruje: „Ja osobne by som radšej mala svoju helikoptéru, ako sa nechala vyzdvihovať helikoptérou nejakého sadistu.“ Ale Cosmopolitan pripúšťa, že v ženskom nadšení z knihy o Christianovi a jeho nevinnej milenke je „pretrvávajúca túžba po rytierovi v lesklom zbrojení, ktorý príde a zbaví nás našich povinností, práce a starostí.“ A to je klasický model, ktorý poznáme už z Popolušky.
Lenže ženské časopisy mierne zneisteli, keď v roku 2011 zaznamenala grandiózny úspech erotická romanca 50 odtieňov sivej. Prečo dnešné ženy očaril príbeh submisívnej študentky, ktorá svojmu vnútorne nevyrovnanému, no bohatému a krásnemu milencovi toleruje aj drastické mlátenie a sexuálne mučenie? Okamžite sa objavili štúdie psychológov, podľa ktorých až 89 percent žien sa vo svojich predstavách stavia v mileneckom vzťahu do submisívnej či pasívnej roly. Extrémom je malá skupina žien snívajúca o znásilnení. Vysvetlení prišlo hneď niekoľko: Má to byť dôsledok neistého pocitu žien zo svojej narastajúcej moci v ostatných oblastiach života. Nedokážu sa vraj vyrovnať s emancipáciou, lebo v skutočnosti túžia po peknom, silnom mužovi, ktorý žene vždy povie, čo má robiť. Psychologička Cecilia d´ Felice píše: „Máme veľa moci a sily, je pekné sa jej občas vzdať.“ No presvedčené feministky nesúhlasia: Submisívne fantázie podľa nich môžu byť, naopak, ukazovateľom sily a vyrovnanosti žien. Veď predstavy a realita sú dve celkom odlišné veci. A realistky hovoria, že možno v tajných fantáziách ženy stále túžia po mužovi, ktorý ich totálne ovláda, ale v reálnom živote hľadajú skôr partnerov, ktorí nepresadzujú vo vzťahu mužskú nadradenosť, a preto nemajú problém v domácnosti zastať aj „nedôstojné“ ženské úlohy ako vysávanie či prebaľovanie detí. Nadsamci sa k tomu neznížia.
Cosmpolitan si všimol, že viaceré čitateľky v 50 odtieňoch sivej neočarili ani tak špecifické erotické praktiky, ale Christianovo bohatstvo. „Páčilo sa mi, ako sa z ničoho nič objavila jeho helikoptéra,“ priznáva jedna čitateľka. Iná jej kontruje: „Ja osobne by som radšej mala svoju helikoptéru, ako sa nechala vyzdvihovať helikoptérou nejakého sadistu.“ Ale Cosmopolitan pripúšťa, že v ženskom nadšení z knihy o Christianovi a jeho nevinnej milenke je „pretrvávajúca túžba po rytierovi v lesklom zbrojení, ktorý príde a zbaví nás našich povinností, práce a starostí.“ A to je klasický model, ktorý poznáme už z Popolušky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.