Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rezenzie

.časopis .umenie

KNIHA Veronika Šikulová: Diera do svetra (Slovart, 2012)
„Poď k nám a nikomu to nehovor, k nám do záhrady padol meteor...” Na knihách Veroniky Šikulovej je pekné to, ako v nich vidieť autorku. Nikdy sa príliš neskrýva. Aj keď si vymýšľa, je to skutočné, pravdivé. V knižke rýmovaných, aj „len tak”, voľne prúdiace vedomie zachytávajúcich krátkych, civilne poetických textov Diera do svetra je to tak ešte viac. Rastliny v záhrade, deti, všelijaké veci, kamaráti, rodina, Boh. Ako album fotografií Veronikine texty zachytávajú zdanlivú obyčajnosť a bez toho, aby sa ich autorka akokoľvek „poeticky” štylizovala, ukazujú ich poetickú krásu. Sú prostoreko priame, šikulovsky vtipné, čisté a jasné. Kongeniálnou spoluautorkou je výtvarníčka Martina Matlovičová, ktorej hravé ilustrácie (a grafická úprava Janky a Pala Bálikovcov) robia z knihy skutočný artefakt. Radosť čítať, radosť pozerať, radosť len tak si knihou listovať. „Namojveru, tuším som spravila do svetra dieru!”
.jk

KNIHA Jón Kalman Stefánsson: Ráj a peklo
(Dybbuk, 2012)
„Celou řadu let měl ve zvyku vydávat se na dlouhé cesty, většinou do zahraničí, protože na Islandu není k vidění nic kromě hor, vodopádů, travnatých drnů a světla, které tě prozáří a promění tě v básníka.” Jóna Kalmana sme objavili, keď v roku 2009 vyšla v českom preklade jeho kniha Letní světlo, a pak přijde noc. Tá kniha mala totiž uhrančivú silu nekonečného subarktického prísvitu. Aj Ráj a peklo takto žiari. Hlboký, severnou melanchóliou, priateľstvom a divokou krásou naplnený príbeh mladého Bárdura a ešte mladšieho „chlapca”, odohrávajúci sa niekedy koncom 19. storočia na chudobnom, v podstate neobývateľnoum severe Islandu, nesie v sebe to zvláštne tajomstvo ostrovnej krajiny, tajomstvo, ktoré sa len zriedka ukáže turistom. Bárdur a chlapec v úzkostnom zovretí nehostinných fjordov a smrtiaceho oceánu. Zostáva im iba poézia. Miltonov Stratený raj, ktorý si požičiavajú od starého námorníka, čo zostal knihomoľom, aj keď stratil zrak. Jón Kalman píše, ako keby maľoval.
.jk

KNIHA Anselm Grün: Důvěřuj sobě
(Portál, 2012)
Benediktínsky mních Anselm Grün patrí k najznámejším súčasným autorom kresťanskej duchovnej literatúry. V tejto knihe sa venuje krízovým obdobiam v živote človeka i spoločnosti a ako im môže jednotlivec čeliť. Kríza môže mať veľa podôb.  Či už sa viaže k veku (puberta, prechod, odchod do dôchodku), k ekonomickej situácii človeka (strata práce, krach firmy), problémovým vzťahom, alebo chorobe. Kríza môže nastať aj vo viere či svetonázore jednotlivca. Pre Grüna sú krízové obdobia života šancou na to, aby človek seriózne hľadal hlbšiu pravdu o sebe samom i okolitom svete a vystaval svoj život na stabilnejších základoch. Ľudia majú byť pozorne načúvajúcimi žiakmi v škole svojho utrpenia. Konkrétne východiská zo životných križovatiek pomenúva na základe biblických obrazov. Rozsiahlu časť knihy venuje tiež výkladu o Duchu svätom, ktorý povzbudzuje zúfalých, posilňuje slabých a dodáva nádej pesimistom.   
.lk

HUDBA Faces: Stay With Me (Anthology)
(Warner 2012)
Kedysi dávno existovala skupina, ktorá bola taká dobrá, že sa vyrovnala The Rolling Stones. Spevákom kapely bol Rod Stewart, na gitare hral Ron Wood a zvyšok partie tvorili hudobníci, pôsobiaci v ďalšej skvelej skupine Small Faces – Ronnie Lane (basgitara), Kenny Jones (bicie) a Ian McLagan (klávesy). Na začiatku 70. rokov vypredávali haly v Amerike, lenže potom sa niečo pokazilo. Rod Stewart vydával sólové albumy, ktoré sa predávali viac ako platne Faces, až sa v očiach verejnosti z nich stala sprievodná skupina, čo zas nezniesol zvyšok Faces. Po štvrtom albume Oh La La bol s ňou koniec. Veľká škoda, aj to hovorí ich antológia, kde je dohromady 36 trackov, tvoriacich to najlepšie, čo Faces za šesť rokov existencie nahrali. Klasický rokenrol, silné balady, výborný Rod a výborné muzikanstvo ‒ keby jej líder toľko neprahol po sólovej dráhe, Rolling Stones by mali veľký problém. No však im nakoniec zobrali aj ich gitaristu.
pb.

HUDBA Yasmin Levy: Libertad
(World Village)
Ktohovie, aký by bol výsledok, keby bolo možné stopercentne objektívne posúdiť, ktorá súčasná speváčka má najmohutnejší  hlas a najpresvedčivejší prejav. Izraelčanka Yasmin Levy by možno patrila k nominovaným. Hlas má mohutný ako Niagara, techniku spevu priam dokonalú, štýl jedinečný, prejav nabitý emóciami. Občas z neho dostanem zimomriavky. Piesne na jej novom albume Libertad (Sloboda) produkoval jeden zo zakladateľov scény world music, Ben Mandelson.  Experimentálne sa pohral s ladino, (starodávnou kultúrou španielskych Židov) a primiešal istanbulský sláčikový orchester, najznámejší perzský popový hit Soghati, flamenco, tango, fado, akordeón, klarinet, pozaunu. Výsledkom sú akustické piesne s duchom kultúrnej slobodomyseľnosti stredovekého Córdobského kalifátu. Cítiť z nich to, po čom Yasmin túži ‒ lásku k Židom, moslimom, kresťanom. Čo urobíme my? Vypočujeme si jej hlas?
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite