Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Verím, že prežijeme

.peter Bálik .časopis .hudba

Predaj hudby na Slovensku je v podstate mŕtvy. Ak chcete nejakú novinku a chcete ju napríklad na vinyle, ktorý teraz vo svete zažíva veľký comeback, musíte si počkať. Nie však v susednej Viedni.

V rakúskom veľkomeste prechádza tento biznis, podobne ako v Británii alebo USA, malým znovuzrodením. V rakúskej metropole funguje viac nezávislých predajní (Independent Record Stores), ktoré sa špecializujú na rôzne druhy hudby. Ak ste veľký hudobný fanúšik,v troch z nich dostanete takmer všetko podstatné. Recordbag, Substance a Rave Up sídlia neďaleko dôležitej obchodnej tepny Mariahilfer Strasse. Základ, ktorý ponúkajú, majú v podstate rovnaký – alternatívu, kvalitnú hudbu z hitparád, a to najlepšie z oldies, pričom každý z nich sa okrem toho špecializuje na niečo iné.

.päť ku jednej
Bohužiaľ, s undergroundovými Rave Up sa .týždňu nepodarilo spojiť, ale našťastie vlastníci zvyšných dvoch obchodov boli veľmi ústretoví. Majiteľov Recordbagu a Substance spája ešte jedna dôležitá vec – ich životné hoby je zároveň ich prácou.  
„Vždy som mal rád skupiny, koncerty, vinyly. Keď som ako tínedžer chodil do Londýna a neskôr do New Yorku, trávil som v hudobných obchodoch veľa času. Potom som to chcel skúsiť sám. Založil som si vlastné vydavateľstvo, distribúciu a nakoniec aj obchod. Robím to, čo ma baví. Som sám sebe šéfom a každé ráno chodím do roboty s úsmevom,“ hovorí Konstantin Drobil, majiteľ obchodu Substance, sídliacom na ulici Westbahnstrasse 16, ktorý funguje od roku 2001. Na úplnom začiatku robil všetko zo svojho domu, kam trikrát do týždňa chodili zákazníci. Po čase tam začalo chodiť toľko ľudí, že si založil skutočný obchod.
Andy a Sylvia Benedikterovci pôvodne pracovali vo Virgin Megastore, asi najväčšom obchode s hudbou, sídliacom uprostred Mariahilfer Strasse. Keď však tento megastore zanikol, dvojica, ktorá je dnes manželským párom, sa rozhodla otvoriť si vlastný obchod. Ich Recordbag sa nachádza na ulici Kollergerngasse 4. „Na jednej strane je to hoby, na druhej biznis, čiže je to skvelá kombinácia,“ hovorí s úsmevom Andy Benedikter. Keď v roku 2004 začali s vlastným obchodom, bola situácia na hudobnom trhu iná ak dnes. Hlavným predajným artiklom boli CD. Nikomu vrátane nezávislých obchodníkov ani nenapadlo, že populárne „cédečka“ vystrieda formát, ktorý bol v 90. rokoch odsunutý na okraj – vinyl. Predavač z Rave Up .týždnu pred dvoma rokmi povedal, že platne sú budúcnosť jeho obchodu. Kým vtedy jeho slová pôsobili nepatrične, dnes sa stávajú pravdou. Platne sú späť a s nimi ožívajú aj nezávislé hudobné obchody. „Všetko je dnes inak. Keď sme začali fungovať v tomto biznise, všetko sa točilo hlavne okolo predaja CD a videokaziet. Bolo to v čase, keď celý katalóg vychádzal na cédečkách a vinyly boli na ústupe. Keď sme v roku 2004 začínali, pomer vinylov a CD bol jedna ku dvom. Dnes je to päť k jednej v prospech vinylov,“ vysvetľuje obchodník z Recordbagu.
Z cédečiek, ktoré medzičasom nahrádza legálne sťahovanie hudby z internetu, sa dnes stávajú pekné upomienkové predmety. Kým digitál každým rokom stúpa, počet predaných CD od roku 2001 stále klesá. Podľa údajov Medzinárodnej federácie hudobného priemyslu (IFPI) sa na Slovensku v roku 2006 predalo 745 854 kusov, v roku 2010 426 847 kusov, a toto číslo za minulý rok kleslo o ďalších 16,1 percenta. Kým v nedávnej minulosti bol internet pre obchod s hudbou nepriateľom číslo 1, dnes sa pre nezávislé obchody stáva pomocníkom. Podľa Konstantina Drobila zo Substance je dnes zdrojom informácií a ponúka nové spôsoby distribúcie nezávislej hudby. „Keď som začínal, vtedy  ešte nebol internet a trvalo istý čas, kým sa nám podarilo zohnať nové veci. Vtedy sme používali telefón, fax alebo sme sa snažili objednávať nahrávky podľa tipov, ktoré nám dávali naši zákazníci. Dnes sa dá hudba počuť z internetu alebo iTunes ešte skôr, než  titul oficiálne vyjde. Na druhej strane, objednávanie a predávanie cez internet je pre nás veľkou šancou. Hudbu si u nás objednávajú ľudia zo všetkých kútov sveta. Dnes predávame oveľa viac vinylov ako CD, aj keď my sme sa vždy špecializovali viac na vinyl,“ hovorí Konstantin.

.dáte si špecialitu?
Independent Records Stores kedysi plnili v rámci hudobnej scény v tom-ktorom meste dôležitú úlohu. Stretávali sa v ňom hudobní nadšenci, ktorí si spolu s predajcami vymieňali tipy, formovali si hudobný vkus a nakupovali hudbu. Nezávislé obchody, z ktorých mnohé začali svoju existenciu ešte pred príchodom Elvisa, boli niečo ako živé kultúrne ustanovizne, kam nechodili tínedžeri povinne, ale z lásky k hudbe. Zlaté časy nezávislých obchodov trvali tri desaťročia, no keď si ľudia začali koncom 90. rokov sťahovať hudbu zadarmo z netu a keď veľké vydavateľstvá začali ponúkať CD za zľavnené ceny v obchodných reťazcoch, mnohé z týchto shopov zanikli. Podľa britského dokumentu Last Shop Standing (2012) len v Británii zmizlo v posledných rokoch až 2 000 obchodov s hudbou. Tento trend sa, našťastie, mení. Ľudia sa začínajú vracať do obchodov, ktoré sa stávajú alternatívou k sťahovaniu hudby. Pre mnohých fanúšikov nie je hudba len akousi vzdušnou formou v podobe bitov v počítači, ale vďaka návratu vinylov získava opäť fyzickú podobu. Tento boj však ešte nie je vyhraný. Nestačí len predávať svoju obľúbenú hudbu, aj keď má svoju kvalitu. Aby prežili, aj viedenské obchody sa musia poriadne obracať. Napríklad doplnili sortiment o rôzne podružné veci. „Pomáha prežiť, že nemáme len obchod, ale aj distribúciu, objednávkovú službu a nahrávaciu značku. Neviem, či by sme prežili, keby sme mali len kamenný obchod. Snažíme sa čo najviac zaujímať o hudbu, ktorú máme radi. Predávame vinyl, knihy, časopisy aj tričká. Ale prestali sme predávať DVD, tie vôbec nejdú,“ hovorí Konstantin, ktorého obchod  sa vo veľkom orientuje aj na tanečnú hudbu na vinyloch. Konkurencia z Recordbagu má v obchode veľký sortiment oblečenia od detských dupačiek s nápisom The Beatles až po kabelky s logom The Who. „Snažíme sa špecializovať na hudbu, ktorá sa nám páči. Okrem toho je veľkou súčasťou nášho obchodu merchandise čiže tričká, hračky, detské oblečenie, knihy, DVD a rôzne iné drobnosti, čím chceme do nášho obchodu nalákať celé rodiny. A  boli by sme radi, keby náš obchod bol aj akýmsi stretávacím bodom ľudí, čo majú radi podobnú hudbu,“ dodáva Andy.  
Oba obchody dnes veria, že prežijú. Do ich predajní sa opäť vracajú deti a tínedžeri, no podľa Konstantina to ešte neprináša toľko peňazí, aby mohol prežiť len z predaja hudby. Bohužiaľ, stále je veľa mladých ľudí, ktorí si osvojili tézu, že hudba je zadarmo. Tieto obchody môžu fungovať len vtedy, keď do toho dajú všetko. „Čo nás drží pri živote? No predsa láska k hudbe a platniam. Jednou z možností je ponúknuť ľuďom špeciality, ktoré nemôžu nájsť v obchodných reťazcoch. Okrem toho sú centrom stretávania fanúšikov, kde sa ľudia môžu zastaviť, pokecať, dať si pivo alebo kávu a stretnúť priateľov,“ vysvetľuje Konstantin a jeho kolega Andy dodáva: „Snažíme sa rozšíriť náš repertoár, objaviť nové kapely, nových vydavateľov alebo aj výrobcov oblečenia. A hlavne v našom obchode organizujeme aj koncerty. Aj Andy stavia nad všetko osobný kontakt so zákazníkmi. „S nimi riešime novú hudbu a nové skupiny, rozprávame sa o koncertoch. Veľa hudobníkov, ktorí nemajú vydavateľa, chodí k nám a cez náš obchod predáva svoju hudbu. Aj turisti sa pýtajú na rakúsku hudbu. Okrem toho máme veľmi dobrú spoluprácu s ostatnými obchodmi. Sme v tom všetci spolu.“
Ďalším oživením nezávislých obchodov s hudbou je čoraz viac populárnejší Record Store Day (RSD). Z tohto nenápadného sviatku, ktorý funguje od roku 2008 a koná sa vždy v polovici apríla, sa postupne stala jedna z hudobných udalostí roka. V rámci RSD dostanú nezávislé obchody raritné albumy a limitované edície, ktoré by ste márne hľadali na pultoch obchodných reťazcov. V Británii a v Amerike sa v tento deň dokonca tvoria pred predajňou veľké rady. Ako keby ste na RSD dostali od svojej obľúbenej skupiny chuťovku v podobe singla alebo LP. Konstantin označuje tento sviatok za skvelú myšlienku, ako osláviť prácu nezávislých umelcov a obchodov, no zároveň kritizuje fakt, že s RSD sa zviezli aj veľké vydavateľstvá, ktoré zacítili peniaze: „Začali vydávať staré veci na platniach, ktoré stoja až príliš mnoho peňazí. Nie je v poriadku, že chcú takýmto spôsobom zdierať z nás, čiže zberateľov a hudobných fanatikov, rýchle peniaze. Treba však povedať, že nám RSD pomohol, chodia k nám stále noví zákazníci, ktorí sa zaujímajú o zaujímavé limitované edície albumov, ktoré by v obchodných reťazcoch nenašli.“ Andy Benedikter súhlasí, že RSD je skvelou myšlienkou, ako pomôcť nezávislým obchodom prežiť. Poukazuje na to, že do „dňa vinylov“ sa zapojili aj mnohí hudobníci, ktorí vedia, že hudba nie je len digitálny súbor, je niečo viac. „Proti digitálnej hudbe nemám výhrady, ale tá nenahradí pocit z celkovej práce, od návrhu na obal cez poradie piesní a kredity ľudí, ktorí na albume pracovali. Record Store Day je čoraz viac populárny, očakávania na rok 2013 sú veľké. Už sme na tom začali pracovať.“

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite