.radičovej vláda urobila z inžiniera Lopatku šéfa Sociálnej poisťovne. Vo funkcii si ho pre pozoruhodné výsledky plánovala ponechať aj Ficova vláda, ale Lopatka podal v júli demisiu. Minulý týždeň získal na základe hlasov čitateľov a vybraných osobností časopisu Trend titul Manažér roka.
Ľuboš Lopatka (1961), absolvent Strojníckej fakulty STU, pracoval do roku 1991 v trnavskom podniku Pozemných stavieb. Po páde socializmu mal však ambíciu podieľať sa na zmenách v krajine. Našiel si inzerát, ktorým ministerstvo privatizácie hľadalo referenta. Lopatka miesto získal, ale nadšený vraj z práce úradníka nebol. Zmenilo sa to po odštartovaní veľkej privatizácie. Začal písať aj do novín a vedenie ministerstva si ambiciózneho referenta všimlo. Mladý minister Ivan Mikloš z neho urobil svojho námestníka. No na ministerstve sa zdržal iba rok, potom nastúpili k moci mečiarovci. Lopatka prešiel do súkromnej sféry. Najímali si ho firmy, ktoré potrebovali urobiť reštrukturalizáciu alebo si vybudovať pobočky v tomto regióne.
Prvú skúsenosť z krízového manažmentu získal v Slovenskej kartografii, ktorú dostal po troch mesiacoch zo strát do zisku. Potom jeho kroky smerovali do fínskej firmy Kone, ktorá sa špecializuje na výťahy. Zo slovenskej pobočky Kone odišiel znechutený pre úplatky, ktorými sa konkurencia dostávala k zákazkám.
Lopatka potom zamieril do papierenského biznisu, bol vrcholným manažérom vo firmách ako AssiDomän, Myllykoski, Smurfit Kappa a Metsälitto. Sám priznal, že má dobrú skúsenosť najmä s prácou pre vlastníkov zo Škandinávie. Tieto krajiny majú tradične najmenšie sklony ku korupcii.
Hoci sa už z práce na ministerstve poznal s Ivanom Miklošom, za šéfa Sociálnej poisťovne si ho vyhliadol Richard Sulík. Obaja muži sa zoznámili, keď Sulík šéfoval bratislavskému podniku OLO a Lopatka bol v štúrovskej celulózke. Spolupracovali na projekte zberu a recyklácie odpadového papiera.
.výzva a úspech
Lopatka nikdy nebol členom politickej strany a rád zdôrazňuje, že firmy, v ktorých pracoval, ani žiadne strany finančne nepodporovali. Ale keď prišla ponuka na šéfovanie Sociálnej poisťovne, objavilo sa to obľúbené slovo všetkých manažérov „výzva“. Krízový manažér potrebuje výzvu ako narkoman drogu. Najmä keď je na vrchole síl a má ešte aj vyššie ambície ako dobrý odpal na golfe.
Lopatka si uvedomoval riziko, ktoré je s verejnoprávnou spoločnosťou spojené. Bude mať na krku prezamestnanosť, trafiky pre regionálnych politikov, predražené zmluvy, lobistov z IT firiem či exekútorov a do toho vplyv politikov, ktorí sedia priamo v dozornej rade. Vypýtal si od politikov záruky, že bude musieť reagovať iba na ich racionálne návrhy. Po pár mesiacoch v novej práci bol Lopatka spokojný, vraj nemusí robiť nič proti svojmu presvedčeniu a úžasne ho to baví, lebo „v štátnej firme sa dajú pri dobrej práci rýchlo ušetriť obrovské peniaze“.
Lopatka zrejme predpokladal, že Radičovej vláda nevydrží dlho, preto často zdôrazňoval, že na základnú zmenu v Sociálnej poisťovni potrebuje 24 mesiacov, nie celé šesťročné obdobie. Napokon mal iba 20 mesiacov.
No výsledky, ktoré dosiahol už po pár mesiacoch, boli prekvapujúce a dokazovali, ako zásadne môže silný líder ovplyvniť fungovanie aj veľkej a ťažkopádnej firmy. Trend uviedol, že za necelé dva roky sa mu podarilo znížiť prevádzkový fond poisťovne zo 150 na 115 miliónov eur. Stav starých pohľadávok sa znížil z jednej miliardy eur približne na šesťsto miliónov eur. Vlani poisťovňa vybrala na odvodoch 5,6 miliardy eur, čo je o štyristo miliónov eur viac ako rok predtým a dokonca o sto miliónov eur viac ako v „zlatom“ predkrízovom roku 2008.
.odchod
Po nástupe Ficovej vlády to vyzeralo tak, že Lopatka vo funkcii ostane. Jeho schopnosti oceňovala aj nová vláda. No už po troch mesiacoch Lopatka podal demisiu. Zaujímavá bola tlačovka, na ktorej minister práce Richter spolu s Lopatkom oznamovali túto novinku. Lopatka povedal, že dobrovoľne a po zrelej úvahe sa rozhodol podať demisiu pre rozdielne názory na personálnu politiku. Ministrovi Richterovi to bolo evidentne trápne, zdôrazňoval, že Lopatka je schopný manažér, že si vybudovali vysoko profesionálny vzťah a vedel by si s ním predstaviť ďalšiu spoluprácu. No ľudsky chápe jeho odchod.
Lopatkov odchod môže odradiť schopných manažérov, aby sa zaplietli so štátnou firmou, pretože môžu byť úspešní, no keď sa raz nehodia do krámu, musia vypadnúť, alebo robiť kompromisy, ktoré zničia ich meno aj sebaúctu.
Napriek všetkému Lopatkova misia v Sociálnej poisťovni nebola márna. Jednak dokázal, že šikovný manažér môže aj s obrovskou skostnatenou firmou pohnúť za pár mesiacov. Do SME napísal: „Po skúsenostiach v Sociálnej poisťovni odmietam názor, ku ktorému som bol donedávna náchylný aj sám, že úradník je a priori nastavený málo pracovať a byť neochotný. Úradníci – zamestnanci sú vždy takí, akí sú ich šéfovia.“ Zároveň Lopatka získal všeobecný rešpekt. Po odchode má dokonca aj on sám potrebu viac sa verejne vyjadrovať a jeho názory sú pre verejnosť relevantné.
Pre mnohých mladých ľudí sa stal Lopatka istým vzorom. Preto bolo zaujímavé, kam z poisťovne zamieri. Sám kedysi avizoval, že túži vyskúšať si pozíciu vlastníka, že by chcel kupovať a ozdravovať problémové firmy. Viacero ekonómov či novinárov dúfalo, že zamieri do politiky. Lopatka však prijal post generálneho riaditeľa firmy AZC, ktorá patrí do skupiny okolo podnikateľa Jána Sabola.
Ľuboš Lopatka (1961), absolvent Strojníckej fakulty STU, pracoval do roku 1991 v trnavskom podniku Pozemných stavieb. Po páde socializmu mal však ambíciu podieľať sa na zmenách v krajine. Našiel si inzerát, ktorým ministerstvo privatizácie hľadalo referenta. Lopatka miesto získal, ale nadšený vraj z práce úradníka nebol. Zmenilo sa to po odštartovaní veľkej privatizácie. Začal písať aj do novín a vedenie ministerstva si ambiciózneho referenta všimlo. Mladý minister Ivan Mikloš z neho urobil svojho námestníka. No na ministerstve sa zdržal iba rok, potom nastúpili k moci mečiarovci. Lopatka prešiel do súkromnej sféry. Najímali si ho firmy, ktoré potrebovali urobiť reštrukturalizáciu alebo si vybudovať pobočky v tomto regióne.
Prvú skúsenosť z krízového manažmentu získal v Slovenskej kartografii, ktorú dostal po troch mesiacoch zo strát do zisku. Potom jeho kroky smerovali do fínskej firmy Kone, ktorá sa špecializuje na výťahy. Zo slovenskej pobočky Kone odišiel znechutený pre úplatky, ktorými sa konkurencia dostávala k zákazkám.
Lopatka potom zamieril do papierenského biznisu, bol vrcholným manažérom vo firmách ako AssiDomän, Myllykoski, Smurfit Kappa a Metsälitto. Sám priznal, že má dobrú skúsenosť najmä s prácou pre vlastníkov zo Škandinávie. Tieto krajiny majú tradične najmenšie sklony ku korupcii.
Hoci sa už z práce na ministerstve poznal s Ivanom Miklošom, za šéfa Sociálnej poisťovne si ho vyhliadol Richard Sulík. Obaja muži sa zoznámili, keď Sulík šéfoval bratislavskému podniku OLO a Lopatka bol v štúrovskej celulózke. Spolupracovali na projekte zberu a recyklácie odpadového papiera.
.výzva a úspech
Lopatka nikdy nebol členom politickej strany a rád zdôrazňuje, že firmy, v ktorých pracoval, ani žiadne strany finančne nepodporovali. Ale keď prišla ponuka na šéfovanie Sociálnej poisťovne, objavilo sa to obľúbené slovo všetkých manažérov „výzva“. Krízový manažér potrebuje výzvu ako narkoman drogu. Najmä keď je na vrchole síl a má ešte aj vyššie ambície ako dobrý odpal na golfe.
Lopatka si uvedomoval riziko, ktoré je s verejnoprávnou spoločnosťou spojené. Bude mať na krku prezamestnanosť, trafiky pre regionálnych politikov, predražené zmluvy, lobistov z IT firiem či exekútorov a do toho vplyv politikov, ktorí sedia priamo v dozornej rade. Vypýtal si od politikov záruky, že bude musieť reagovať iba na ich racionálne návrhy. Po pár mesiacoch v novej práci bol Lopatka spokojný, vraj nemusí robiť nič proti svojmu presvedčeniu a úžasne ho to baví, lebo „v štátnej firme sa dajú pri dobrej práci rýchlo ušetriť obrovské peniaze“.
Lopatka zrejme predpokladal, že Radičovej vláda nevydrží dlho, preto často zdôrazňoval, že na základnú zmenu v Sociálnej poisťovni potrebuje 24 mesiacov, nie celé šesťročné obdobie. Napokon mal iba 20 mesiacov.
No výsledky, ktoré dosiahol už po pár mesiacoch, boli prekvapujúce a dokazovali, ako zásadne môže silný líder ovplyvniť fungovanie aj veľkej a ťažkopádnej firmy. Trend uviedol, že za necelé dva roky sa mu podarilo znížiť prevádzkový fond poisťovne zo 150 na 115 miliónov eur. Stav starých pohľadávok sa znížil z jednej miliardy eur približne na šesťsto miliónov eur. Vlani poisťovňa vybrala na odvodoch 5,6 miliardy eur, čo je o štyristo miliónov eur viac ako rok predtým a dokonca o sto miliónov eur viac ako v „zlatom“ predkrízovom roku 2008.
.odchod
Po nástupe Ficovej vlády to vyzeralo tak, že Lopatka vo funkcii ostane. Jeho schopnosti oceňovala aj nová vláda. No už po troch mesiacoch Lopatka podal demisiu. Zaujímavá bola tlačovka, na ktorej minister práce Richter spolu s Lopatkom oznamovali túto novinku. Lopatka povedal, že dobrovoľne a po zrelej úvahe sa rozhodol podať demisiu pre rozdielne názory na personálnu politiku. Ministrovi Richterovi to bolo evidentne trápne, zdôrazňoval, že Lopatka je schopný manažér, že si vybudovali vysoko profesionálny vzťah a vedel by si s ním predstaviť ďalšiu spoluprácu. No ľudsky chápe jeho odchod.
Lopatkov odchod môže odradiť schopných manažérov, aby sa zaplietli so štátnou firmou, pretože môžu byť úspešní, no keď sa raz nehodia do krámu, musia vypadnúť, alebo robiť kompromisy, ktoré zničia ich meno aj sebaúctu.
Napriek všetkému Lopatkova misia v Sociálnej poisťovni nebola márna. Jednak dokázal, že šikovný manažér môže aj s obrovskou skostnatenou firmou pohnúť za pár mesiacov. Do SME napísal: „Po skúsenostiach v Sociálnej poisťovni odmietam názor, ku ktorému som bol donedávna náchylný aj sám, že úradník je a priori nastavený málo pracovať a byť neochotný. Úradníci – zamestnanci sú vždy takí, akí sú ich šéfovia.“ Zároveň Lopatka získal všeobecný rešpekt. Po odchode má dokonca aj on sám potrebu viac sa verejne vyjadrovať a jeho názory sú pre verejnosť relevantné.
Pre mnohých mladých ľudí sa stal Lopatka istým vzorom. Preto bolo zaujímavé, kam z poisťovne zamieri. Sám kedysi avizoval, že túži vyskúšať si pozíciu vlastníka, že by chcel kupovať a ozdravovať problémové firmy. Viacero ekonómov či novinárov dúfalo, že zamieri do politiky. Lopatka však prijal post generálneho riaditeľa firmy AZC, ktorá patrí do skupiny okolo podnikateľa Jána Sabola.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.