Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Politici hovoria, že ohrozujem systém

.marek Vagovič .časopis .rozhovor

Odkedy je vo funkcii, skorumpovaní politici nemôžu pokojne spávať. Jej podriadení prestali piť, začali chodiť viac do terénu a otvárajú veľké kauzy. Najviac ju preslávilo zadržanie Davida Ratha. Vrchná štátna zástupkyňa v Prahe Lenka Bradáčová.

.čo robili za komunizmu vaši rodičia?
Mama pracovala v banke, otec sa pohyboval v obchode a službách. Bol riaditeľom podniku, pod ktorý spadali reštaurácie a hotely.

.takže pred rokom 1989 ste nežili zle.  
Tak normálne, priemerne. Ako väčšina.

.hovorilo sa doma aj o politike?
Zriedka.

.boli vaši rodičia v strane?
Nie, ale ani režim nikdy nekritizovali. O politickom systéme sa doma nebavili, hoci dedko bol zarytý antikomunista. Obaja rodičia pochádzali z poľnohospodárskych rodín, takže u nás sa stále pracovalo na poli.

.v novembri 1989 ste študovali na gymnáziu v Roudnici nad Labem. Ako tam prebiehala revolúcia?
Ako v malom meste – na rozdiel od Prahy sme sa všetko dozvedeli s oneskorením. Spomínam si však na jednu skúsenosť, ktorá bola pre mňa ponaučením aj do budúcnosti. Niektorí spolužiaci sa krátko po tom, ako sa režim zlomil, začali správať úplne inak, ako predtým. Okamžite naskočili do revolučného prúdu, pričom pre viacerých bolo prvoradé, aby čo najskôr rozobrali členské príspevky, ktoré sme platili do SZM. Vtedy som si prvýkrát uvedomila, že nie vždy je rozumné ísť s davom. Človek by si mal raziť vlastnú cestu a povedať, čo je správne. Tiež ma hnevalo, ako sa niektorí študenti začali správať k riaditeľke. Áno, bola v strane, ale nemyslím si, že by im nejako ublížila. Paradoxne išlo o deti komunistických pohlavárov, ktoré dávali až nedôstojne najavo, ako ňou opovrhujú.   

.prečo ste sa rozhodli študovať právo?
Na základnej škole som chcela byť učiteľkou, ale to bol skôr detský sen. Pôvodne som chcela študovať aj žurnalistiku, ale nakoniec som sa rozhodla pre právo. Prvý rok ma však nevzali, hoci som bola premiantkou triedy. (Smiech.) Potom som sa prihlásila na právo, žurnalistiku aj filozofiu a vzali ma všade.  

.ako sa v roku 1993 učilo právo v Prahe?
Bola to doba, keď sa schvaľovali veľké veci – novela obchodného či občianskeho zákonníka, štúdium však nebolo náročné. Problém bol v tom, že nás prijali okolo osemsto, takže na individuálnu komunikáciu s učiteľmi nebol priestor. Dosť sa memorovalo, čo by bolo v poriadku, keďže nie som zástancom prístupu, že toto sa nemusím naučiť, pretože viem, kde to môžem nájsť. Je však chyba, že o tom množstve látky sa veľmi nediskutovalo.    

.na vysokej škole ste získali cenu Karla Engliša pre najlepších študentov spoločenskovedných disciplín. Čo to pre vás znamenalo?
Bolo to pre mňa veľké prekvapenie. Táto cena sa totiž udeľovala len pri výročí univerzity, a dostal ju len jeden študent zo všetkých humanitných fakúlt.

.profesionálnu kariéru ste odštartovali v roku 2001 na okresnom štátnom zastupiteľstve v Litomeřiciach. Aká to bola skúsenosť?
V podstate som začala už v roku 1998, ako právna čakateľka. Keď som tam prišla z fakulty, mala som predstavu, že všetko funguje tak, ako je to napísané v trestnom zákone. Po pár mesiacoch som si hovorila, že tu predsa nemôžem pracovať. Od začiatku som bola veľkou kritičkou vnútorných pomerov, pričom niektoré veci som robila úplne inak ako zvyšok štátneho zastupiteľstva (štátny zástupca v Česku je obdobou nášho prokurátora - pozn. red.).

.čo konkrétne?
Ako právna čakateľka som napríklad mohla stráviť istý čas na stáži na polícii. Išla som tam na päť mesiacov, čo bolo dovtedy nemysliteľné. Táto skúsenosť ma však neskôr veľmi ovplyvnila pri spôsobe riešenia konkrétnych káuz. Na každej jednej z nich som totiž úzko spolupracovala s políciou, čo tiež nebolo obvyklé. Štátni zástupcovia len čakali na spis, a keď prišiel, spracovali ho a poslali naspäť…

.podobne to často funguje aj na Slovensku…
…akékoľvek konzultácie, tímová práca či každodenný styk s policajtmi, to bolo úplne nepredstaviteľné. Okresní štátni zástupcovia dokonca vyčítali svojim podriadeným, keď išli z úradu na políciu, že to nie je práca. Úplne im chýbal kontakt s realitou, bolo to len o byrokracii a úradničine. Štátny zástupca má byť na mieste činu a aktívne spolupracovať s políciou pri vyšetrovaní. Tiež som kritizovala, že štátni zástupcovia nechodili na súdy obhajovať vlastné kauzy. Zároveň sa mi nepáčilo, že trvali na vine aj vtedy, keď bola žaloba napísaná zle, takže sa zmenila aj dôkazná situácia na súde. Zrejme som bola prvá, kto navrhol v nejakej kauze oslobodzujúci rozsudok.

.ako začínajúca štátna zástupkyňa ste zaujali aj snahou preveriť, či významný česko-slovenský podnikateľ Andrej Babiš nezneužil informácie v obchodnom styku pri ovládnutí Lovochémie. To vás asi nadriadení nepochválili, však?
Dnes sa všetci smejú, čo som si to vtedy dovolila, hoci mne to tak nepripadalo.

.vedeli ste, kto je Babiš?
Nie. (Smiech.) Vedela som len to, že Lovochémia je továreň neďaleko Litomeříc. Nezaujímalo ma, kto ju vlastní, skôr mi išlo o právne vzťahy, ktoré tam vznikali. Tou kauzou sa začal najskôr zaoberať starší kolega, ktorý za mnou prišiel, aby som sa na to pozrela, keďže som vtedy robila hospodársku trestnú činnosť. Vybrali sme sa teda spolu do Lovochémie, odviezli si odtiaľ všetky zmluvy a začali ich študovať.

.ako skončil ten prípad?
Keďže sa zmenila vecná príslušnosť, prípad bol presunutý o stupeň vyššie, na krajské štátne zastupiteľstvo v Ústí nad Labem. Neskôr to išlo do Prahy – čo sa s tým potom stalo, neviem.

.ďalej ste sa o to nezaujímali?
Ani som nemohla. Vo vzťahu ku krajskému štátnemu zastupiteľstvu som totiž bola na nižšej, podriadenej úrovni. Ale z toho, že nikto nebol trestne stíhaný, predpokladám, že tá kauza bola odložená.

.v roku 2003 ste sa stali námestníčkou Jana Jakovca, krajského štátneho zástupcu v Ústí nad Labem. V tom čase ste mali len tridsať rokov. Čím ste si to zaslúžili?
Dodnes ho obdivujem, že to urobil. Dnes už nie je nič výnimočné, keď idú do takýchto funkcií aj mladí ľudia. Vtedy som sa však ocitla v pozícii, že všetci námestníci a krajskí štátni zástupcovia mali okolo päťdesiat rokov. Môj príchod vzbudil veľký rozruch, ale svojím spôsobom bol logický. Severné Česko malo totiž dlhodobo veľkú personálnu poddimenzovanosť, chýbala celá jedna generácia. Spolu so mnou nastúpilo do funkcií aj ďalších desať štátnych zástupcov, tridsiatnikov. Spomínaný kraj mal navyše najhoršie výsledky v republike – Jakovcovi bolo teda jasné, že ak sa to nezmení, príde o svoje miesto aj on. Do funkcie ma vymenoval s tým, že očakáva veľmi razantné zmeny.

.vaši kritici však hovoria, že vás vymenoval najmä preto, že ste mali dobré vzťahy. Predsa len, v tom čase ste mali za sebou len dva roky praxe a žiadny veľký prípad.  
Myslím, že veľký prípad tam vtedy nemal za sebou nikto. Jazyky tam tiež nevedel nikto okrem mňa. (Smiech.) Problém bol však najmä v tom, že ľudia, ktorí tam vtedy pôsobili, nemali žiadnu víziu. Všeobecne prijímaný názor bol, že všetko sa robí správne, a výsledky vraj nie sú preto, že je nás v tomto kraji málo. Tým sa prikrývali všetky nedostatky. Nesúhlas s takýmto prístupom som dávala najavo už ako právna čakateľka, respektíve ako začínajúca štátna zástupkyňa.

.zlepšili sa výsledky v ústeckom kraji, keď ste nastúpili do funkcie?
Áno, a to dosť výrazne. V priebehu niekoľkých rokov sme sa stali najlepším krajom v republike, pokiaľ ide o štatistiky efektivity, vyťaženosti a objasnenosti trestných činov. Na rozdiel od iných krajov sa ukázalo, že ak sa správne nastaví systém, tak to môže fungovať.

.keď získa človek v takom mladom veku funkciu, ľahko môže prepadnúť pocitu, že je najlepší na svete. Prestane na sebe pracovať, časom robí veci rutinne. Čo ste robili preto, aby sa z vás nestala úradníčka odtrhnutá od praxe?
Keď som prišla na kraj, dala som si jednu podmienku, ktorá nebola úplne bežná. Vtedy to totiž fungovalo tak, že buď ste sa venovali hospodárskej, alebo násilnej kriminalite. Ja som však chcela, aby som to mohla robiť pol na pol. Nikdy som nebola čistou námestníčkou, stále som chodila do terénu, robila úkony a podobne. Akurát som nemala osem prípadov, ako predtým, ale povedzme dva.

.po voľbách 2006 ste sa stali poradkyňou ministra spravodlivosti za ODS Jiřího Pospíšila. Už vtedy ste údajne prejavili záujem o funkciu vrchnej štátnej zástupkyne v Prahe. Minister Pospíšil vraj o tom vážne uvažoval – ale len preto, že sa chcel zbaviť vášho „všadeprítomného tlaku, ktorý občas pripomína zovretie aligátora”.
To nie je pravda. Pán minister vtedy neuvažoval, že by ma vymenoval do tejto funkcie. V tom čase mi navrhol funkciu mestskej štátnej zástupkyne v Prahe, čo som odmietla. Z ministerstva som napokon odišla na vlastnú žiadosť, hoci pán minister ma dlho prehováral, aby som zostala. Práca na ministerstve bola totiž veľmi byrokratická, čo mi nevyhovovalo. Zostala som len externou poradkyňou, aby som tam nemusela chodiť každý deň.

.verejnosť vás dlho vnímala najmä cez násilnú kriminalitu. Dozorovali ste vraždu päťročného Jána Rokosa, ktorého dobodala jeho matka s druhom, aj prípad Miroslava Ritticha, ktorý zabil svoju družku a telo následne rozrezal. Takéto kauzy vníma verejnosť veľmi citlivo, s vypätými emóciami sa navyše často pohráva aj bulvár. Dokážete sa odosobniť?
Áno, úplne, tieto vplyvy som si nikdy nepripúšťala. Ale mrzelo ma, keď vnímala verejnosť konkrétnu kauzu inak, ako to umožňuje právo. Napríklad v prípade Ritticha som si vypočula množstvo výčitiek, že dostal nízky trest, hoci tú ženu rozrezal. Vraj to bola priťažujúca okolnosť, hoci v čase, keď to urobil, už bola mŕtva. Vysvetliť ľuďom, že z hľadiska práva sú takéto veci relevantné, je niekedy veľmi zložité.

.nikdy s vami podobný prípad ľudsky nezatriasol?
Tie, o ktorých hovoríte, nie. Ale riešila som prípady, kde boli v pozadí trestných činov rôzne sociálne, osobné či ľudské okolnosti, ktoré mohli konanie páchateľov čiastočne ospravedlniť. Dodnes rozmýšľam nad prípadom, kde bol obvinený odsúdený nespravodlivo, pretože dostal príliš prísny trest. Bol pomerne mladý, nepôsobilo to naňho výchovne. Keby sme mu dali dôveru, ľudsky by to preňho mohlo dopadnúť lepšie. Patril síce do skupiny pomerne závažných páchateľov, on sa však v tej skupine skôr viezol. Dokonca som podala dovolanie v jeho prospech, no nikto mi neveril. Netvrdím, že bol nevinný, niekedy vás však okolie tak ovplyvní, že si kladiete otázku, či sa vôbec dalo žiť inak.

.v minulosti ste dozorovali aj korupciu sudcov v Litomeřiciach, tunelovanie štátneho podniku Mostecká uhelná, respektíve kauzu organizovanej skupiny, ktorá pomocou policajných databáz a odposluchov vydierala podnikateľov. Nikdy sa vám nikto nevyhrážal, aby ste dali od podobných prípadov ruky preč?
Nie. Chodili mi síce rôzne listy od obvinených či odsúdených, pričom sa preverovalo, či sú tieto podozrenia reálne. Nikdy som však nemusela odísť z domu a niekde sa skrývať.

.máte niekedy strach?
Samozrejme. Ľudí, ktorí nemajú strach, by sme sa mali báť. Niektoré okolnosti ma naozaj znepokojili, zatiaľ som sa však nestretla s vyhrážkami, ktoré by si zaslúžili zásadné opatrenia zo strany polície.

.pred niekoľkými mesiacmi ste sa stali vrchnou štátnou zástupkyňou v Prahe. Premiér Nečas však krátko predtým odvolal ministra spravodlivosti Pospíšila, ktorý vás chcel vymenovať do tejto funkcie. Napokon to urobil až Pospíšilov nástupca, minister Pavel Blažek. Čo mal Nečas proti vám?
Neviem. Veľa sa o tom diskutovalo, ale ja o tom nechcem špekulovať. Nie som politik, a preto to nebudem ani komentovať.

.obával sa, že ste neriadená strela, ktorá bude stíhať aj ľudí z prostredia ODS?
Neviem, hoci podobné špekulácie som počula aj čítala.

.hovorí sa, že problematický mohol byť aj váš vzťah s bývalým predsedom ČSSD Jiřím Paroubkom. Prečo ste sa s ním stretli pred voľbami 2010?
Toto bola dobrá zámienka, ktorou ma niektorí ľudia neustále úmyselne poškodzovali. Túto informáciu podsúvali do médií politici ODS, hoci som sa vtedy stretla s predstaviteľmi všetkých politických strán. S výnimkou Mirka Topolánka, ktorý ma neprijal.

.prečo ste sa vôbec stretávali s politikmi?
V tom čase som už bola prezidentkou Únie štátnych zástupcov. Problém bol v tom, že sa postupne znižovali naše platy, pritom rozdiel v porovnaní so sudcami bol až 18 percent. Preto som sa postupne stretla so zástupcami ľudovcov, komunistov, zelených či TOP 09, keďže parlament hlasoval o spomínaných reštrikciách v platoch.

.za vaše vymenovanie do funkcie údajne lobovali aj bývalí vojenskí prokurátori, ktorí si chceli cez nový zákon o štátnom zastupiteľstve posilniť svoj vplyv. Je to pravda?
Totálny nezmysel.

.na Slovensku dnes pôsobia na Generálnej prokuratúre mnohí bývalí vojenskí prokurátori, pričom nemajú práve najlepšiu povesť. Čo si myslíte o odborných kvalitách týchto ľudí?
Bývalým vojenským prokurátorom bol napríklad aj profesor Fenyk, ktorého považujem za jedného z najlepších štátnych zástupcov, ktorý pôsobil v Českej republike. Záleží na tom, ako sa ich kariéra vyvíjala po skončení kariéry vojenských prokurátorov – či vychádzali len z toho, čo sa naučili v minulosti, alebo na sebe ďalej pracovali.

.mnohí majú navyše sklony k alkoholizmu. Je pravda, že aj na vrchnom štátnom zastupiteľstve sa pred vaším príchodom dosť pilo?
To je pravda. Neviem, či všetci dosť, ale niektorí pili naozaj dosť. A ostatní pili tiež. (Smiech.) S týmto problémom som sa však stretla aj na krajskom štátnom zastupiteľstve v Ústí nad Labem, a to tam nebol žiadny vojenský prokurátor.

.ako sa vám to podarilo zmeniť?
Úplným zákazom požívania alkoholu a pravidelnými kontrolami.

.je pravda, že za vášho predchodcu Vlastimila Rampulu sa na tomto úrade citlivé kauzy zametali pod koberec?
Je pravda, že množstvo káuz sa z rôznych dôvodov neriešilo tak, akoby sa malo. Určite to však nebolo len osobou pána Rampulu.

.čím ešte?
Štýlom práce, kvalitou štátnych zástupcov, nedostatočnou efektivitou, byrokraciou. Niektoré dokumenty napríklad podpisoval vedúci odboru, riaditeľ odboru, jeden námestník, druhý námestník, no nikto z nich k tomu nepridal žiadnu pridanú hodnotu. Bolo to len obeživo v byrokratickom úrade, pričom sa vytratila podstata – to znamená, či skutok je, alebo nie je trestným činom. Úplne absentovalo akékoľvek riešenie daného problému, oveľa viac sa dbalo na samotný proces.

.viackrát ste sa vyjadrili, že hlavným zmyslom činnosti tohto úradu bolo vyžadovať od podriadených okresných a krajských zastupiteľstiev správy o všetkých dôležitých prípadoch. Bolo aj to dôvodom, prečo sa nič poriadne nevyšetrilo, keďže k podozrivým osobám mohli unikať dôležité informácie?
Neviem to síce dokázať, ale toto považujem za jeden zo zásadných problémov. Po nástupe do funkcie som urobila opatrenia, aby už k podobným veciam nedochádzalo. Ak ide napríklad o živú kauzu, kde sú nasadené operatívne prostriedky, tak sa o nej vôbec neinformuje.   

.podobné problémy máme aj na Slovensku. Aký je vlastne rozdiel medzi štátnym zastupiteľstvom v Česku a monokratickou prokuratúrou na Slovensku?
Hlavný rozdiel je v tom, že generálny prokurátor môže zasahovať a vydávať pokyny v ktorejkoľvek trestnej veci, respektíve, že si ju môže kedykoľvek zobrať pod seba. Najvyšší štátny zástupca môže vydať pokyn len v kauze, ktorá už bola právoplatne skončená, a on ju chce preskúmať. Často ide navyše o prípady, keď už nemôže veľa urobiť, pretože dokazovanie je skončené.

.navonok sa zdá, že českí štátni zástupcovia sú nezávislejší ako slovenskí prokurátori. Najvyššieho štátneho zástupcu, čo je obdoba generálneho prokurátora, však môže vláda na návrh ministra spravodlivosti – bez udania dôvodu – kedykoľvek odvolať. Naozaj je štátne zastupiteľstvo lepší model ako monokratická prokuratúra?
Neviem. Nie som si istá, ktorý model je lepší. Dôležité je, ako sú nastavené brzdy a poistky. Preto si myslím, že najvyšší štátny zástupca v Českej republike by mal byť vymenovaný na konkrétne funkčné obdobie a odvolateľný len z vymedzených dôvodov.

.ak by sme na Slovensku uvažovali o prechode na štátne zastupiteľstvo, čoho by sme sa mali vyvarovať?
Funkčné obdobie štátnych zástupcov treba nastaviť tak, aby nemohli byť na svojich postoch desiatky rokov, pretože tie úrady potom stagnujú. Na druhej strane, model monokratickej prokuratúry umožňuje lepšie a efektívnejšie riadenie, respektíve promptnú reakciu na výnimočné situácie. Napríklad v kauze Metyl sme museli urobiť množstvo opatrení, aby ju mohol dozorovať štátny zástupca v mieste, ktorého sa týkala.

.je paradoxné, že dnes stojíte na čele úradu, ktorý chcete v skutočnosti zrušiť. Keď ste to pri nástupe do funkcie oznámili vašim podriadením, zrejme neboli nadšení.
Ani som nečakala, že štátni zástupcovia na vrchnom štátnom zastupiteľstve v Prahe či v Olomouci mi za to budú tlieskať. Nikto z nich však nepríde o svoju pozíciu, akurát budú pôsobiť v okresoch či v krajoch. Zákon im navyše garantuje rovnaký plat ako teraz. Možno budú mať viac práce, no aspoň sa budú správať efektívnejšie. Vrchné štátne zastupiteľstvo je totiž zbytočný medzistupeň medzi regiónmi a najvyšším štátnym zastupiteľstvom.

.na Slovensku funguje už niekoľko rokov aj Špeciálna prokuratúra. Nechcete sa inšpirovať?
Skúmali sme niekoľko európskych modelov vrátane slovenského. Ako najefektívnejší nám pripadá model špeciálnej skupiny štátnych zástupcov, ktorí by pôsobili pri najvyššom štátnom zastupiteľstve. Na jej čele by stál námestník najvyššieho štátneho zástupcu, ktorý by bol odvolateľný – na rozdiel od iných námestníkov – len z presne vymedzených dôvodov. Najvyšší štátny zástupca by navyše nemohol dávať ľuďom z tohto špeciálu negatívne pokyny.

.keď človek sleduje správy z Českej republiky, má podobný pocit ako na Slovensku – že politici v oboch krajinách sú často skorumpovaní a ľahko ovplyvniteľní rôznymi lobistami. U nás sú to mecenáši, u vás kmotri, pričom často ide o staré štruktúry či bývalých vekslákov. Do akej miery títo ľudia ovplyvňujú verejný život u vás?
Veľmi zásadne, pretože vytvárajú paralelné demokratické štruktúry. Výsledkom je, že aj rozhodovací proces sa presúva mimo verejných inštitúcií, čo je úplne zlé.

.čo je dnes väčší problém? Klasický organizovaný zločin alebo biele goliere v českej politike?
Zásadný problém je, že je to prepojené. Obe štruktúry majú spoločný záujem, ktorými je prerozdeľovanie verejných zdrojov. Na jednej strane sú štátne zákazky, na druhej dotácie a fondy EÚ.

.najviac sa zrejme kradne v Prahe.
Praha je len najviac vidieť, pretože je tam najväčší objem peňazí. Za problematické však považujem všetky veľké mestá.

.existuje vôbec v Česku relevantná strana, za ktorou nestoja kmotri?
Neviem.

.napriek tomu, že zásadne ovplyvňujú váš verejný život, dvadsať rokov sa vám nedarilo zavrieť žiadneho kmotra ani významného politika. Zlom nastal až nedávno v kauze Víta Bártu (Veci verejné), ktorý dostal za podplácanie podmienku, respektíve v kauze Davida Ratha (ČSSD), ktorého ste zadržali so sedemmiliónovým úplatkom. Čím to je, že na rozdiel od Slovenska sa to konečne zlomilo?
Popri kauzách, ktoré spomínate, netreba zabudnúť ani na prípad rozkrytia európskych dotácií v Regionálnej rade Severozápad, kde už padol aj jeden odsudzujúci rozsudok. V dejinách sú vždy určité medzníky – u nás prispel k zásadnej zmene klímy v spoločnosti najmä príchod Pavla Zemana na čelo najvyššieho štátneho zastupiteľstva.

.podľa pozorovateľov sa atmosféra dosť zmenila aj s vaším príchodom na čelo vrchného štátneho zastupiteľstva v Prahe. Naozaj stačí výmena na jednom či dvoch, hoci dôležitých postoch?
Určite nie. Situácia však dospela tak ďaleko, že ani verejnosť už nie je ochotná ani schopná akceptovať niektoré veci, takže sa začína brániť, upozorňovať a poskytovať informácie. K zmene pravdepodobne prispela aj kríza, keď začala časť podnikateľov vytláčať z trhu tých ostatných, ktorí v tomto systéme tiež fungovali. Tí sa s tým nechcú zmieriť, takže začali spolupracovať s políciou.

.podriadených však zo dňa na deň nevymeníte. Čím ste ich presvedčili, aby vyšetrovali aj citlivé kauzy?
Momentálne sú najsilnejšou generáciou na štátnom zastupiteľstve štyridsiatnici, ktorí už vyštudovali po revolúcii, takže majú aj iné pracovné návyky. Kraje sú navyše oveľa silnejšie, keďže dostali pri rozhodovaní väčšiu slobodu. Zároveň dostali pokyn, že sa majú pozrieť na všetky kauzy, ktoré boli v minulosti odložené.

.mimochodom, Rath. V akom štádiu vyšetrovania ste sa dozvedeli, že je zapletený v korupčnej kauze?
Asi po štyroch mesiacoch.

.čo vám ako prvé napadlo?
To, že bude problém s utajením informácií, pretože okrem nás nimi disponovala aj polícia a súd. Obávala som sa, že tá kauza bude zmarená.

.ako je možné, že Rath sa nič nedozvedel?
Veľmi dobrú prácu odviedol Okresný súd v Ústí nad Labem. To, čo sa tam dostane, tam jednoducho aj zostane. Mimochodom, v médiách sa písalo, že v tejto kauze boli nasadené masívne prostriedky. V skutočnosti na nej pracovalo päť policajtov. (Smiech.)

.predpokladám, že Ratha ste mohli zadržať aj skôr – na základe svedeckých výpovedí či odposluchov. Vy ste si však počkali, až kým si tých sedem miliónov korún vyzdvihne osobne, v škatuli od vína. Takýto prístup chce pevné nervy.
To áno. (Smiech.) Vôbec tam nemusel prísť, všetko sa mohlo odohrať inak. Na druhej strane, ak by nebol pristihnutý pri čine, z ústavného hľadiska by sme ho ako poslanca nemohli zadržať. Neviem si predstaviť, že či by sa nám ho vôbec podarilo obviniť, keby sme konali skôr.

.na Slovensku bol tiež jeden poslanec – Gabriel Karlin – zadržaný s úplatkom – no súd ho napokon oslobodil. Neobávate sa, že aj v prípade Ratha to môže dopadnúť podobne?
Tá krabica s úplatkom nie je jediný dôkaz. Máme aj obvinenú, ktorá spolupracuje. Verím, že tento prípad bude dotiahnutý do konca.

.nedávno ste zadržali aj Marka Dalíka, bývalého poradcu premiéra Topolánka z ODS, pre podozrenie z rozsiahlej korupcie pri nákupe obrnených transportérov Pandur. Váš úrad dozoroval aj kauzu predraženej armádnej zákazky na lietadlá CASA, kde je stíhaná bývalá ministerka obrany Vlasta Parkanová z TOP 09. Nesilnie tlak na váš odchod z funkcie?
Zatiaľ som nič také nezaznamenala.

.ani v kuloároch?
To, čo sa niekde hovorí… Pokiaľ mi to niekto nenapíše alebo nezavolá, tak to neberiem ako výzvu na odchod z funkcie.

.ale politici sú asi nervózni.
To áno.

.dávajú vám to aj nejako najavo?
Ale áno. Každý deň dostávam upozornenia.

.odkiaľ?
Zo všetkých strán.

.v akej podobe?
Dostali sa ku mne úvahy typu, že štátne zastupiteľstvo sa snaží rozbiť politický systém v tejto krajine.

.aké sú poistky proti vášmu odvolaniu z funkcie?
Musela by som závažným spôsobom porušiť svoje povinnosti. Odvolaná môžem byť aj za nehospodárne nakladanie s majetkom alebo prieťahy v konaní.

.to máte silnejšiu pozíciu ako najvyšší štátny zástupca, čo je paradox.
To áno. Aj funkcionári na okresných štátnych zastupiteľstvách majú silnejšiu pozíciu ako najvyšší štátny zástupca.

.napriek tomu ste zrejme pod silným tlakom. Nehovoríte si niekedy, či to stojí za to?
Často. Zatiaľ som to však vždy vyhodnotila tak, že áno.

.koľko času trávite v práci?
Ráno vyrážam okolo siedmej. Večer sa vraciam asi o šiestej, pol siedmej.  

.našli ste si tu aj nejakých priateľov?
V tejto brandži je to skôr výnimka.

.nemáte niekedy pocit osamelého bojovníka?
Našťastie nie. Mám okolo seba schopných policajtov a štátnych zástupcov, ktorým verím.

.v médiách máte rôzne prezývky – Cattani v sukni, Čierna čarodejnica, Johanka z Arku. Lichotí vám to?
Pozerám sa na to s nadhľadom. Ani jedna zo spomínaných postáv mi nie je blízka. (Smiech.)

.s novinármi máte výborné vzťahy, evidentne vám dôverujú. Uvedomujete si, že keď spravíte chybu, okamžite vás hodia cez palubu?
Je mi jasné, že mi zrejme budú tolerovať menej ako iným. Túto prácu však nemôžete robiť tak, aby ste boli u všetkých obľúbený. Určite ma budú za niektoré rozhodnutia aj kritizovať – dôležité je, aby som vedela svoje kroky obhájiť.

.niektorí novinári vám vyčítajú, že že vnímate svet čierno-bielo.   
Áno, vyčítajú. (Smiech.)

.vraj sa to prejavuje aj na vašom šatníku, aj teraz ste v čiernom.
Zrejme máte na mysli článok pána Pečinku z Reflexu, o ktorom si myslím, že bol napísaný na objednávku. Hodnotiť, či som normálna, alebo nenormálna na základe toho, či mám na sebe čiernu, alebo bielu… Úrad, v ktorom pôsobím, vyžaduje istú dôstojnosť aj v obliekaní. Čierna a biela sú dôstojné farby.

.počas vysokej školy ste sa zaoberali aj toxikomániou, doktorát ste obhájili s témou Drogy a kriminalita. Poznáte prokurátora Jozefa Čentéša, ktorý sa tiež dlhodobo zaoberá drogami?
Samozrejme, že poznám. Niekedy v roku 2004 som si najskôr prečítala jeho články, on si potom prečítal moje veci a poslal mi svoju monografiu o drogách. Osobne sme sa stretli až po niekoľkých rokoch na jednom obede, to už som bola prezidentkou Únie štátnych zástupcov. Nedávno sme sa stretli aj na redakčnej rade časopisu Státní zastupitelství, kde sme obaja členmi.  

.ako hodnotíte spomínanú monografiu?
Veľmi dobre. V tejto forme sa o totiž drogovej kriminalite toho veľa nenapísalo.

.viete o tom, že pán Čentéš bol na Slovensku zvolený za generálneho prokurátora?
Áno, viem.

.aj ste s ním o tom hovorili?
To nie, ale táto téma ma, samozrejme, zaujíma. Sledovala som aj dianie okolo ústavnej sťažnosti k voľbe generálneho prokurátora.

.je v poriadku, že náš prezident Gašparovič ho nechce vymenovať do tejto funkcie?
Je to podobné ako v Českej republike, keď nechcel náš prezident vymenovať do funkcie sudcu človeka, ktorý spĺňal všetky podmienky. A tomuto sudcovi dal za pravdu aj Najvyšší správny súd, keď povedal pánu Klausovi, že by ho mal vymenovať, no on to dodnes neurobil. Problém je, že váš Ústavný súd sa k vymenovaniu pána Čentéša nevyjadril celkom jednoznačne. Považujem však za veľmi nešťastné, keď je funkcia generálneho prokurátora tak dlho neobsadená.

.aký to môže mať vplyv na prácu prokuratúry, atmosféru v úrade?
Inštitúciu ako takú to určite poškodzuje. Pracujú tam síce profesionáli, sú nastavené systémové vzťahy v rámci odborov či oddelení, takže formálne to funguje. Problém je, že v tejto situácii nemá kto udať smer a povedať, aká bude filozofia ďalšieho pôsobenia úradu. Toto poškodzuje prokuratúru hlavne zvonka, ale problémom je aj vnútorné napätie. Keď majú ľudia istého šéfa, tak sa s tým buď zmieria, alebo nie, ale nejakým spôsobom sa správajú. Keď je však inštitúcia akoby bez vedenia, tak všetci lavírujú – kto by to mohol byť, ako to bude a podobne.

.presne to sa aj naozaj deje.
Aj u nás to bolo podobné, keď nebola obsadená pozícia vrchného štátneho zástupcu (štátny zástupca je v Česku obdobou nášho prokurátora – pozn. red.). Je to taká snaha vyhovieť všetkým a prispôsobiť sa všetkému, aby som bol v čase, keď príde ten nový, na správnej vlne.

.poznáte sa aj s inými slovenskými prokurátormi?
Poznám niektorých krajských aj okresných prokurátorov. V minulosti sa mi veľmi dobre spolupracovalo s Petrom Bedlovičom z Banskej Bystrice. Vždy na mňa pôsobil veľmi uvážlivým dojmom, pričom aj po rokoch pôsobenia vo funkcii krajského prokurátora používa zdravý sedliacky rozum, ktorý sa niekedy z justície vytráca.   

.občas ste vykresľovaná ako ambiciózna karieristka, ktorá ide aj cez mŕtvoly. Čo vás vie v živote potešiť?
Keď si niečo pekné kúpim, a nemusí to byť vôbec drahé. (Smiech.) Rada jazdím na bicykli a kolieskových korčuliach. Nemám síce veľa priateľov, ale vždy sa s nimi rada stretnem a niekam si vyrazíme. Najviac ma však poteší, keď sú ľudia slušní.  Lenka Bradáčová/
Má 39 rokov, vyrastala v Kostomlatech pod Řípem. V roku 1998 vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. V roku 2001 sa stala štátnou zástupkyňou v Litoměřicích. O dva roky neskôr bola vymenovaná do funkcie námestníčky krajského štátneho zástupcu v Ústí nad Labem. V roku 2006 sa stala najskôr internou, neskôr externou poradkyňou ministra spravodlivosti Jiřího Pospíšila z ODS. Od marca 2008 je prezidentkou Únie štátnych zástupcov Českej republiky. V júli 2012 sa stala vrchnou štátnou zástupkyňou v Prahe. Pôsobí aj ako lektorka v odbore trestné právo na Justičnej akadémii. Je vydatá, žije v Roudnici nad Labem.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite