Čím väčšmi sa vzďaľujeme študentským rokom na ceste životom, tým sa s väčšou veselosťou zahmlievajú, škaredé odchádza, spomienkový optimizmus všetko prefarbí. Spomienky na mladosť bývajú pekné najmä pre jednu- jedinú vec – boli sme vtedy mladí. A teraz už nie sme.
Štyroch populárnych českých hercov – Pavla Lišku, Tomáša Matonohu, Josefa Poláška a Mareka Daniela – spájajú, okrem iného, aj voľakedajšie vysokoškolské štúdiá na brnianskej Janáčkovej akadémii. To iné je Komediograf – alternatívny originálny divadelný a televízny zábavný program, ktorý v takej či onakej podobe funguje už dlhé roky, kabaret groteskných skečov a piesní, klaunských čísiel, nonsensných výstupov. Kto sa v divadle alebo na obrazovke s Komediografom už stretol, pravdepodobne si Najbrtov Polski film užil lepšie ako divák, neznalý tohto projektu. Prečo? Pretože snímka sa na Komediograf odvoláva, pokračuje v jeho poetike, pracuje s podobne okoreneným humorom.
Apropos, humor. Na ňom film stojí, prípadne padá. Veď ide o komédiu. A v tomto prípade ide aj o veľmi osobitý druh humoru, ak vám nereže, z filmu ostane len málo. (Bolo mi toho v kine ľúto, ale patrila som k tým neosloveným divákom, čo sa veru – až na pár výnimiek – nenasmiali.) Vtipy sú tu nekorektné (napríklad ten o negroch), kanadské (rakovina ako skvelý marketingový trik, čo stopercentne zafunguje), lokálne možno až priveľmi pribité na českú zem, viazané na fanúšikovskú zónu. Je to v mnohom humor provokatívny, treba ho vedieť zniesť. Občas však pôsobí len ako humor pre humor. A také premnoženie aj humoru škodí, hoci sa vraví, že ho nikdy nie je dosť. Niekedy je ho vyše hlavy.
Príbeh Polskeho filmu pôsobí, najmä spočiatku, ako číra improvizácia, ale postupom času je jasné, že scenár bol precízne vybudovaný, je síce miestami rozdelený na jednotlivé výstupy, ale zároveň má aj pomerne pevnú dramaturgickú stavbu, dejovú líniu. Štyria vyššie spomenutí herci tu hrajú samých seba. Rozhodnú sa naplniť svoj vysokoškolský sen a nakrútiť film. Réžie sa ujme Jan Budař, postupne sa pridajú aj ďalší členovia štábu, od severných susedov príde finančná výpomoc. Podvratná hra sa môže začať. Na plátne sa striedajú (dokumentárne pôsobiace) sekvencie o nakrúcaní s obrazmi z „reálneho“ života aktérov, potom ešte kúsky z už natočeného filmu a „amatérske“ vsuvky, ktoré si na vlastnú päsť na malú kamerku sníma Budař. Na každom kroku je to, čo vidíme, scudzované výrokmi hercov, režiséra, produkčnej, producenta... Absurdity pribúdajú. Mystifikácie sú čoraz väčšmi na nerozoznanie od skutočnosti. Marek Najbrt o svojom filme povedal: „To, že ústřední herecká čtveřice, ale i Jan Budař a svým způsobem i Jana Plodková a polská herečka Katarzyna Zawadzka, dali k dispozici své identity, je základní devize celého projektu. Nechtěli jsme natočit jen nějakou nezávaznou taškařici. Naším cílem bylo říct něco o existenci těch lidí, takže kromě fikce je ve filmu i hodně pravdy. I když řečeno s našimi hrdiny: To, že hraju sám sebe, ještě neznamená, že jsem to já…“
Niekto tú snímku na spôsob reality šou nazval: reality film. Polski film. Česko, Poľsko 2012. Réžia: Marek Najbrt. Scenár: Marek Najbrt, Benjamin Tuček, Robert Geisler. Kamera: Milostal Holman. Strih: Pavel Hrdlička. Hudba: Midi Lidi. Hrajú: Jan Budař, Tomáš Matonoha, Josef Polášek, Pavel Liška, Marek Daniel, Jana Plodková, John Malkovich a ďalší.
Štyroch populárnych českých hercov – Pavla Lišku, Tomáša Matonohu, Josefa Poláška a Mareka Daniela – spájajú, okrem iného, aj voľakedajšie vysokoškolské štúdiá na brnianskej Janáčkovej akadémii. To iné je Komediograf – alternatívny originálny divadelný a televízny zábavný program, ktorý v takej či onakej podobe funguje už dlhé roky, kabaret groteskných skečov a piesní, klaunských čísiel, nonsensných výstupov. Kto sa v divadle alebo na obrazovke s Komediografom už stretol, pravdepodobne si Najbrtov Polski film užil lepšie ako divák, neznalý tohto projektu. Prečo? Pretože snímka sa na Komediograf odvoláva, pokračuje v jeho poetike, pracuje s podobne okoreneným humorom.
Apropos, humor. Na ňom film stojí, prípadne padá. Veď ide o komédiu. A v tomto prípade ide aj o veľmi osobitý druh humoru, ak vám nereže, z filmu ostane len málo. (Bolo mi toho v kine ľúto, ale patrila som k tým neosloveným divákom, čo sa veru – až na pár výnimiek – nenasmiali.) Vtipy sú tu nekorektné (napríklad ten o negroch), kanadské (rakovina ako skvelý marketingový trik, čo stopercentne zafunguje), lokálne možno až priveľmi pribité na českú zem, viazané na fanúšikovskú zónu. Je to v mnohom humor provokatívny, treba ho vedieť zniesť. Občas však pôsobí len ako humor pre humor. A také premnoženie aj humoru škodí, hoci sa vraví, že ho nikdy nie je dosť. Niekedy je ho vyše hlavy.
Príbeh Polskeho filmu pôsobí, najmä spočiatku, ako číra improvizácia, ale postupom času je jasné, že scenár bol precízne vybudovaný, je síce miestami rozdelený na jednotlivé výstupy, ale zároveň má aj pomerne pevnú dramaturgickú stavbu, dejovú líniu. Štyria vyššie spomenutí herci tu hrajú samých seba. Rozhodnú sa naplniť svoj vysokoškolský sen a nakrútiť film. Réžie sa ujme Jan Budař, postupne sa pridajú aj ďalší členovia štábu, od severných susedov príde finančná výpomoc. Podvratná hra sa môže začať. Na plátne sa striedajú (dokumentárne pôsobiace) sekvencie o nakrúcaní s obrazmi z „reálneho“ života aktérov, potom ešte kúsky z už natočeného filmu a „amatérske“ vsuvky, ktoré si na vlastnú päsť na malú kamerku sníma Budař. Na každom kroku je to, čo vidíme, scudzované výrokmi hercov, režiséra, produkčnej, producenta... Absurdity pribúdajú. Mystifikácie sú čoraz väčšmi na nerozoznanie od skutočnosti. Marek Najbrt o svojom filme povedal: „To, že ústřední herecká čtveřice, ale i Jan Budař a svým způsobem i Jana Plodková a polská herečka Katarzyna Zawadzka, dali k dispozici své identity, je základní devize celého projektu. Nechtěli jsme natočit jen nějakou nezávaznou taškařici. Naším cílem bylo říct něco o existenci těch lidí, takže kromě fikce je ve filmu i hodně pravdy. I když řečeno s našimi hrdiny: To, že hraju sám sebe, ještě neznamená, že jsem to já…“
Niekto tú snímku na spôsob reality šou nazval: reality film. Polski film. Česko, Poľsko 2012. Réžia: Marek Najbrt. Scenár: Marek Najbrt, Benjamin Tuček, Robert Geisler. Kamera: Milostal Holman. Strih: Pavel Hrdlička. Hudba: Midi Lidi. Hrajú: Jan Budař, Tomáš Matonoha, Josef Polášek, Pavel Liška, Marek Daniel, Jana Plodková, John Malkovich a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.