Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dizajnvíkend v starom paláci

.juraj Kováčik .časopis .umenie

V bratislavskom Pisztoryho paláci (bývalé Leninovo múzeum) minulý víkend venovali dizajnu. Konal sa tu štvrtý ročník Dizajnvíkendu.

Cieľom dizajnu je vytváranie predmetov nášho každodenného života. Výtvarné umenie sa snaží rozširovať našu senzibilitu a schopnosť vnímania, ukazovať a objavovať pre nás nové územia. Dizajn a užitkové umenie sa snažia preniesť tieto objavy a výdobytky do bežných predmetov – hrnčekov, lámp, nábytku. Ako to však všetko môže fungovať v čase, keď sa slovo krása stalo vo výtvarnom svete tabu?
Súčasné umenie vie byť vzrušujúce, tvrdiť však, že je komunikatívne, by si asi netrúfol ani jeho najzarytejší fanúšik. V období secesie či moderny existoval medzi svetom výtvarného a užitkového umenia široký most, po ktorom sa veselo prechádzalo oboma smermi a vďaka ktorému sa „výdobytky” výtvarného sveta rýchlo stávali súčasťou každodenného života. Dôkaz toho, že by to ani dnes nemuselo byť ináč, nám dáva festival Dizajnvíkend.
Je to medzinárodný festival súčasného dizajnu, ktorý pripravuje občianske združenie Punkt. Kurátorkami výstavy boli Ľubica Hustá a Viera Kleinová. Trval 5 dní a jeho súčasťou bolo viacero akcií, hlavným kurátorským projektom bola výstava ...to be continued v Pisztoryho paláci. Zúčastnilo sa na nej 70 autorov zo šiestich krajín, a jej témou bol čas.
Žiaľ, jedným zo znakov, ktorý majú súčasné výtvarné umenie a dizajn spoločný, je to, že žijú tak trochu akoby bokom či na okraji našej súčasnosti. Aj v jednom, aj v druhom prípade je to škoda. Pocit undergroundu ešte umocňovali priestory paláca, zdevastovaného barbarstvom komunistických čias a zanedbaného tuposťou čias kapitalstických. Ošarpané priestory paláca vytvárali veľmi zvláštnu kulisu, až surrealistický bol zážitok z bývalej nemocnice, ešte stále nasiaknutej pachom dezinfekčných prostriedkov, ktorý tak neodbytne asociuje všetky tie nudné či kruté chvíle strávené čakaním pred ordináciami.
Na výstave sa zišla veľmi pestrá zmeska. Jedna miestnosť patrila spoločnosti IKEA, ktorá, ak dáme nabok cenovky, visiace z vystaveného tovaru, nijako výrazne nevytŕčala. Občas zámerne ošumelé veci boli premiešané s objektmi, ktoré boli krásne myšlienkou v nich zachytenej a medzitým veľa vecí, ktoré boli jednoducho krásne. Ak by som mal vybrať jeden predmet, ktorý by som si rád zavesil doma, boli by to asi hodiny dizajnérskeho štúdia breadedEscalope, obyčajné preklápacie hodiny, ktoré však ukazujú aktuálny čas iba ak potiahnete za šnúrku.
Samostatnou a pre mňa nepoznanou krajinou je móda. Omnoho viac, ako vystavené šaty, sa mi zdali zaujímavé modelky a fotografie, a aj ma, aj keď iba na chvíľu, zamrzelo, že som nevidel módnu prehliadku, ktorá mohla byť v priestoroch starého paláca zaujímavá. Veľmi potešilo, že na výstave bol zastúpený aj grafický dizajn .týždňa, vytváraný Róbertom Cserem a Vladimírov Pčolovou.
Cestou z výstavy som prechádzal cez Obchodnú ulicu, v ktorej je ako v hustom vývare z prasačích kopýtok zachytená esencia všetkého škaredého, čo nás obklopuje. Skúšal som si predstaviť, ako by asi vyzerala, ak by sa raz stala ulicou dizajnérskych obchodov, ktoré mali zastúpenie na Dizajvíkende. Aké by to bolo žiť v meste, ktoré by malo takúto Obchodnú ulicu. No nič, rýchlo ma to prešlo.
Ak však na budúci rok bude Dizajnvíkend a verme tomu, že bude, určite ho navštívte, niečo si na ňom vyhliadnite a odneste domov. Ak zmeníte k lepšiemu svet okolo seba, odmení sa vám tým, že zmení k lepšiemu vás.

Autor je fotograf a spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite