Vôňa leta

Zhodou okolností som mala možnosť prežiť bohaté pracovné a dovolenkové dni, ktoré sa striedali a prinášali príjemné osvieženie, intenzívne zážitky, tých všedných dní bolo pomenej. Tak ako sa dá leto akademika stráviť podnetnými konferenciami a letnými školami, dá sa letné čítanie spestriť beletriou, ktorej autori sú alebo boli spojení s akademickým prostredím. Elena Hidvéghyová-Yung je prekladateľka čínskeho jazyka, pracovala v Kabinete orientalistiky SAV a jej poslednou knihou je Dážď slivkových kvetov (Slovart, 2011). Ocitáme sa v Číne, sledujeme vzťah Angely a jej čínskeho priateľa-umelca, rozhodnutia, ktoré sú prelomové a ktoré sa vyvíjajú a dozrievajú. Písanie autorky je ako dážď, je hravé, citlivé, slobodné. Michal Ajvaz pôsobí v Centre pro teoretické studia v Prahe a za svoju knihu Lucemburská zahrada (Druhé město, 2011) získal cenu Magnesia litera. Aj on nás privádza do iného priestoru a iných reálií, v tomto prípade do Paríža, odkiaľ sa jeho príbeh uberá – najmä pre učiteľa filozofie Paula – neočakávaným smerom a rýchlosťou. Ajvazov príbeh občas eskaluje, občas spomaľuje a takisto so sebou prináša zvláštne písanie, ktoré skúma možnosti textu a príbehu.
Napriek prirodzeným odlišnostiam oboch kníh a vlastnej bohatosti, ktorú prinášajú, spája ich hlavné postavy intenzívne prežívanie vzťahov, vnímavosť na prostredie a pokusy vyrovnať sa autenticky s okolnosťami, s ktorými sú konfrontovaní. Aj Angela, aj Paul – ale možno je to len moje čítanie, ktoré sa mi postupne umiestňuje v pamäti ako spomienka, ktorá bude sprevádzať toto leto – sa nachádzajú na pomedzí, niekde medzi svojou profesiou/životom vedca, učiteľa a spisovateľa.