Hoci slovenský hip-hop je tu s nami už dobrých dvadsať rokov, do širšieho povedomia verejnosti sa dostal až v rokoch 2004 – 2005. Až vtedy ho totiž začali brať vážne aj komečné televízie a rádiá, hoci prví raperi sa na scéne objavili už krátko po revolúcii v roku 1989. Medzi priekopníkov hip-hopu patril Fredy Ayisi, za otcov tohto štýlu na Slovensku sú však považovaní David zo Senca a Vec. David zo Senca sa začal hip-hopu venovať ako 12-ročný koncom osemdesiatych rokov. Prvý track (skladbu) so slovenským textom vyprodukoval už v roku 1989 a neskôr stál aj za kompiláciou Zvuk ulice, ktorá významne ovplyvnila slovenskú hip-hopovú scénu.
Na tomto projekte odštartoval svoju hviezdnu kariéru aj raper Rytmus, vtedy známy pod menom Patrik Metamorfolord. Ďalšou dôležitou postavou hip-hopu je Vec, ktorý v tom čase fungoval s kolegom Midim v kapele Trosky. Ich debutový album bol vôbec prvým slovenským hiphopovým albumom, ktorý vyšiel v nadnárodnom vydavateľstve. V tom čase (1997) sa z neho veľa nepredalo, no nahrávka s hitmi Tozmemi a Zakázané uvoľnenie vytvorila zázemie pre ďalších začínajúcich raperov. Zabudnúť netreba ani na skupinu JSS a album Kompromis. Z undergroundu v tom čase vzišiel aj neskôr populárny Názov stavby.
.dedinská tancovačka
Skutočný boom slovenského hip-hopu však nastal až pred spomínanými ôsmimi rokmi. Rap bol vtedy všade – na ulici, v autách, na diskotékach aj v krčmách. Hip-hop dokonca začali počúvať aj ľudia, ktorí dovtedy vôbec netušili, o čo ide. Raperi vydávali jeden album za druhým, ľudia chodili na koncerty, kupovali si mikiny či šiltovky. Približne pred tromi rokmi záujem o hip-hop na Slovensku trochu upadol. Dnes zažíva svoj druhý vrchol, nad ktorým však mnohí krútia hlavami: súčasné hviezdy sa vraj spreneverili svojim ideálom.
Rytmus, Ego, Majk Spirit či Bacil, ktorí začínali ako ortodoxní raperi, totiž začali robiť aj nestráviteľný pop, ktorý je naozaj len pre silné žalúdky. Hoci kedysi tvrdili, že robia hudbu len pre komunitu, respektíve, že oni sa nikdy „nezapredajú”, dnes hrajú aj pre tínedžerov na kúpaliskách či mainstreamových festivaloch, sú tvárami rôznych značiek a podobne. Hip-hop, ktorý je postavený aj na silných textoch, tak postupne degradovali na dedinskú tancovačku z polovice 80. rokov.
.značka Majk Spirit
Symbolom úspechu v súčasnom slovenskom hip-hope je hlavne Majk Spirit. Niekdajší člen skupiny H16, ktorá prerazila počas spomínaného boomu v roku 2005, spopularizoval tento hudobný štýl aj medzi deťmi a tínedžermi. Jeho videá na YouTube majú často vyše milióna kliknutí, na Facebooku má viac ako 171-tisíc fanúšikov. Jeho sólový album Nový človek, ktorý vyšiel pred rokom, sa predáva viac než albumy od H16. „Povedal som si, že ked nájdem to správne meno, s ktorým budem stotožnený, tak sa vydám na sólovú dráhu. V roku 2010 som si vymyslel meno Majk Spirit, potom som začal pracovať na mixtejpe Mladý Rebel, a o rok nato som vydal album Nový Človek,“ hovorí pre .týždeň Majk Spirit.
Pôvodne chcel, aby jeho album Nový človek bol aspoň taký úspešný ako H16. Masová reakcia na jeho debut ho však zaskočila, až taký veľký záujem neočakával. Hoci má len 28 rokov, už dnes ho považujú za matadora slovenského hip-hopu, ktorý sa na rozdiel od konkurencie presadil aj v komerčných rádiách. Podľa Veca sa mu podarilo zaplniť miesto na hip-hopovom trhu, ktoré kedysi patrilo Rytmusovi – ten sa však medzitým posunul smerom k popu a danceflooru.
Majkove tracky sú remeselne dobre spravené, no jeho texty už nie sú také „ostré“ ako v minulosti, keď pôsobil ako člen H16 pod menami Dilema, Koso Šajs alebo Koko Najs. Majk tvrdí, že za jeho úspechom je „nadšenie, systematická práca, vytrvalosť a dobrý tím ľudí“, ktorý sa mu podarilo okolo seba vytvoriť. No na to, aby sa dostal do mainstreamových médií, musel zľaviť aj zo svojho slovníka, respektíve nadbehnúť masovému vkusu. Príkladom je diskotéková odrhovačka Sexy, ktorá by pred niekoľkými rokmi v H16 určite neprešla.
.raperi a šoubiznis
Slovenskí raperi, ktorí stáli pred niekoľkými rokmi mimo šoubiznisu, sa tak dostali do pozície, keď ho spoluvytvárajú. Tak ako v USA, aj u nás sa stal hip-hop hudbou más. „Myslím, že je to celkovým vývojom kultúry, mediálneho prostredia, generácie, samotných raperov. Ja som si tiež zo začiatku myslel, že keď nebude nejaká nadávka aspoň v každom druhom verši, tak to nie je rap. Rebélia, ostré slová ani odvážne názory neboli v médiách nikdy plnohodnotne pripúšťané. V Amerike má rap zázemie, mentalitu aj vážnosť. U nás toto len vzniká. Pretože rap je jedna veľká spoločná zástava pre mladých ľudí,“ hovorí Majk.
Inak tento raper, občianskym menom Michal Dušička, pochádza z dobrého rodinného zázemia, pričom vyštudoval manažment a obchod v angličtine na City University (MBA). Je šikovným obchodníkom, ktorý ťaží zo svojej súčasnej popularity. Meno Majk Spirit je dnes značkou, ktorá sa spája s rôznymi šoubiznisovými aktivitami vrátane reklám. Jeho fanúšikovia ho milujú, no má aj veľké množstvo kritikov, ktorí tvrdia, že sa zapredal.
„O zapredanosti hovoria väčsinou ľudia, ktorí závidia. Niektorí mi vyčítajú, že som prijal sponzorstvo od banky, hoci rebelujem proti elitárstvu a nadnarodným korporáciám. Ktorý umelec by povedal nie? Keď dávajú, tak ber a poďakuj. Tak som bol vychovaný. Viem, že pre veľa ľudí som sa preto stal zapredaným. Lenže nikto z nich netuší, že som odmietol ponuku na niekoľkoročnú zmluvu so šesť, respektíve sedemcifernou sumou, pretože som cítil, že by mohla byť ohrozená moja prirodzenosť a sloboda tvorby,“ tvrdí Majk Spirit.
.z ulice do Auparku
To, že hip-hopu sa dnes darí oveľa viac ako počas spomínaného boomu v rokoch 2004 – 2005, dokazujú aj čísla predaja nosičov. Pokým z prvého albumu Kontrafaktu s názvom E.R.A. sa vtedy predalo okolo 15-tisíc kusov, z Rytmusovej sólovky Kral to bolo dvakrát viac. Jeho ďalší album Fenomén prekročil hranicu 20-tisíc kusov, čo však nie je dôsledok menšieho záujmu o jeho hudbu, ale toho, že cédečká sa vo všeobecnosti predávajú menej ako kedysi. Vyššie sú aj honoráre slovenských raperov – pokým pred niekoľkými rokmi brali za akciu niekoľko tisícov korún, dnes sa môžu honoráre tých komerčne najúspešnejších pohybovať aj na úrovni dve či tritisíc eur.
Osobité miesto v slovenskom hip-hope si drží Vec, ktorého nemožno zaradiť do komercie ani do undergroundu. Prežil rozpad svojej prvej kapely Trosky, pričom jeho prvý sólový album Dobré ráno bol jedným zo symbolov hip-hopového boomu v rokoch 2004 – 2005. Na úspech nadviazal ďalším albumom Funkčný veterán. Napriek tomu, že už štyri roky nič nevydal, je stále v centre pozornosti, pretože bez silných rečí kráča vlastnou cestou. Vec hovorí, že dočasný pokles záujmu o hip-hop po opadnutí spomínaného boomu bol pre tento hudobný štýl očistným obdobím.
„Kapely, ktoré tam boli zo všelijakých zištných dôvodov, poodpadávali a už tam nie sú. A tí, čo stoja za to, sa držia, hrajú koncerty, festivaly. Okrem toho je to teraz oveľa pestrejšie. Sú tu intelektuálni raperi ako Bene, ten je v tom vlastne osamotený. Potom je kategória Vec (Smiech.) A potom je tu mainstream. Sú tu danceflooroví raperi Bacil a Rakby, ktorí radi vystupujú na diskotékach a používajú diskotékové podmazy. A existuje aj underground – to sú tí, čo sú nasratí na tých, čo sú hore. Je možné, že v undergrounde zostávajú aj takí, ktorí nemajú na to, aby ho opustili. Ale sú aj presvedčení undergroundoví umelci, ktorí nechcú robiť žiadne kompromisy vo svojej tvorbe a hnusí sa im to. Ja si však aj v mainstreame viem nájsť svoje obľúbené kúsky,” hovorí pre .týždeň Vec, ktorý momentálne dokončuje nový album. Ten by mal vyjsť ešte na jeseň, singel Branči Kováč je vonku už niekoľko mesiacov.
Mimochodom, Vec bol jedným z prvých raperov, ktorí kritizovali smerovanie hip-hopu ku komercii. V skladbe Funkčný veterán napríklad rapuje o tom, ako tento štýl uniesli do Auparku. „Je to tak, každý žáner sa tam po čase dostane. Teda aspoň taký, ktorý má predpoklady byť úspešný a uznávaný širšou masou,” tvrdí Vec, ktorý však má medzi „auparkovými” rapermi aj priateľov. O Rytmusovi hovorí ako o kvalitnom umelcovi a výbornom raperovi s čuchom na hity – len ho mrzí, že sa dal na tuc tuc hudbu. „Ale je to jeho voľba. Rytmus tu bude veľmi dlho, lebo sa v tom prostredí vie výborne pohybovať,” dodáva Vec.
Majka Spirita považuje za dobrého kamaráta, pričom vyzdvihuje jeho pozitívnosť. Keby si mali deti podľa Veca vybrať medzi ním a Rytmusom, radšej nech počúvajú Majka Spirita. Zároveň však kritizuje istú povrchnosť v jeho tvorbe: „Veci, ktoré hovorí, nie sú pre mňa ničím novým. Môže to očariť stredoškolákov, jeho hudba je dobre ušitá na tú počúvajúcu masu. Ako keby to boli pasáže prepísané z Coelhových kníh. Je to ľahké a ľúbivé, ale ja mu to prajem. Je dobré, že tie decká môže viesť na dobrú cestu.”
.rap ako alternatíva
Idaina je redaktorkou Rádia_FM, kde má každý štvrtok reláciu o hip-hope a nu soule s názvom Bez pózy_FM. Počas prvého boomu rapu v rokoch 2004 – 2005 moderovala v študentskom internetovom Rádiu TLIS reláciu 4elementy. Jej hlavným mottom bol slogan o „skutočnej podpore slovenského hip-hopu”. Napriek tomu sa u nás tento štýl presadil pomerne neskoro. Idaina súhlasí, že problém bol aj v médiách. „Aj v Rádiu_FM či v Rádiu TLIS sa slovenský rap ujal len vďaka tomu, že išlo o alternatívne médiá,” hovorí Idaina. Hoci hiphopové albumy sa vtedy dobre predávali, komerčné rádiá ich odmietali, pričom sa odvolávali na vulgarizmy v niektorých textoch alebo na konzervatívneho slovenského poslucháča, odchovaného na Eláne a podobným kapelám.
Podľa Idainy bol však dlho problém aj v nízkej kvalite slovenského rapu. „Aj hip-hop na Slovensku musel dozrieť. Mnohí si cenia legendárny Zvuk ulice, čo je v poriadku – tiež ich rešpektujem ako niekoho, kto to tu začal. Ako kvalitnejšie však vnímam Trosky či Názov stavby.” Podľa rapera Beneho bolo len otázkou času, keď sa hip-hop presadí aj na Slovensku. „Pamätám si Zvuk ulice, ktorý som mal nahratý na zašumenej páske, potom vyšli Trosky a JSS. V roku 2004 to tu už vrelo, kapely ako Kontrafakt to robili technicky veľmi dobre. Na Slovensko však všetko príde neskoro.” Bene pripomína, že napríklad Vec urobil v roku 2001 výbornú skladbu Atmo Rytmo, ktorá rotovala aj v jednom rádiu. „No stále to ešte nebol boom, ktorý by dostal všetkých.”
Pozitívom projektu Zvuk ulice bolo podľa Idainy v tom, že išlo o „čistejší” hip-hop ako ten, ktorý prišiel na Slovensko počas spomínaného boomu v roku 2004. „To, čo sa vtedy presadilo v médiách, už bolo dosť zdeformované. Veľa ľudí na Slovensku netuší, že hip-hop sa opiera o hodnoty Peace, Love, Unity, and Having Fun, respektíve Peace, Love, Unity, Knowledge, Wisdom, Understanding-Respect.” Keď však .týždeň oslovil Davida zo Senca, autora kompilácie Zvuky ulice, aby povedal, čo si myslí o súčasných slovenských raperoch, ten len mávol rukou. Slovenský hip-hop vraj pre neho skončil v roku 2000. „Nechcem byť nijako spájaný a ani považovaný za nejakého „otca" toho, čo sa na Slovensku deje v „hudbe" po roku 2000 a podvodom sa to nazýva „hip hop", pritom je to iba komerčný pop,” povedal nám stroho David zo Senca.
Čistotu Zvuku ulice si cení aj Bene, podľa ktorého sa tam riešili reálne problémy ako drogy, politika alebo korupcia. Na kompilácii rapoval aj spomínaný Rytmus. „V skladbách, ktoré tam odprezentoval, mal veľmi zaujímavé slovné obraty typu tlačí ťa čas jak tesiláky z puberty,” pripomína Bene. Vec vtedy rapoval aj o ľudskom egoizme a podobne. Hip-hop totiž vznikol v Amerike na ulici, kde mali najmä mladí černosi v getách reálne sociálne problémy. „Keďže ich to hnevalo, chceli sa spojiť a nejak to riešiť. Nebol o nenávisti, nevznikol preto, lebo sa niekto potreboval vybúriť zo svojich komplexov či osobných sporov. Tí ľudia sa chceli realizovať pozitívnou, nie negatívnou formou,” pripomína Idaina.
.egotracky
Dnes však mnohí raperi, a to nielen na Slovensku, v textoch nadávajú jeden na druhého, prípadne sa točia okolo svojho ega. „V momente, keď sa dostal hip-hop viac na oči verejnosti, keď začali byť aj na Slovensku viac čítané internetové magazíny, začali aj raperi viac riešiť svoj imidž,” myslí si Idaina. Bene však celkom nesúhlasí: „Klasický hip-hop bol vždy aj o egu – jednoducho ty si najlepší a zvyšok je odpad.” Podľa neho je navyše rozdiel, kto a ako spracuje „egotrack”. „Tie od Delika z kapely Moja Reč ma budú baviť vždy. Dôležité je, ako to napíšeš a podáš.”
Mimochodom, v roku 2004 otvorila slovenským raperom dvere do mainstreamových médií vtedy undergroundová kapela Kontrafakt. Jej prvý hit Dáva mi na dlhé týždne ovládol markizácku hitparádu Deka. Vtedy zrejme nikto netušil, že jej líder Rytmus raz bude robiť pop. „Rytmus je technicky veľmi talentovaný raper. Kedysi aj tancoval, perfektne beatboxoval, má to v sebe. Neviem, či ho prestalo baviť robiť hip-hop, alebo časom prišiel na to, že sa dá na tom aj zarobiť,” uvažuje Idaina.
Bene síce spomínaný boom slovenského hip-hopu v rokoch 2004 – 2005 zaznamenal, väčšiu pozornosť mu však nevenoval. Vždy ho totiž viac bavili Trosky, Vec či Moja, rečespektíve Atmosphere, MF Doom, Sage Francis a podobní podivíni.. „Bol to mainstream v tom najlepšom slova zmysle. Technicky to bolo zvládnuté výborne, pričom mi prišlo vtipné, že veľké vydavateľstvá zrazu podpisovali zmluvy s interpretmi, na ktorých by dva roky dozadu neukázali prstom. A platí to aj naopak – raperi, ktorí predtým nadávali na tieto lajble, že ide o číre zlo, bolo radi, že ich distribuujú, lebo je asi dobré byť v Tescu.”
V rokoch 2007 – 2008 došlo k výraznému útlmu slovenského hip-hopu. Väčšina raperov sa totiž po jednom či dvoch albumoch tematicky vyčerpala. Podľa Idainy je problém aj v tom, že mnohí slovenskí raperi sa boja otvoriť – napríklad priznať si svoje slabosti. „Otvorení sú len do takej miery, ktorá nemôže ohroziť ich ego alebo imidž. A aj keď sa osobnostne vyvíjajú tak, ako každý človek, v tvorbe sú obmedzení svojou uzavretosťou a časom už nemajú čo ponúknuť.” Bene má na to jednoduchšiu odpoveď: „Prečo už HZDS nemá voličov? Lebo pomreli. Hip-hop išiel dole, lebo decká vyrástli a pochopili, že toto ich už nebaví počúvať. Jednoducho si nenašli cestu k raperom ako Vec či Moja Reč.”
.párty a kalkul
Posledné dva roky je slovenský rap opäť na vzostupe. Problém je, že populárni Rytmus či Majk Spirit ho posunuli niekam, kde nepatrí. Výsledkom sú kolotočiarske hity pre tínedžerky, na ktoré sa dá možno dobre tancovať na diskotékach, no s podstatou hip-hopu nemajú nič spoločné. Už to dokonca nie je ani o egu či nadávaní na konkurenciu ako v roku 2004, ale len o peniazoch, pekných babách a drahých autách. „Bolo len otázkou času, kedy nájde niekto dieru na trhu. Ľudia, ktorí celý týždeň makajú, sa chcú v piatok opiť a tancovať. Milujú diskotéky, kolotoče a zábavu, pri ktorej nemusíš rozmýšľať,” vysvetľuje Bene.
Podľa Veca na tom, keď niekto rapuje o párty, nie je nič zlé. „Boli také vlny v rape, keď sa všetci iba sťažovali. Všetko bolo len negatívne. Nič o tom, že je super deň, že sa tešíš, že si na párty. Jedno aj druhé je dôležité. Život, to je párty aj pohreb. Raz si hore, raz si dole,” hovorí Vec, ktorý však súhlasí, že za niektorými diskohitmi cítiť istý kalkul. „Možno sa v tom odrazilo to, že niektorí chalani majú svojich manažérov a tí ich tlačia do niečoho, aby boli úspešní. Cítim z toho taký manažérizmus. Ale ak im ide o to, osloviť ľudí na diskotéke, tak nech sa páči. Ja také pesničky nerobím.”
Podľa Idainy mnohí raperi prišli na to, že existuje významná cieľová skupina, ktorú môžu zasiahnuť. „Je pravda, že väčšinou ide o deti, ale mnohým je jedno, ako prídu k peniazom. Nechcem nikomu krivdiť, možno sa napríklad Majkovi Spiritovi páči to, čo robí, ale myslím, že často je za tým kalkul,” súhlasí aj Idaina. “Ak máš z hudby reálny príjem, prižmúriš jedno, možno aj druhé oko, prispôsobíš sa a robíš kompromisy. Ale možno sa v tom naozaj našli,” dodáva s úsmevom Bene. Podľa neho sa však slovenský hip-hop až tak veľmi nezmenil: „Tí, čo mali dobré texty kedysi, ich majú dobré aj dnes a naopak.”
Preto nerozumie, prečo ľudia vyčítajú Rytmusovi alebo Egovi, že sa „zapredali”. „Oni píšu v podstate stále rovnako. Mňa to síce nebaví, ale technicky to robia dobre. Akurát teraz možno prišla taká bulharská kolotočiarska vlna.” Podobným obdobím prešiel podľa Beneho aj hip-hop na Západe, akurát to bolo skôr ako na Slovensku. „Taký Snoop Dogg robí dokola to isté, pričom nikdy neprišiel so žiadnou závažnou témou. Stále je funky a zábavný, ako bol v roku 1993, keď vydal prvý album, hoci pokiaľ ide o texty, je podľa mnohých o ničom.”
.dylan a desmod
Ale je pravda, že americkí raperi väčšinou vedia urobiť aj komerčný hit inteligentným spôsobom. „Tam majú Dylana a my tu máme Desmod. Tam vedia všetko urobiť lepšie,” myslí si Bene. Podľa neho to však ide aj na Slovensku – za dobrý príklad považuje pesničky Branči Kováč od Veca či Nočný let od Moja Reč. Súčasný boom disco rapu však Benemu neprekáža: „Všade to funguje tak, že čím väčšia je mainstreamová scéna, tým viac vzniká aj truescoolových vecí. Vonku vzniklo množstvo indie lajblov aj preto, že v hlavnom prúde sú 50 Cent, Game či Snoop Dogg. Aj u nás sa tak stal z hip-hopu vďaka mainstreamu plnohodnotný žáner.”
Podľa Idainy sa na Slovensku presadzujú aj raperi, ktorých texty majú myšlienku, hoci nie sú komerčne až takí úspešní ako Rytmus či Majk Spirit. „Hoci to tak môže vyzerať, nie je tu len disco rap. Sú tu napríklad aj Sedláci, ktorí robia poctivý hip-hop. Aj Luzer je sám sebou a v textoch sa dokáže naozaj otvoriť.” Na tunajšej scéne pôsobia aj raperi, ktorí sa v textoch seriózne zaoberajú sociálnymi či politickými problémami – napríklad Invázia, alebo Michal Kováč s projektom Režimy. Kvalitný hip-hop robia aj Gramo Rokkaz, Boy Wonder, Strapo či Pratrix.
Aj podľa Veca stojí za pozornosť partia Gramo Rokkaz, ktorej sa po rokoch rapovania konečne začína dariť. K novej generácii raperov je však skeptickejší, podľa neho si priestor vyznačkovali starí psi. „Nejakí mladí chalani? Neviem. Nič zaujímavé sa mi nedostalo do uší. Len starí psi, Moja Reč, Zverina.” Vec súhlasí, že raperi dnes majú problém s témami. „Dobrú tému vie dať málokto. Ja to viem,” smeje sa raper, ktorému za jeho dlhé pôsobenie v hip-hope hovoria aj „otec”.
.raper pre intelektuálov
Podľa Idainy je „veľmi autentický a uvedomelý” aj Bene, ktorého tvorba ju prinúti zamyslieť sa. Bene však nie je typický raper, skôr básnik a intelektuál, ktorý chodí normálne do roboty. „Celý deň sedím vo firme za počítačom, som taký korporátny chalan,” hovorí s úsmevom. Bene dokonca nerád vystupuje na veľkých hip-hopových akciách. „Radšej odmietnem koncert, akoby som mal hrať niekde, kde sa necítim dobre.”
Pred dvoma rokmi vystúpil spolu s Karaoke Tundrom na jednom festivale, ktorý organizoval Midi. „Rozprávali sme tam neuveriteľne smutné príbehy z Peťa Tázoka a vyzneli sme ako úplní idioti. Poznalo to možno štyridsať ľudí, pre zvyšok sme boli nejaká bizarnosť.” Bene preto radšej robí koncerty pre menšie publikum, ktoré ho pozná a rozumie mu. „Po koncerte si môžem dať s každým pivo a porozprávať sa.”
Bene odmieta aj propagáciu svojej tvorby v štýle zvučiek pre mobilných operátorov. Čo by spravil, keby ho oslovilo napríklad Fun Rádio, aby pre nich urobil nový jingel? „Možno by som to spravil ako ghostwriter, spísal by som pár blbostí a nech si to tam kváka kto chce. A nebol by som ten, kto ľuďom odporúča koniny. Ale kto by už len stál o zvučku na mainstreamové rádio od niekoho ako ja.” Nedávno s prekvapením zistil, že televízia Prima-cool má upútavku na krimiseriály, do ktorej sú zakomponované štyri jeho tracky. „Jediné, čo mám, je moje meno. Nechcem, aby sa ľudia o mne dozvedali prostredníctvom takejto upútavky alebo jingelu nejakého mobilného operátora.”
To, že robí práve rap, je podľa Beneho možno aj preto, že nevie spievať a hrať na gitare. „Inak by som možno robil pesničky na spôsob Dylana alebo Kryla.” Album kapely Modré hory, kde rapuje spolu s Lyrikom, ktorý začínal s hip-hopom v kapele JSS, vyšiel v náklade tisíc kusov. Bene vydal aj knižku svojich textov s názvom Spam poetry, ktorá mala náklad dvetisíc kusov. To, že nie je komerčne až taký úspešný ako konkurencia, mu však neprekáža: „Nikomu nezávidím, ja to tým chlapcom prajem.”
Na tomto projekte odštartoval svoju hviezdnu kariéru aj raper Rytmus, vtedy známy pod menom Patrik Metamorfolord. Ďalšou dôležitou postavou hip-hopu je Vec, ktorý v tom čase fungoval s kolegom Midim v kapele Trosky. Ich debutový album bol vôbec prvým slovenským hiphopovým albumom, ktorý vyšiel v nadnárodnom vydavateľstve. V tom čase (1997) sa z neho veľa nepredalo, no nahrávka s hitmi Tozmemi a Zakázané uvoľnenie vytvorila zázemie pre ďalších začínajúcich raperov. Zabudnúť netreba ani na skupinu JSS a album Kompromis. Z undergroundu v tom čase vzišiel aj neskôr populárny Názov stavby.
.dedinská tancovačka
Skutočný boom slovenského hip-hopu však nastal až pred spomínanými ôsmimi rokmi. Rap bol vtedy všade – na ulici, v autách, na diskotékach aj v krčmách. Hip-hop dokonca začali počúvať aj ľudia, ktorí dovtedy vôbec netušili, o čo ide. Raperi vydávali jeden album za druhým, ľudia chodili na koncerty, kupovali si mikiny či šiltovky. Približne pred tromi rokmi záujem o hip-hop na Slovensku trochu upadol. Dnes zažíva svoj druhý vrchol, nad ktorým však mnohí krútia hlavami: súčasné hviezdy sa vraj spreneverili svojim ideálom.
Rytmus, Ego, Majk Spirit či Bacil, ktorí začínali ako ortodoxní raperi, totiž začali robiť aj nestráviteľný pop, ktorý je naozaj len pre silné žalúdky. Hoci kedysi tvrdili, že robia hudbu len pre komunitu, respektíve, že oni sa nikdy „nezapredajú”, dnes hrajú aj pre tínedžerov na kúpaliskách či mainstreamových festivaloch, sú tvárami rôznych značiek a podobne. Hip-hop, ktorý je postavený aj na silných textoch, tak postupne degradovali na dedinskú tancovačku z polovice 80. rokov.
.značka Majk Spirit
Symbolom úspechu v súčasnom slovenskom hip-hope je hlavne Majk Spirit. Niekdajší člen skupiny H16, ktorá prerazila počas spomínaného boomu v roku 2005, spopularizoval tento hudobný štýl aj medzi deťmi a tínedžermi. Jeho videá na YouTube majú často vyše milióna kliknutí, na Facebooku má viac ako 171-tisíc fanúšikov. Jeho sólový album Nový človek, ktorý vyšiel pred rokom, sa predáva viac než albumy od H16. „Povedal som si, že ked nájdem to správne meno, s ktorým budem stotožnený, tak sa vydám na sólovú dráhu. V roku 2010 som si vymyslel meno Majk Spirit, potom som začal pracovať na mixtejpe Mladý Rebel, a o rok nato som vydal album Nový Človek,“ hovorí pre .týždeň Majk Spirit.
Pôvodne chcel, aby jeho album Nový človek bol aspoň taký úspešný ako H16. Masová reakcia na jeho debut ho však zaskočila, až taký veľký záujem neočakával. Hoci má len 28 rokov, už dnes ho považujú za matadora slovenského hip-hopu, ktorý sa na rozdiel od konkurencie presadil aj v komerčných rádiách. Podľa Veca sa mu podarilo zaplniť miesto na hip-hopovom trhu, ktoré kedysi patrilo Rytmusovi – ten sa však medzitým posunul smerom k popu a danceflooru.
Majkove tracky sú remeselne dobre spravené, no jeho texty už nie sú také „ostré“ ako v minulosti, keď pôsobil ako člen H16 pod menami Dilema, Koso Šajs alebo Koko Najs. Majk tvrdí, že za jeho úspechom je „nadšenie, systematická práca, vytrvalosť a dobrý tím ľudí“, ktorý sa mu podarilo okolo seba vytvoriť. No na to, aby sa dostal do mainstreamových médií, musel zľaviť aj zo svojho slovníka, respektíve nadbehnúť masovému vkusu. Príkladom je diskotéková odrhovačka Sexy, ktorá by pred niekoľkými rokmi v H16 určite neprešla.
.raperi a šoubiznis
Slovenskí raperi, ktorí stáli pred niekoľkými rokmi mimo šoubiznisu, sa tak dostali do pozície, keď ho spoluvytvárajú. Tak ako v USA, aj u nás sa stal hip-hop hudbou más. „Myslím, že je to celkovým vývojom kultúry, mediálneho prostredia, generácie, samotných raperov. Ja som si tiež zo začiatku myslel, že keď nebude nejaká nadávka aspoň v každom druhom verši, tak to nie je rap. Rebélia, ostré slová ani odvážne názory neboli v médiách nikdy plnohodnotne pripúšťané. V Amerike má rap zázemie, mentalitu aj vážnosť. U nás toto len vzniká. Pretože rap je jedna veľká spoločná zástava pre mladých ľudí,“ hovorí Majk.
Inak tento raper, občianskym menom Michal Dušička, pochádza z dobrého rodinného zázemia, pričom vyštudoval manažment a obchod v angličtine na City University (MBA). Je šikovným obchodníkom, ktorý ťaží zo svojej súčasnej popularity. Meno Majk Spirit je dnes značkou, ktorá sa spája s rôznymi šoubiznisovými aktivitami vrátane reklám. Jeho fanúšikovia ho milujú, no má aj veľké množstvo kritikov, ktorí tvrdia, že sa zapredal.
„O zapredanosti hovoria väčsinou ľudia, ktorí závidia. Niektorí mi vyčítajú, že som prijal sponzorstvo od banky, hoci rebelujem proti elitárstvu a nadnarodným korporáciám. Ktorý umelec by povedal nie? Keď dávajú, tak ber a poďakuj. Tak som bol vychovaný. Viem, že pre veľa ľudí som sa preto stal zapredaným. Lenže nikto z nich netuší, že som odmietol ponuku na niekoľkoročnú zmluvu so šesť, respektíve sedemcifernou sumou, pretože som cítil, že by mohla byť ohrozená moja prirodzenosť a sloboda tvorby,“ tvrdí Majk Spirit.
.z ulice do Auparku
To, že hip-hopu sa dnes darí oveľa viac ako počas spomínaného boomu v rokoch 2004 – 2005, dokazujú aj čísla predaja nosičov. Pokým z prvého albumu Kontrafaktu s názvom E.R.A. sa vtedy predalo okolo 15-tisíc kusov, z Rytmusovej sólovky Kral to bolo dvakrát viac. Jeho ďalší album Fenomén prekročil hranicu 20-tisíc kusov, čo však nie je dôsledok menšieho záujmu o jeho hudbu, ale toho, že cédečká sa vo všeobecnosti predávajú menej ako kedysi. Vyššie sú aj honoráre slovenských raperov – pokým pred niekoľkými rokmi brali za akciu niekoľko tisícov korún, dnes sa môžu honoráre tých komerčne najúspešnejších pohybovať aj na úrovni dve či tritisíc eur.
Osobité miesto v slovenskom hip-hope si drží Vec, ktorého nemožno zaradiť do komercie ani do undergroundu. Prežil rozpad svojej prvej kapely Trosky, pričom jeho prvý sólový album Dobré ráno bol jedným zo symbolov hip-hopového boomu v rokoch 2004 – 2005. Na úspech nadviazal ďalším albumom Funkčný veterán. Napriek tomu, že už štyri roky nič nevydal, je stále v centre pozornosti, pretože bez silných rečí kráča vlastnou cestou. Vec hovorí, že dočasný pokles záujmu o hip-hop po opadnutí spomínaného boomu bol pre tento hudobný štýl očistným obdobím.
„Kapely, ktoré tam boli zo všelijakých zištných dôvodov, poodpadávali a už tam nie sú. A tí, čo stoja za to, sa držia, hrajú koncerty, festivaly. Okrem toho je to teraz oveľa pestrejšie. Sú tu intelektuálni raperi ako Bene, ten je v tom vlastne osamotený. Potom je kategória Vec (Smiech.) A potom je tu mainstream. Sú tu danceflooroví raperi Bacil a Rakby, ktorí radi vystupujú na diskotékach a používajú diskotékové podmazy. A existuje aj underground – to sú tí, čo sú nasratí na tých, čo sú hore. Je možné, že v undergrounde zostávajú aj takí, ktorí nemajú na to, aby ho opustili. Ale sú aj presvedčení undergroundoví umelci, ktorí nechcú robiť žiadne kompromisy vo svojej tvorbe a hnusí sa im to. Ja si však aj v mainstreame viem nájsť svoje obľúbené kúsky,” hovorí pre .týždeň Vec, ktorý momentálne dokončuje nový album. Ten by mal vyjsť ešte na jeseň, singel Branči Kováč je vonku už niekoľko mesiacov.
Mimochodom, Vec bol jedným z prvých raperov, ktorí kritizovali smerovanie hip-hopu ku komercii. V skladbe Funkčný veterán napríklad rapuje o tom, ako tento štýl uniesli do Auparku. „Je to tak, každý žáner sa tam po čase dostane. Teda aspoň taký, ktorý má predpoklady byť úspešný a uznávaný širšou masou,” tvrdí Vec, ktorý však má medzi „auparkovými” rapermi aj priateľov. O Rytmusovi hovorí ako o kvalitnom umelcovi a výbornom raperovi s čuchom na hity – len ho mrzí, že sa dal na tuc tuc hudbu. „Ale je to jeho voľba. Rytmus tu bude veľmi dlho, lebo sa v tom prostredí vie výborne pohybovať,” dodáva Vec.
Majka Spirita považuje za dobrého kamaráta, pričom vyzdvihuje jeho pozitívnosť. Keby si mali deti podľa Veca vybrať medzi ním a Rytmusom, radšej nech počúvajú Majka Spirita. Zároveň však kritizuje istú povrchnosť v jeho tvorbe: „Veci, ktoré hovorí, nie sú pre mňa ničím novým. Môže to očariť stredoškolákov, jeho hudba je dobre ušitá na tú počúvajúcu masu. Ako keby to boli pasáže prepísané z Coelhových kníh. Je to ľahké a ľúbivé, ale ja mu to prajem. Je dobré, že tie decká môže viesť na dobrú cestu.”
.rap ako alternatíva
Idaina je redaktorkou Rádia_FM, kde má každý štvrtok reláciu o hip-hope a nu soule s názvom Bez pózy_FM. Počas prvého boomu rapu v rokoch 2004 – 2005 moderovala v študentskom internetovom Rádiu TLIS reláciu 4elementy. Jej hlavným mottom bol slogan o „skutočnej podpore slovenského hip-hopu”. Napriek tomu sa u nás tento štýl presadil pomerne neskoro. Idaina súhlasí, že problém bol aj v médiách. „Aj v Rádiu_FM či v Rádiu TLIS sa slovenský rap ujal len vďaka tomu, že išlo o alternatívne médiá,” hovorí Idaina. Hoci hiphopové albumy sa vtedy dobre predávali, komerčné rádiá ich odmietali, pričom sa odvolávali na vulgarizmy v niektorých textoch alebo na konzervatívneho slovenského poslucháča, odchovaného na Eláne a podobným kapelám.
Podľa Idainy bol však dlho problém aj v nízkej kvalite slovenského rapu. „Aj hip-hop na Slovensku musel dozrieť. Mnohí si cenia legendárny Zvuk ulice, čo je v poriadku – tiež ich rešpektujem ako niekoho, kto to tu začal. Ako kvalitnejšie však vnímam Trosky či Názov stavby.” Podľa rapera Beneho bolo len otázkou času, keď sa hip-hop presadí aj na Slovensku. „Pamätám si Zvuk ulice, ktorý som mal nahratý na zašumenej páske, potom vyšli Trosky a JSS. V roku 2004 to tu už vrelo, kapely ako Kontrafakt to robili technicky veľmi dobre. Na Slovensko však všetko príde neskoro.” Bene pripomína, že napríklad Vec urobil v roku 2001 výbornú skladbu Atmo Rytmo, ktorá rotovala aj v jednom rádiu. „No stále to ešte nebol boom, ktorý by dostal všetkých.”
Pozitívom projektu Zvuk ulice bolo podľa Idainy v tom, že išlo o „čistejší” hip-hop ako ten, ktorý prišiel na Slovensko počas spomínaného boomu v roku 2004. „To, čo sa vtedy presadilo v médiách, už bolo dosť zdeformované. Veľa ľudí na Slovensku netuší, že hip-hop sa opiera o hodnoty Peace, Love, Unity, and Having Fun, respektíve Peace, Love, Unity, Knowledge, Wisdom, Understanding-Respect.” Keď však .týždeň oslovil Davida zo Senca, autora kompilácie Zvuky ulice, aby povedal, čo si myslí o súčasných slovenských raperoch, ten len mávol rukou. Slovenský hip-hop vraj pre neho skončil v roku 2000. „Nechcem byť nijako spájaný a ani považovaný za nejakého „otca" toho, čo sa na Slovensku deje v „hudbe" po roku 2000 a podvodom sa to nazýva „hip hop", pritom je to iba komerčný pop,” povedal nám stroho David zo Senca.
Čistotu Zvuku ulice si cení aj Bene, podľa ktorého sa tam riešili reálne problémy ako drogy, politika alebo korupcia. Na kompilácii rapoval aj spomínaný Rytmus. „V skladbách, ktoré tam odprezentoval, mal veľmi zaujímavé slovné obraty typu tlačí ťa čas jak tesiláky z puberty,” pripomína Bene. Vec vtedy rapoval aj o ľudskom egoizme a podobne. Hip-hop totiž vznikol v Amerike na ulici, kde mali najmä mladí černosi v getách reálne sociálne problémy. „Keďže ich to hnevalo, chceli sa spojiť a nejak to riešiť. Nebol o nenávisti, nevznikol preto, lebo sa niekto potreboval vybúriť zo svojich komplexov či osobných sporov. Tí ľudia sa chceli realizovať pozitívnou, nie negatívnou formou,” pripomína Idaina.
.egotracky
Dnes však mnohí raperi, a to nielen na Slovensku, v textoch nadávajú jeden na druhého, prípadne sa točia okolo svojho ega. „V momente, keď sa dostal hip-hop viac na oči verejnosti, keď začali byť aj na Slovensku viac čítané internetové magazíny, začali aj raperi viac riešiť svoj imidž,” myslí si Idaina. Bene však celkom nesúhlasí: „Klasický hip-hop bol vždy aj o egu – jednoducho ty si najlepší a zvyšok je odpad.” Podľa neho je navyše rozdiel, kto a ako spracuje „egotrack”. „Tie od Delika z kapely Moja Reč ma budú baviť vždy. Dôležité je, ako to napíšeš a podáš.”
Mimochodom, v roku 2004 otvorila slovenským raperom dvere do mainstreamových médií vtedy undergroundová kapela Kontrafakt. Jej prvý hit Dáva mi na dlhé týždne ovládol markizácku hitparádu Deka. Vtedy zrejme nikto netušil, že jej líder Rytmus raz bude robiť pop. „Rytmus je technicky veľmi talentovaný raper. Kedysi aj tancoval, perfektne beatboxoval, má to v sebe. Neviem, či ho prestalo baviť robiť hip-hop, alebo časom prišiel na to, že sa dá na tom aj zarobiť,” uvažuje Idaina.
Bene síce spomínaný boom slovenského hip-hopu v rokoch 2004 – 2005 zaznamenal, väčšiu pozornosť mu však nevenoval. Vždy ho totiž viac bavili Trosky, Vec či Moja, rečespektíve Atmosphere, MF Doom, Sage Francis a podobní podivíni.. „Bol to mainstream v tom najlepšom slova zmysle. Technicky to bolo zvládnuté výborne, pričom mi prišlo vtipné, že veľké vydavateľstvá zrazu podpisovali zmluvy s interpretmi, na ktorých by dva roky dozadu neukázali prstom. A platí to aj naopak – raperi, ktorí predtým nadávali na tieto lajble, že ide o číre zlo, bolo radi, že ich distribuujú, lebo je asi dobré byť v Tescu.”
V rokoch 2007 – 2008 došlo k výraznému útlmu slovenského hip-hopu. Väčšina raperov sa totiž po jednom či dvoch albumoch tematicky vyčerpala. Podľa Idainy je problém aj v tom, že mnohí slovenskí raperi sa boja otvoriť – napríklad priznať si svoje slabosti. „Otvorení sú len do takej miery, ktorá nemôže ohroziť ich ego alebo imidž. A aj keď sa osobnostne vyvíjajú tak, ako každý človek, v tvorbe sú obmedzení svojou uzavretosťou a časom už nemajú čo ponúknuť.” Bene má na to jednoduchšiu odpoveď: „Prečo už HZDS nemá voličov? Lebo pomreli. Hip-hop išiel dole, lebo decká vyrástli a pochopili, že toto ich už nebaví počúvať. Jednoducho si nenašli cestu k raperom ako Vec či Moja Reč.”
.párty a kalkul
Posledné dva roky je slovenský rap opäť na vzostupe. Problém je, že populárni Rytmus či Majk Spirit ho posunuli niekam, kde nepatrí. Výsledkom sú kolotočiarske hity pre tínedžerky, na ktoré sa dá možno dobre tancovať na diskotékach, no s podstatou hip-hopu nemajú nič spoločné. Už to dokonca nie je ani o egu či nadávaní na konkurenciu ako v roku 2004, ale len o peniazoch, pekných babách a drahých autách. „Bolo len otázkou času, kedy nájde niekto dieru na trhu. Ľudia, ktorí celý týždeň makajú, sa chcú v piatok opiť a tancovať. Milujú diskotéky, kolotoče a zábavu, pri ktorej nemusíš rozmýšľať,” vysvetľuje Bene.
Podľa Veca na tom, keď niekto rapuje o párty, nie je nič zlé. „Boli také vlny v rape, keď sa všetci iba sťažovali. Všetko bolo len negatívne. Nič o tom, že je super deň, že sa tešíš, že si na párty. Jedno aj druhé je dôležité. Život, to je párty aj pohreb. Raz si hore, raz si dole,” hovorí Vec, ktorý však súhlasí, že za niektorými diskohitmi cítiť istý kalkul. „Možno sa v tom odrazilo to, že niektorí chalani majú svojich manažérov a tí ich tlačia do niečoho, aby boli úspešní. Cítim z toho taký manažérizmus. Ale ak im ide o to, osloviť ľudí na diskotéke, tak nech sa páči. Ja také pesničky nerobím.”
Podľa Idainy mnohí raperi prišli na to, že existuje významná cieľová skupina, ktorú môžu zasiahnuť. „Je pravda, že väčšinou ide o deti, ale mnohým je jedno, ako prídu k peniazom. Nechcem nikomu krivdiť, možno sa napríklad Majkovi Spiritovi páči to, čo robí, ale myslím, že často je za tým kalkul,” súhlasí aj Idaina. “Ak máš z hudby reálny príjem, prižmúriš jedno, možno aj druhé oko, prispôsobíš sa a robíš kompromisy. Ale možno sa v tom naozaj našli,” dodáva s úsmevom Bene. Podľa neho sa však slovenský hip-hop až tak veľmi nezmenil: „Tí, čo mali dobré texty kedysi, ich majú dobré aj dnes a naopak.”
Preto nerozumie, prečo ľudia vyčítajú Rytmusovi alebo Egovi, že sa „zapredali”. „Oni píšu v podstate stále rovnako. Mňa to síce nebaví, ale technicky to robia dobre. Akurát teraz možno prišla taká bulharská kolotočiarska vlna.” Podobným obdobím prešiel podľa Beneho aj hip-hop na Západe, akurát to bolo skôr ako na Slovensku. „Taký Snoop Dogg robí dokola to isté, pričom nikdy neprišiel so žiadnou závažnou témou. Stále je funky a zábavný, ako bol v roku 1993, keď vydal prvý album, hoci pokiaľ ide o texty, je podľa mnohých o ničom.”
.dylan a desmod
Ale je pravda, že americkí raperi väčšinou vedia urobiť aj komerčný hit inteligentným spôsobom. „Tam majú Dylana a my tu máme Desmod. Tam vedia všetko urobiť lepšie,” myslí si Bene. Podľa neho to však ide aj na Slovensku – za dobrý príklad považuje pesničky Branči Kováč od Veca či Nočný let od Moja Reč. Súčasný boom disco rapu však Benemu neprekáža: „Všade to funguje tak, že čím väčšia je mainstreamová scéna, tým viac vzniká aj truescoolových vecí. Vonku vzniklo množstvo indie lajblov aj preto, že v hlavnom prúde sú 50 Cent, Game či Snoop Dogg. Aj u nás sa tak stal z hip-hopu vďaka mainstreamu plnohodnotný žáner.”
Podľa Idainy sa na Slovensku presadzujú aj raperi, ktorých texty majú myšlienku, hoci nie sú komerčne až takí úspešní ako Rytmus či Majk Spirit. „Hoci to tak môže vyzerať, nie je tu len disco rap. Sú tu napríklad aj Sedláci, ktorí robia poctivý hip-hop. Aj Luzer je sám sebou a v textoch sa dokáže naozaj otvoriť.” Na tunajšej scéne pôsobia aj raperi, ktorí sa v textoch seriózne zaoberajú sociálnymi či politickými problémami – napríklad Invázia, alebo Michal Kováč s projektom Režimy. Kvalitný hip-hop robia aj Gramo Rokkaz, Boy Wonder, Strapo či Pratrix.
Aj podľa Veca stojí za pozornosť partia Gramo Rokkaz, ktorej sa po rokoch rapovania konečne začína dariť. K novej generácii raperov je však skeptickejší, podľa neho si priestor vyznačkovali starí psi. „Nejakí mladí chalani? Neviem. Nič zaujímavé sa mi nedostalo do uší. Len starí psi, Moja Reč, Zverina.” Vec súhlasí, že raperi dnes majú problém s témami. „Dobrú tému vie dať málokto. Ja to viem,” smeje sa raper, ktorému za jeho dlhé pôsobenie v hip-hope hovoria aj „otec”.
.raper pre intelektuálov
Podľa Idainy je „veľmi autentický a uvedomelý” aj Bene, ktorého tvorba ju prinúti zamyslieť sa. Bene však nie je typický raper, skôr básnik a intelektuál, ktorý chodí normálne do roboty. „Celý deň sedím vo firme za počítačom, som taký korporátny chalan,” hovorí s úsmevom. Bene dokonca nerád vystupuje na veľkých hip-hopových akciách. „Radšej odmietnem koncert, akoby som mal hrať niekde, kde sa necítim dobre.”
Pred dvoma rokmi vystúpil spolu s Karaoke Tundrom na jednom festivale, ktorý organizoval Midi. „Rozprávali sme tam neuveriteľne smutné príbehy z Peťa Tázoka a vyzneli sme ako úplní idioti. Poznalo to možno štyridsať ľudí, pre zvyšok sme boli nejaká bizarnosť.” Bene preto radšej robí koncerty pre menšie publikum, ktoré ho pozná a rozumie mu. „Po koncerte si môžem dať s každým pivo a porozprávať sa.”
Bene odmieta aj propagáciu svojej tvorby v štýle zvučiek pre mobilných operátorov. Čo by spravil, keby ho oslovilo napríklad Fun Rádio, aby pre nich urobil nový jingel? „Možno by som to spravil ako ghostwriter, spísal by som pár blbostí a nech si to tam kváka kto chce. A nebol by som ten, kto ľuďom odporúča koniny. Ale kto by už len stál o zvučku na mainstreamové rádio od niekoho ako ja.” Nedávno s prekvapením zistil, že televízia Prima-cool má upútavku na krimiseriály, do ktorej sú zakomponované štyri jeho tracky. „Jediné, čo mám, je moje meno. Nechcem, aby sa ľudia o mne dozvedali prostredníctvom takejto upútavky alebo jingelu nejakého mobilného operátora.”
To, že robí práve rap, je podľa Beneho možno aj preto, že nevie spievať a hrať na gitare. „Inak by som možno robil pesničky na spôsob Dylana alebo Kryla.” Album kapely Modré hory, kde rapuje spolu s Lyrikom, ktorý začínal s hip-hopom v kapele JSS, vyšiel v náklade tisíc kusov. Bene vydal aj knižku svojich textov s názvom Spam poetry, ktorá mala náklad dvetisíc kusov. To, že nie je komerčne až taký úspešný ako konkurencia, mu však neprekáža: „Nikomu nezávidím, ja to tým chlapcom prajem.”
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.