O čom sa sporíme?

Najskôr poviem toto: nepoznám na Slovensku nikoho relevantného, kto priamo povedal, že sa mu výška trestu pre tri Rusky zdá primeraná, alebo dokonca nízka. Ani len Putinov zástanca Ján Čarnogurský to nepovedal, hoci palcové titulky to veselo hlásili (argumentoval, že podľa slovenských zákonov by zrejme dostali vyšší trest, nie že podľa neho by mali dostať vyšší trest). Možno si niekto myslí, že trest mal byť vyšší, možno nie, ale nikto to zatiaľ takto nepovedal. Preto musím konštatovať, že slovenský spor nie je o výške trestu pre tri Rusky, pretože tu panuje takmer úplná zhoda, že trest dva roky väzenia za extrémne správanie v kostole je neprimerane vysoký. Som rád, že túto zhodu máme.
Ale o čom je potom celý spor? Ak nie je o primeranosti trestu, o čom teda je? O Putinovi? Opäť nie. Nepoznám takmer nikoho, kto by tvrdil, že Putinov režim je slobodný, že v Čečensku postupoval civilizovane, že vražda Anny Politkovskej s ním nesúvisí, že selektívne zatváranie oligarchov podľa lojality k Putinovi je správne, a že protesty proti manipulácii volieb nemajú oporu v realite. Panuje tu teda zhoda, že Putinovo Rusko nie je dobrý režim. Niekto si myslí, že inak než autoritársky a mocensky sa Rusko nedá spravovať, iný tvrdí, že sloboda a ľudské práva sú univerzálne, ale nikto nedáva Putinovo Rusko za vzor slobodnej spoločnosti. Toto je opäť dobrá a užitočná zhoda.
Ale ak nie je spor ani o neprimeranosti trestu, ani o Putinovi, prečo tie vášne a facebookové zrážky a urážky v titulkoch blogov? Občas zaznie radikálny názor, že odsúdenie Rusiek je pomýlené celé, pretože je podobné odsúdeniu disidentov u nás, takže nežiadať úplné oslobodenie troch žien spod akejkoľvek sankcie je to isté, ako keď sa za komunizmu v médiách nekritizoval proces napríklad s Plastikmi. Opäť si však myslím, že je to úplne mimo. Plastici predsa výtržnosti nerobili, hoci boli za ne lživým režimom súdení, ruské pankerky výtržnosti robia programovo. Nemožno ich predsa brániť popieraním reality.
Prichádzam teda predbežne k tomuto záveru: celý spor je iba o tom, či možno na oprávnenú kritiku nejakého režimu použiť aj prostriedky, ktoré odporujú citu, mravom a zákonu. Či teda napríklad možno vtrhnúť do chrámu a kričať a robiť tam čokoľvek, ak tým ukazujem na korupčný alebo autoritársky režim, a tým sa úplne zbaviť viny, alebo dokonca stať hodným nasledovania?
Takto jednoducho mi to zatiaľ vychádza. Konkrétne: podľa jednej strany sporu mali tri Rusky morálne právo dotknúť sa cítenia ľudí, ktorí sedeli v kostole a modlili sa, pretože im išlo o väčší a dôležitejší cieľ, ktorým je sloboda v Rusku. Podľa druhej strany sporu je to presne naopak, pretože nič, ani pád Putina, neospravedlňuje vulgárne zneužitie chrámu a nelásku k ľuďom, takže tri Rusky neprivolávajú väčšiu slobodu v Rusku, ale morálny rozvrat a anarchiu (mimochodom, v tejto chvíli zámerne ponechávam úplne bokom zjavný fakt, že tri Rusky nekričali len proti Putinovi, ale bľabotali čosi aj smerom k Bohu).
Moja téza teda znie: tento vášnivý spor nie je ani o Putinovi, ani o miere trestu, lebo v tom je viac-menej zhoda. Sporíme sa v skutočnosti o tom, či zákony, ktoré ochraňujú dôstojnosť, pokoj a napríklad aj poriadok v chrámoch, majú vôbec existovať.
Ja si myslím, že existovať musia, pretože vyjadrujú našu civilizáciu a jej úctu k jednotlivcom a čomusi, čo je nedotknuteľné.
Vy nie?