Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Romney nad Atlantikom

.daniel Bútora .časopis

Medzi celebritami, pre ktorých je olympiáda príležitosťou ukázať sa v blízkosti svetovej udalosti, mal od začiatku miesto republikánsky kandidát na amerického prezidenta. Mitt Romney má k veci čo povedať (organizoval olympiádu v Salt Lake City 2002), a svoju cestu spojil so snahou získať podporu v zahraničí žijúcich Američanov pred novembrovými voľbami.

Britské médiá si zgustli na Romneyho prešľapoch: verejné zapochybovanie, či Londýn olympiádu zvládne, viedlo k ráznym reakciám domácich politikov od britského premiéra po londýnskeho starostu. Novinárov rozčúlilo aj to, že zverejnil svoje stretnutie so šéfom britskej tajnej služby či zdôrazňovanie, že Spojené štáty sa nesmú vydať cestou, ktorá „vedie do Európy".
Romney sa pritom poctivo usiloval o čosi iné. Jeho poradca kritizoval prezidenta Obamu, že si nedostatočne váži spoločné anglosaské dedičstvo Spojených štátov a Veľkej Británie a neprikladá dostatočne veľký význam NATO. Republikánsky kandidát sa snaží zvrátiť situáciu spred štyroch rokov, keď bol bývalý prezident George Bush v Európe nepopulárny a Barack Obama sa, naopak, stal obľúbencom Európanov od Londýna po Berlín (pred štyrmi rokmi, v lete 2008, si Obamu prišlo do Berlína vypočuť 200-tisíc ľudí). Obamova pretrvávajúca európska popularita je milá, podobne ako je pre Európu dobré Romneyho zdôrazňovanie európsko-amerických väzieb. Budúcnosť týchto väzieb však môže slabnúť tak, ako sa bude zmenšovať sila a vplyv Európy vo svete.
Britský Economist vo svojom výhľade Svet v roku 2050 priamo predpovedá, že NATO ako obranná aliancia v nasledujúcich desaťročiach zanikne. Z vojenského hľadiska už dlhé roky platí, že Európa nie je partnerom Amerike; počas vlaňajších relatívne nenáročných akcií v Líbyi potrebovali Briti a Francúzi opakovanú americkú pomoc. K tomu sa pridáva ekonomika. Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a dokonca aj Taliansko sú dnes členmi G7, klubu priemyselne najrozvinutejších krajín sveta. Vzhľadom na rast Číny, Indie, ale aj Brazílie či Mexika tam prinajmenšom niektorí európski členovia o 20 či 30 rokov už nemusia byť. A s hospodárskym a vojenským oslabením bude čoraz nástojčivejšia aj otázka uchovania si silného vplyvu Európy v Bezpečnostnej rade OSN. Od roku 1945, keď tam popri Spojených štátoch, Rusku a Číne zasadla aj Veľká Británia a Francúzsko, sa svet úplne zmenil. Iste, Ameriku spája s Európou spoločná história a čiastočne aj hodnoty, prinajmenšom tie demokratické. Pre budúceho prezidenta, či už to bude Obama, alebo Romney, však bude pohľad cez Pacifik čoraz dôležitejší ako pohľad cez Atlantik.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite