Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Práve sme vytvorili skupinu Himalions. Himalájske Levy. Cestujeme s mojopu nepálskou skupinou po Slovensku. Splnil sa mi jeden z najväčších snov posledných rokov. Nahrala som album v Nepále a doniesla som ich na šnúru sem. Gitarista zo skupiny Edge, basgitarisla a bubeník z kapely Damage Glitters a ja. Himalions. Uzavreli sme pakt. Ideme fungovať nielen ako koncertnýá kapela Doroty Nvotovej, ale aj ako plne funkčná nepálska kapela.

Som v stave blaženosti. Ako by môj psychiater Vladko povedal, zasa som sa raz pre niečo nadchla. Zasa mám pocit, že život má zmysel a že má zmysel robiť muziku. Absolútne neočakávaný megaúspech na Pohode, plné kluby v Brezne a Banskej Bystrici, spotené publikum a muzikanti, čo sa na pódiu usmievajú, keď hrajú. Hrajú s radosťou a pre radosť. Žiadna rockerská otrocká vážnosť ani póza. Iba živelná radosť z muziky. Chlapci sa už pomaly dostávajú z eufórie, spôsobenej kultúrnou odlišnosťou, už si nefotia každý hrad a nevypytujú sa na každú zaujímavosť. A borovičku si už tiež vedia vypýtať aj sami. Trpia však hladom. Nenasýti ich klobáska ani chleba, ani guláš, ani sushi. Trpia celé dni, akoby boli na pustom ostrove. Potrebujú ryžu. Ryžu a kari. Naše jedlá sú zväčša suché a takmer vždy „bez chuti”. Nenamotala som ich ani na halušky, ani na rezne. Nechcú čokolády ani pizzu. Chcú poriadne korenené kari. Nosíme so sebou balíček korenín a kdekoľvek je možné, varíme. Pred pár dňami sme spali u sestry v Prahe. Ráno ma už zobudil buchot hrncov. „Bhát! Bhát!” Ryža. Našli v poličke kilo ryže a začali oslavovať. Tváre im zaplavili blažené úsmevy. Uvarili kilo ryže. A takmer celé ho zjedli. Potom vyhrabali niekde v šuplíku  koreniny z Indie, čo si sestra priniesla ako suvenír. To už nebolo ani debaty o tom, že je Deň D. O pol hodinu sme jedli voňavé brokolicové kari s ryžou. Chlapci potom odfukovali spokojne napapaní a už ich nič nemohlo vyhodiť z rovnováhy. Nerozumejú, ako sa môžeme najesť z hambugra alebo hotdogu, alebo pizze. Najčastejšie šnúrové muzikantské jedlá. Keď k tomu dôjde, už si ani nič neobjednávajú, radšej zostanú hladní. Moje himalájske levy. Cítim sa ako Snehulienka, čo sa stará o svojich trpaslíkov. Prestiera im postieľky, kontroluje prísun alkoholu a ukecáva baby na koncertoch, aby s nimi randili. Cítim sa ako 15-ročná pubertiačka, ktorá si práve založila prvú školskú kapelu. Chce sa mi dokonca aj cvičiť na klavíri!!! Dnes sme dorazili do Dolného Kubína, do charizmatického baru Oravia Minibar, ktorý vedie ešte charizmatickejší Robo Gonos s manželkou. Povinná zástavka na každej šnúre. Blázon nás privítal chlebom a soľou a slivovicou. Chalani kukali ako puci, kopli to do seba, a teraz sa márne snažia meniť struny na gitarách. Prší úplne ako z krhly celý deň a asi nikto nepríde, keďže hráme vonku. Chlapcom to však nevadí. Sú to Himalájske Levy. Himalions. Prosím o registráciu do zoznamu hudobných skupín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite