Naposledy sa meno tohto euroúradníka v nemeckých médiách hlasnejšie skloňovalo v súvislosti s jeho platom. Na čele Európskeho stabilizačného mechanizmu má vraj zarábať viac ako spolková kancelárka. Angela Merkelová má základný ročný plat 190-tisíc eur, pričom s rôznymi príplatkami zarobí až 290-tisíc eur ročne. Šéf trvalého eurovalu má dostávať len základný plat vo výške 324-tisíc eur ročne. Pre Európsky stabilizačný mechanizmus by do konca roka malo pracovať 75 zamestnancov. Ďalšie šarže môžu rátať s ročným príjmom 64- až 167-tisíc eur, čo zodpovední pre noviny Welt am Sonntag odôvodňovali potrebou získať si tých najlepších finančných expertov.
.syn remeselníka
Odborne spĺňa 61-ročný ekonóm všetky predpoklady na výkon svojej funkcie. Hoci jeho otec, stolársky majster zo severonemeckého Lübecku, bol poslancom Bundestagu za SPD (vstúpil do nej ešte v medzivojnovom období), samotnému Klausovi Reglingovi sa podsúva skôr blízkosť ku kresťanským demokratom. Avšak nejakým ostrým názorovým profilom nedisponuje a prehnane nevyhľadáva verejnú publicitu.
Reglingov životopis pripomína svojou štruktúrou kariérne chodníčky mnohých dnešných svetových politikov či vrcholových úradníkov v nadnárodných inštitúciách. Akademická činnosť sa strieda s verejnými funkciami (na národnej i nadnárodnej úrovni) a pôsobením v komerčnej sfére. Regling po absolvovaní ekonómie v Regensburgu začínal v rokoch 1975 – 1980 v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) vo Washingtone. Venoval sa najmä Afrike a výskumu. V roku 1981 začal pracovať na oddelení pre európske menové záležitosti spolkového ministerstva financií. No po štyroch rokoch sa opäť vrátil do MMF. Podieľal sa na dlhovej reštrukturalizácii Maroka, Filipín a Indonézie, čo ho nepochybne pripravilo na riadenie eurovalu, ktorý má v istom zmysle fungovať ako európska obdoba Medzinárodného menového fondu.
Dlhová kríza v eurozóne je okrem iného najmä dôsledkom nedodržiavania Paktu stability a rastu. Ten predpisuje, že deficit verejných financií nesmie prekročiť 3 percentá HDP a verejný dlh by nemal byť vyšší ako 60 percent HDP. Keď sa Regling začiatkom 90. rokov vrátil na spolkové ministerstvo financií, práve on sa na vytvorení týchto kritérií podieľal. Spolu s neskorším nemeckým prezidentom Horstom Köhlerom a vtedajším šéfom Bundesbanky Hansom Tietmeyerom sa zúčastnil aj na vyjednávaniach o Maastrichtskej zmluve. Regling v nasledujúcich rokoch postupne pôsobil v hedžovom fonde, sedel v dozorných radách a zastával úradnícke posty na spolkovej i európskej úrovni. Pôsobil aj v think tanku IZA (Inštitút pre budúcnosť práce) a učil na univerzite v Singapure. Svoje kontakty v ázijskej krajine využil aj v práci pre jednu bruselskú konzultačnú firmu. Pred desiatimi rokmi si Regling pohneval vtedajšieho kancelára Gerharda Schrödera. Európska komisia totiž na jeho podnet začala proti Nemecku disciplinárne konanie pre nadmerný deficit.
.schopný administrátor
Aj keď životopisom pôsobí Regling ako renesančný človek, pre nemeckého verejnoprávneho vysielateľa ARD priznal, že riadenie eurovalu bolo zatiaľ jeho najťažšou úlohou. Dočasný euroval EFSF pred dvoma rokmi doslova vybudoval od základov: „Nič neexistovalo, žiadne telefónne čísla, žiadne e-mailové adresy, kancelárske priestory ani spolupracovníci.“ Prvé týždne len kopal základy organizácie. Keď už inštitúcia fyzicky existovala, bolo potrebné získať od ratingových agentúr trojáčkové hodnotenie, aby dočasný euroval mohol efektívne pomáhať postihnutým krajinám. Svoj dvojročný pracovný výkon hodnotí ako „permanentný krízový manažment“.
Zaujímavosťou je aj priznanie, že Regling na začiatku dlhovej krízy vytvorenie mechanizmu, podobného eurovalu, nepovažoval za potrebné. Až neskôr zmenil názor. Dnes odmieta tvrdenia o nefunkčnosti záchrannej stratégie voči postihnutým krajinám: „Nie je to pravda, v Írsku funguje veľmi dobre. Rovnako ako v Portugalsku.“ V trvalom eurovale ESM bude teraz Regling disponovať až 500 miliardami eur. V krajnom prípade sa jeho rozhodovacia sloboda a príslušné sumy ešte môžu rozšíriť. Na zmeny pravidiel za pochodu sme si v prípade európskych inštitúcií už zvykli.
Regling vyznáva heslo: „Zázračné riešenia neexistujú.“ Jeho výhodou je, že vďaka pestrej pracovnej minulosti pozná zvnútra kľúčové inštitúcie, s ktorými pracovne prichádza do styku – od spolkového ministerstva financií cez Európsku komisiu až po Medzinárodný menový fond. Schopnosť vedieť sa pohybovať v zákulisných koridoroch moci je na takomto vysokom poste takmer rovnako dôležitá ako odborné znalosti.
Aj Reglingovo vymenovanie do čela trvalého eurovalu bolo predmetom rafinovaných personálnych rošád na najvyššej úrovni. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble si brúsil zuby na post šéfa Euroskupiny (stretnutia ministrov financií eurozóny), ktorú doteraz viedol luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. No Schäubleho ambície stroskotali na nesúhlase Francúzska. A tak Juncker potiahne Euroskupinu aspoň do konca roka. Luxemburčanom sa navyše podarilo pretlačiť do direktória Európskej centrálnej banky ďalšieho svojho človeka, Yvesa Merscha. Reglingovo miesto v eurovale sa tak javí ako istá náplasť pre Nemecko, aby po Schäubleho neúspechu v Euroskupine nevyšlo pri rozdeľovaní miest naprázdno.
.syn remeselníka
Odborne spĺňa 61-ročný ekonóm všetky predpoklady na výkon svojej funkcie. Hoci jeho otec, stolársky majster zo severonemeckého Lübecku, bol poslancom Bundestagu za SPD (vstúpil do nej ešte v medzivojnovom období), samotnému Klausovi Reglingovi sa podsúva skôr blízkosť ku kresťanským demokratom. Avšak nejakým ostrým názorovým profilom nedisponuje a prehnane nevyhľadáva verejnú publicitu.
Reglingov životopis pripomína svojou štruktúrou kariérne chodníčky mnohých dnešných svetových politikov či vrcholových úradníkov v nadnárodných inštitúciách. Akademická činnosť sa strieda s verejnými funkciami (na národnej i nadnárodnej úrovni) a pôsobením v komerčnej sfére. Regling po absolvovaní ekonómie v Regensburgu začínal v rokoch 1975 – 1980 v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) vo Washingtone. Venoval sa najmä Afrike a výskumu. V roku 1981 začal pracovať na oddelení pre európske menové záležitosti spolkového ministerstva financií. No po štyroch rokoch sa opäť vrátil do MMF. Podieľal sa na dlhovej reštrukturalizácii Maroka, Filipín a Indonézie, čo ho nepochybne pripravilo na riadenie eurovalu, ktorý má v istom zmysle fungovať ako európska obdoba Medzinárodného menového fondu.
Dlhová kríza v eurozóne je okrem iného najmä dôsledkom nedodržiavania Paktu stability a rastu. Ten predpisuje, že deficit verejných financií nesmie prekročiť 3 percentá HDP a verejný dlh by nemal byť vyšší ako 60 percent HDP. Keď sa Regling začiatkom 90. rokov vrátil na spolkové ministerstvo financií, práve on sa na vytvorení týchto kritérií podieľal. Spolu s neskorším nemeckým prezidentom Horstom Köhlerom a vtedajším šéfom Bundesbanky Hansom Tietmeyerom sa zúčastnil aj na vyjednávaniach o Maastrichtskej zmluve. Regling v nasledujúcich rokoch postupne pôsobil v hedžovom fonde, sedel v dozorných radách a zastával úradnícke posty na spolkovej i európskej úrovni. Pôsobil aj v think tanku IZA (Inštitút pre budúcnosť práce) a učil na univerzite v Singapure. Svoje kontakty v ázijskej krajine využil aj v práci pre jednu bruselskú konzultačnú firmu. Pred desiatimi rokmi si Regling pohneval vtedajšieho kancelára Gerharda Schrödera. Európska komisia totiž na jeho podnet začala proti Nemecku disciplinárne konanie pre nadmerný deficit.
.schopný administrátor
Aj keď životopisom pôsobí Regling ako renesančný človek, pre nemeckého verejnoprávneho vysielateľa ARD priznal, že riadenie eurovalu bolo zatiaľ jeho najťažšou úlohou. Dočasný euroval EFSF pred dvoma rokmi doslova vybudoval od základov: „Nič neexistovalo, žiadne telefónne čísla, žiadne e-mailové adresy, kancelárske priestory ani spolupracovníci.“ Prvé týždne len kopal základy organizácie. Keď už inštitúcia fyzicky existovala, bolo potrebné získať od ratingových agentúr trojáčkové hodnotenie, aby dočasný euroval mohol efektívne pomáhať postihnutým krajinám. Svoj dvojročný pracovný výkon hodnotí ako „permanentný krízový manažment“.
Zaujímavosťou je aj priznanie, že Regling na začiatku dlhovej krízy vytvorenie mechanizmu, podobného eurovalu, nepovažoval za potrebné. Až neskôr zmenil názor. Dnes odmieta tvrdenia o nefunkčnosti záchrannej stratégie voči postihnutým krajinám: „Nie je to pravda, v Írsku funguje veľmi dobre. Rovnako ako v Portugalsku.“ V trvalom eurovale ESM bude teraz Regling disponovať až 500 miliardami eur. V krajnom prípade sa jeho rozhodovacia sloboda a príslušné sumy ešte môžu rozšíriť. Na zmeny pravidiel za pochodu sme si v prípade európskych inštitúcií už zvykli.
Regling vyznáva heslo: „Zázračné riešenia neexistujú.“ Jeho výhodou je, že vďaka pestrej pracovnej minulosti pozná zvnútra kľúčové inštitúcie, s ktorými pracovne prichádza do styku – od spolkového ministerstva financií cez Európsku komisiu až po Medzinárodný menový fond. Schopnosť vedieť sa pohybovať v zákulisných koridoroch moci je na takomto vysokom poste takmer rovnako dôležitá ako odborné znalosti.
Aj Reglingovo vymenovanie do čela trvalého eurovalu bolo predmetom rafinovaných personálnych rošád na najvyššej úrovni. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble si brúsil zuby na post šéfa Euroskupiny (stretnutia ministrov financií eurozóny), ktorú doteraz viedol luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. No Schäubleho ambície stroskotali na nesúhlase Francúzska. A tak Juncker potiahne Euroskupinu aspoň do konca roka. Luxemburčanom sa navyše podarilo pretlačiť do direktória Európskej centrálnej banky ďalšieho svojho človeka, Yvesa Merscha. Reglingovo miesto v eurovale sa tak javí ako istá náplasť pre Nemecko, aby po Schäubleho neúspechu v Euroskupine nevyšlo pri rozdeľovaní miest naprázdno.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.