Vo chvíli, keď čítate tieto riadky, sú už výsledky nedeľných gréckych volieb známe. Informácie o dianí v tejto juhoeurópskej krajine boli ku koncu minulého týždňa (v čase našej uzávierky) rozporuplné. Na jednej strane z Atén prichádzali zvesti o tom, že obyvateľstvo vykupuje v obchodoch trvanlivé potraviny a masovo vyberá vklady z bánk (500 až 800 miliónov eur denne). Na druhej strane sa objavovali signály, že práve strach z citeľného znehodnotenia zostávajúcich úspor a zo zníženia životnej úrovne v prípade opustenia eurozóny môže centristickým stranám priniesť volebné víťazstvo. Hrozia podobné scény o pár rokov aj nám? A ako sa neistota okolo Grécka, Španielska a eurozóny dotkne Slovenska?
.v severnej zóne?
„Nepredpokladám, že by sa firmy mimoriadne pripravovali na krach Grécka. Skôr sa to asi týka vlád. A nemám ani informáciu, žeby tam niektorá z našich firiem bola významne angažovaná.“ Hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. Slovenské firmy viac ako Grécko či osud eurozóny v súčasnosti riešia konsolidačný balíček Ficovej vlády.
Naproti tomu v Nemecku je dnes veľkou témou, ako sa firmy môžu chrániť pred kolapsom najviac postihnutých krajín. Jednou z možností je dohodnúť si v prípade existencie obchodných vzťahov v týchto štátoch kratšie lehoty splatnosti pohľadávok. Inou možnosťou je kompenzovať si slabší alebo stratený biznis hľadaním náhradných trhov. Markus Halt zo Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory hovorí, že dcérske spoločnosti nemeckých firiem na Slovensku si núdzové plány pre prípad rozpadu eurozóny väčšinou samy nespracúvajú: „No tieto scenáre sa určite pripravujú v materských firmách v Nemecku.“
Čo však, keby nastala nepravdepodobná situácia, že z eurozóny vystúpi Nemecko s hŕstkou fiškálne zodpovedných krajín v jeho susedstve? Bolo by Slovensko prizvané do takej menovej únie? Halt hovorí, že dnes ide o predčasné špekulácie: „Keby bola nastolená nutnosť učiniť politické rozhodnutie o tom, ktoré štáty vytvoria nejakú vlastnú menovú úniu, hľadelo by sa predovšetkým na veľkosť dlhu a na aktuálnu politiku úsporných opatrení. Slovensko je v celoeurópskom porovnaní na tom ešte relatívne dobre, najmä ak sa vezmú v úvahu juhoeurópske krajiny. Určite preto existuje šanca, že by sa Slovensko mohlo zaradiť do severnej zóny.“
Grécko nepatrí medzi dominantných obchodných partnerov Slovenska. Dovoz odtiaľ by po grexite a znehodnotení novej drachmy ešte zlacnel. No v úvahu treba brať aj nepriame náklady. Odhady pre Slovensko sa líšia. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) na ministerstve financií by náš štát tento a budúci rok prišiel v dôsledku vyhlásenia platobnej neschopnosti v Aténach o 723 miliónov eur. Je jedno, či by potom ešte Gréci zostali v eurozóne, alebo ju opustili. Inštitút INESS hovorí o nákladoch približne 1,5 miliardy eur, kým Richard Sulík spomína viac ako 2 miliardy eur. Slovenský štát by v každom prípade v dôsledku ďalšieho bankrotu Grécka musel konsolidovať viac ako dnes. To znamená vyššie dane a rozsiahlejšie škrtanie verejných výdavkov. Celé toto bremeno by dopadlo na ekonomiku, ktorá by sa mohla navyše ocitnúť v recesii vinou prepadu dopytu u našich hlavných obchodných partnerov.
.bezpečná dovolenka
Následky hororových scenárov možného rozkladu eurozóny nie sú len o štátoch, bankách a veľkých podnikoch, ale aj o jednotlivcoch. Čo napríklad našinci, dovolenkujúci niekde na Kréte? Musia sa niečoho obávať? Prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) Tomáš Hasala odporúča slovenským turistom, ktorí mieria do Grécka, aby si pribalili akurát o trochu viac hotovosti ako zvyčajne. S dôrazom na slovíčko „trochu“. Dôvody na obavy totiž nevidí: „Asi 90 percent zájazdov sú all inclusive a tam turisti až tak závislí od hotovosti nie sú.“ Navyše, dovolenkári chodia väčšinou do turistických stredísk na ostrovoch v Egejskom mori, ďaleko od Atén. Tieto miesta žijú hlavne z turizmu, preto si ich obyvatelia dávajú záležať na plnohodnotnom priebehu pobytov. Nemali by tu hroziť ani žiadne útoky na turistov zo Severnej Európy. Miestni by totiž išli sami proti sebe.
Ak by v Grécku nebodaj prišlo k revolúcii či rozsiahlejším nepokojom, týkali by sa predovšetkým hlavného mesta a veľkých centier. No naši dovolenkári do Atén väčšinou chodia len na fakultatívne výlety, aj to iba z oblastí ako Olympská riviéra, kde to vzhľadom na dopravu dáva zmysel. Z ostrovov, kde končí drvivá väčšina zájazdov, sa už výlety do hlavného mesta nerobia. „V prípade vážnych nepokojov v Grécku by sa prosto zrušil výlet do Atén, a to je asi tak všetko,“ hovorí Hasala.
Záujem o Grécko medzi dovolenkármi je tento rok nižší ako vlani, no minulý rok dosahoval vrchol, čo bolo veľkým prekvapením, keďže problémy v tejto krajine pretrvávajú už dlhšie. Dovolenka je tu cenovo prístupná a keby Grécko aj opustilo eurozónu, so znehodnotenou menou by v budúcich rokoch zrejme ešte zlacnelo. Samozrejme, ak by sa životná úroveň zrazu prepadla, vylúčiť nemožno ani rozsiahle nepokoje či revolúciu na spôsob Arabskej jari. Takýto vývoj by bol pre Grékov veľmi poľutovaniahodný. No podľa Hasalu by sa juhoeurópska krajina dala pre budúce sezóny v ponuke cestovných kancelárii bez problémov nahradiť inými destináciami. Slovákov by sa to teda priamo nedotklo. Vlani sa Arabská jar prejavila na tržbách tuniských a egyptských touroperátorov, ale nie nutne na tržbách slovenských cestoviek, lebo ich klienti si jednoducho vybrali inú krajinu.
.ako sa chrániť?
V ekonomicky neistých časoch ľudia prirodzene čelia otázke, ako svoj majetok najlepšie zaistiť proti znehodnoteniu. K javom, ako sú run na banky (teda panický masový výber vkladov) či vysoká inflácia dochádza spravidla náhle. Aj keď v náznakoch sa dajú rozpoznať s predstihom. Fond ochrany vkladov môže zvládnuť výpadok jednotlivých bánk v dobrých časoch, ťažko však predvídať, ako by sa vyrovnal so systémovou krízou celého bankového sektora. Ako sa teda pripraviť na najhoršie?
Rastislav Vasilišin, výkonný riaditeľ finančnej spoločnosti Virtuse Wealth Management, sa sústreďuje predovšetkým na zhodnocovanie aktív bonitných individuálnych investorov: „Keď vidím, čo sa deje u ľudí, ktorí nejaké peniaze majú, tak vnímam trend uchyľovania sa k čomusi, čo má hmatateľnú fyzickú podstatu.“ Tvrdí, že na eskaláciu diania v Grécku je jeho spoločnosť pripravená, no zdá sa mu, že medializované problémy v Aténach či Madride môžu zakrývať väčšie nerovnováhy v ekonomikách Indie a Číny: „Kvôli stromom potom nevidíte les. Nerovnováhy v ázijských ekonomikách môžu mať ďalekosiahlejší vplyv na svetové hospodárstvo než osudy malej krajiny na juhu Európy.“
Vasilišin navrhuje rozdeliť portfólio na štyri štvrtiny. Mali by ho tvoriť drahé kovy, akcie, reality, a napokon dlhopisy s hotovosťou. Zlato je zmysluplné vlastniť vo fyzickej forme – či už ako investičné mince, alebo zlaté prúty. Nie je vylúčené, že vstupujeme do menovej krízy. A zlato slúžilo ako mena tisíce rokov. Hoci jeho cena je vysoká, o bublinu podľa Vasilišina zatiaľ nejde: „Bol som nedávno na konferencii, kde som sa profesionálnych investorov spýtal, kto z nich má zlato. Nikto nezdvihol ruku.“ Na porovnanie, bublina pred spľasnutím sa prejavuje tak, že všetci – pomaly už aj taxikári a pouliční čističi topánok – nasadli na lep nejakému investičnému nástroju.
Pokiaľ ide o akcie, Vasilišin radí dobre si medzi titulmi vybrať: „My odporúčame najmä akcie ťažobných spoločností a firiem, ktoré majú hmatateľný produkt.“ Práve nešťastné tlačenie peňazí môže nominálne ceny akcií nechať narásť. Pre zámožnejších ľudí by teraz bolo výhodné taktiež kúpiť poľnohospodársku pôdu, prípadne nehnuteľnosť za účelom jej ďalšieho prenájmu. Z dlhopisov by Vasilišin stavil na tie poľské: „Môžete zarobiť na výnosnom kupóne i na zhodnotení zlotého voči euru.“
.stredná vrstva
Toto sú však rady predovšetkým pre zámožnejších a skúsenejších investorov. Lenže aké možnosti zostávajú príslušníkom strednej vrstvy, ktorí majú v banke nanajvýš pár tisíc eur úspor? Veľa sa dnes hovorí o tom, že je dobrá doba vziať si hypotéku. Očakávaná vyššia inflácia zvýhodňuje dlžníkov nad veriteľmi, pretože dlh sa vďaka nej vlastne zmenšuje. No Vasilišin osobne nie je priateľom hypoték: „Keď si vezmete etymológiu anglického slova ‚mortgage‘, tak vlastne znamená ‚dlh do smrti‘. Nevýhodou je, že ste desaťročia pripútaný k nehnuteľnosti. A aj keď máte pocit, že ju vlastníte, v skutočnosti vám ju až do splatenia banka len prenajíma.“
Ronald Ižip, analytik spoločnosti Trim Broker, považuje hypotéku v tomto období za dobrý nápad: „Banky chcú dávať hypotéky, sadzby sú veľmi nízke. Navyše vidíme pravdepodobnosť, že v dlhodobom horizonte sa peniaze budú znehodnocovať.“ No zároveň upozorňuje, že ľudia, ktorí o hypotéke uvažujú, by si mali strážiť príjem. Kríza by ich totiž mohla stáť pracovné miesto a v takom prípade by mali mať dostatočné úspory, aby nejaký čas dokázali svoje splátky vykrývať – až pokiaľ si nenájdu nové zamestnanie.
Natíska sa aj otázka, či je lepšie mať peniaze na bežnom účte, alebo ich investovať do termínovaných vkladov? Ekonomická situácia je podľa Ižipa mimoriadne neistá a nepredvídateľná, preto je radšej lepšie mať čosi doma v trezore alebo v banke na bežnom účte: „Trojpercentný výnos z termínovaného vkladu, s dvoj- alebo trojročnou splatnosťou človeka nezachráni, ale ak bude tie peniaze rýchlo potrebovať, môže mať problém sa k nim dostať.“ Čo sa týka podielových fondov, tie sú momentálne veľmi vysoko. Ich nákup nemá veľký zmysel. Ich výhodou je, že aj drobný investor prostredníctvom nich dokáže investovať do akcií. Tie môžu posilniť, ak voľby v Grécku dopadnú dobre. Dlhodobo však akcie ani komodity nemajú zmysel. V prípade problémov globálnej ekonomiky môžu veľa stratiť a rovnako môžu stratiť aj podielové fondy, investujúce na rozvíjajúcich sa trhoch.
Jedinou zmysluplnou výnimkou medzi komoditami je podľa Ižipa zlato. Odporúča mať v ňom okolo desatiny majetku. Zlato však netreba brať ako investíciu, ale ako poistku pre najhoršie možné situácie. Uchová hodnotu v prípade rozpadu svetového finančného systému. Avšak na problémy eura s Gréckom postačí zamenenie časti úspor za americké doláre. Švajčiarsky frank podľa Ižipa nie je optimálnou ochranou voči turbulenciám, pretože človek môže na ňom iba stratiť. Švajčiarska centrálna banka ho totiž pevne naviazala na euro. Meny menších štátov (česká koruna, švédska koruna...) majú tú nevýhodu, že sú veľmi nelikvidné a v neistých časoch by sa taktiež nevyhli oslabeniu.
.investovať do seba
Zriadenie devízového účtu, najlepšie v nejakej spoľahlivej mimoeurópskej mene, radil pred dvoma týždňami občanom Richard Sulík. Podľa predsedu strany Sloboda a solidarita by si ľudia mali dávať pozor aj na formuláciu dnes uzatváraných zmlúv, na základe ktorých budú mať v budúcnosti príjmy alebo výdavky. Prvý prípad sa týka napr. pracovných a nájomných zmlúv (na strane prenajímateľa). Bolo by rozumné snažiť sa o zabudovanie tzv. inflačnej doložky. Podľa nej by sa každý rok zvýšil povedzme nájom alebo plat, ktorý mesačne dostávate, o infláciu eura. Naproti tomu pri zmluvách o budúcich výdajoch (hypotéky, lízingy, dlhy) to treba urobiť presne naopak. Teda snažiť sa čo najdlhšie o pevnú úrokovú sadzbu a využiť, že inflácia znižuje naše dlhy.
Apropo inflácia, ako to s ňou perspektívne vyzerá? „Rast cien mierne vyšší, ako očakávaný, bol v mnohých krajinách EÚ dôsledkom skôr zvyšovania DPH, a oneskoreného efektu drahšej ropy, benzínu, či zemného plynu. Zatiaľ sa nezdá, že príčinou je a v tomto roku bude zvýšená likvidita finančného systému.“ Hovorí analytik Saxo Bank, Radim Dohnal. Avšak Ronald Ižip i Rastislav Vasilišin radia infláciu v nasledujúcich rokoch nepodceňovať. Ľudia aj inštitúcie dnes sedia na peniazoch, nevediac poriadne, do čoho investovať. A tak vedomie, že zásoba peňazí je priveľká, ešte do reálnej ekonomiky nedorazilo. V jednom momente si to však ľudia uvedomia a ceny môžu prudko vyskočiť...
Každý investor je iný, má odlišný časový horizont, disponuje iným množstvom peňazí a má tiež odlišný vzťah k riziku. Dávať preto investičné rady na diaľku môže byť ošemetné. No prebiehajúca kríza sa dá využiť aj nato, aby človek investoval do seba, svojho vzdelania, znalostí, či zručností – vrátane finančnej gramotnosti. Väčšina ľudí nemôže ovplyvniť výsledok volieb v Grécku, ale dosah na vlastné peniaze má. Nejde len o sledovanie názorov ekonomických analytikov, ktorí sa vo svojich odhadoch môžu značne líšiť. Na internete sa dá nájsť množstvo materiálov o zásadách správy osobných či rodinných financií. Seriózne publikácie na túto tému možno nájsť v knižniciach i kníhkupectvách – len treba vedieť oddeliť zrno od pliev. Možné je aj porozprávať sa s bankárom či finančným poradcom, ktorým je ťažšie sa vyhnúť, než na nejakého natrafiť. Človek by však k vlastným peniazom mal pristupovať s náležitou obozretnosťou, porovnávať rôzne názory i odporúčania, a vždy si klásť otázku, či sa za finančnou radou neskrýva len snaha predať svoj produkt alebo službu.
.v severnej zóne?
„Nepredpokladám, že by sa firmy mimoriadne pripravovali na krach Grécka. Skôr sa to asi týka vlád. A nemám ani informáciu, žeby tam niektorá z našich firiem bola významne angažovaná.“ Hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. Slovenské firmy viac ako Grécko či osud eurozóny v súčasnosti riešia konsolidačný balíček Ficovej vlády.
Naproti tomu v Nemecku je dnes veľkou témou, ako sa firmy môžu chrániť pred kolapsom najviac postihnutých krajín. Jednou z možností je dohodnúť si v prípade existencie obchodných vzťahov v týchto štátoch kratšie lehoty splatnosti pohľadávok. Inou možnosťou je kompenzovať si slabší alebo stratený biznis hľadaním náhradných trhov. Markus Halt zo Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory hovorí, že dcérske spoločnosti nemeckých firiem na Slovensku si núdzové plány pre prípad rozpadu eurozóny väčšinou samy nespracúvajú: „No tieto scenáre sa určite pripravujú v materských firmách v Nemecku.“
Čo však, keby nastala nepravdepodobná situácia, že z eurozóny vystúpi Nemecko s hŕstkou fiškálne zodpovedných krajín v jeho susedstve? Bolo by Slovensko prizvané do takej menovej únie? Halt hovorí, že dnes ide o predčasné špekulácie: „Keby bola nastolená nutnosť učiniť politické rozhodnutie o tom, ktoré štáty vytvoria nejakú vlastnú menovú úniu, hľadelo by sa predovšetkým na veľkosť dlhu a na aktuálnu politiku úsporných opatrení. Slovensko je v celoeurópskom porovnaní na tom ešte relatívne dobre, najmä ak sa vezmú v úvahu juhoeurópske krajiny. Určite preto existuje šanca, že by sa Slovensko mohlo zaradiť do severnej zóny.“
Grécko nepatrí medzi dominantných obchodných partnerov Slovenska. Dovoz odtiaľ by po grexite a znehodnotení novej drachmy ešte zlacnel. No v úvahu treba brať aj nepriame náklady. Odhady pre Slovensko sa líšia. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) na ministerstve financií by náš štát tento a budúci rok prišiel v dôsledku vyhlásenia platobnej neschopnosti v Aténach o 723 miliónov eur. Je jedno, či by potom ešte Gréci zostali v eurozóne, alebo ju opustili. Inštitút INESS hovorí o nákladoch približne 1,5 miliardy eur, kým Richard Sulík spomína viac ako 2 miliardy eur. Slovenský štát by v každom prípade v dôsledku ďalšieho bankrotu Grécka musel konsolidovať viac ako dnes. To znamená vyššie dane a rozsiahlejšie škrtanie verejných výdavkov. Celé toto bremeno by dopadlo na ekonomiku, ktorá by sa mohla navyše ocitnúť v recesii vinou prepadu dopytu u našich hlavných obchodných partnerov.
.bezpečná dovolenka
Následky hororových scenárov možného rozkladu eurozóny nie sú len o štátoch, bankách a veľkých podnikoch, ale aj o jednotlivcoch. Čo napríklad našinci, dovolenkujúci niekde na Kréte? Musia sa niečoho obávať? Prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) Tomáš Hasala odporúča slovenským turistom, ktorí mieria do Grécka, aby si pribalili akurát o trochu viac hotovosti ako zvyčajne. S dôrazom na slovíčko „trochu“. Dôvody na obavy totiž nevidí: „Asi 90 percent zájazdov sú all inclusive a tam turisti až tak závislí od hotovosti nie sú.“ Navyše, dovolenkári chodia väčšinou do turistických stredísk na ostrovoch v Egejskom mori, ďaleko od Atén. Tieto miesta žijú hlavne z turizmu, preto si ich obyvatelia dávajú záležať na plnohodnotnom priebehu pobytov. Nemali by tu hroziť ani žiadne útoky na turistov zo Severnej Európy. Miestni by totiž išli sami proti sebe.
Ak by v Grécku nebodaj prišlo k revolúcii či rozsiahlejším nepokojom, týkali by sa predovšetkým hlavného mesta a veľkých centier. No naši dovolenkári do Atén väčšinou chodia len na fakultatívne výlety, aj to iba z oblastí ako Olympská riviéra, kde to vzhľadom na dopravu dáva zmysel. Z ostrovov, kde končí drvivá väčšina zájazdov, sa už výlety do hlavného mesta nerobia. „V prípade vážnych nepokojov v Grécku by sa prosto zrušil výlet do Atén, a to je asi tak všetko,“ hovorí Hasala.
Záujem o Grécko medzi dovolenkármi je tento rok nižší ako vlani, no minulý rok dosahoval vrchol, čo bolo veľkým prekvapením, keďže problémy v tejto krajine pretrvávajú už dlhšie. Dovolenka je tu cenovo prístupná a keby Grécko aj opustilo eurozónu, so znehodnotenou menou by v budúcich rokoch zrejme ešte zlacnelo. Samozrejme, ak by sa životná úroveň zrazu prepadla, vylúčiť nemožno ani rozsiahle nepokoje či revolúciu na spôsob Arabskej jari. Takýto vývoj by bol pre Grékov veľmi poľutovaniahodný. No podľa Hasalu by sa juhoeurópska krajina dala pre budúce sezóny v ponuke cestovných kancelárii bez problémov nahradiť inými destináciami. Slovákov by sa to teda priamo nedotklo. Vlani sa Arabská jar prejavila na tržbách tuniských a egyptských touroperátorov, ale nie nutne na tržbách slovenských cestoviek, lebo ich klienti si jednoducho vybrali inú krajinu.
.ako sa chrániť?
V ekonomicky neistých časoch ľudia prirodzene čelia otázke, ako svoj majetok najlepšie zaistiť proti znehodnoteniu. K javom, ako sú run na banky (teda panický masový výber vkladov) či vysoká inflácia dochádza spravidla náhle. Aj keď v náznakoch sa dajú rozpoznať s predstihom. Fond ochrany vkladov môže zvládnuť výpadok jednotlivých bánk v dobrých časoch, ťažko však predvídať, ako by sa vyrovnal so systémovou krízou celého bankového sektora. Ako sa teda pripraviť na najhoršie?
Rastislav Vasilišin, výkonný riaditeľ finančnej spoločnosti Virtuse Wealth Management, sa sústreďuje predovšetkým na zhodnocovanie aktív bonitných individuálnych investorov: „Keď vidím, čo sa deje u ľudí, ktorí nejaké peniaze majú, tak vnímam trend uchyľovania sa k čomusi, čo má hmatateľnú fyzickú podstatu.“ Tvrdí, že na eskaláciu diania v Grécku je jeho spoločnosť pripravená, no zdá sa mu, že medializované problémy v Aténach či Madride môžu zakrývať väčšie nerovnováhy v ekonomikách Indie a Číny: „Kvôli stromom potom nevidíte les. Nerovnováhy v ázijských ekonomikách môžu mať ďalekosiahlejší vplyv na svetové hospodárstvo než osudy malej krajiny na juhu Európy.“
Vasilišin navrhuje rozdeliť portfólio na štyri štvrtiny. Mali by ho tvoriť drahé kovy, akcie, reality, a napokon dlhopisy s hotovosťou. Zlato je zmysluplné vlastniť vo fyzickej forme – či už ako investičné mince, alebo zlaté prúty. Nie je vylúčené, že vstupujeme do menovej krízy. A zlato slúžilo ako mena tisíce rokov. Hoci jeho cena je vysoká, o bublinu podľa Vasilišina zatiaľ nejde: „Bol som nedávno na konferencii, kde som sa profesionálnych investorov spýtal, kto z nich má zlato. Nikto nezdvihol ruku.“ Na porovnanie, bublina pred spľasnutím sa prejavuje tak, že všetci – pomaly už aj taxikári a pouliční čističi topánok – nasadli na lep nejakému investičnému nástroju.
Pokiaľ ide o akcie, Vasilišin radí dobre si medzi titulmi vybrať: „My odporúčame najmä akcie ťažobných spoločností a firiem, ktoré majú hmatateľný produkt.“ Práve nešťastné tlačenie peňazí môže nominálne ceny akcií nechať narásť. Pre zámožnejších ľudí by teraz bolo výhodné taktiež kúpiť poľnohospodársku pôdu, prípadne nehnuteľnosť za účelom jej ďalšieho prenájmu. Z dlhopisov by Vasilišin stavil na tie poľské: „Môžete zarobiť na výnosnom kupóne i na zhodnotení zlotého voči euru.“
.stredná vrstva
Toto sú však rady predovšetkým pre zámožnejších a skúsenejších investorov. Lenže aké možnosti zostávajú príslušníkom strednej vrstvy, ktorí majú v banke nanajvýš pár tisíc eur úspor? Veľa sa dnes hovorí o tom, že je dobrá doba vziať si hypotéku. Očakávaná vyššia inflácia zvýhodňuje dlžníkov nad veriteľmi, pretože dlh sa vďaka nej vlastne zmenšuje. No Vasilišin osobne nie je priateľom hypoték: „Keď si vezmete etymológiu anglického slova ‚mortgage‘, tak vlastne znamená ‚dlh do smrti‘. Nevýhodou je, že ste desaťročia pripútaný k nehnuteľnosti. A aj keď máte pocit, že ju vlastníte, v skutočnosti vám ju až do splatenia banka len prenajíma.“
Ronald Ižip, analytik spoločnosti Trim Broker, považuje hypotéku v tomto období za dobrý nápad: „Banky chcú dávať hypotéky, sadzby sú veľmi nízke. Navyše vidíme pravdepodobnosť, že v dlhodobom horizonte sa peniaze budú znehodnocovať.“ No zároveň upozorňuje, že ľudia, ktorí o hypotéke uvažujú, by si mali strážiť príjem. Kríza by ich totiž mohla stáť pracovné miesto a v takom prípade by mali mať dostatočné úspory, aby nejaký čas dokázali svoje splátky vykrývať – až pokiaľ si nenájdu nové zamestnanie.
Natíska sa aj otázka, či je lepšie mať peniaze na bežnom účte, alebo ich investovať do termínovaných vkladov? Ekonomická situácia je podľa Ižipa mimoriadne neistá a nepredvídateľná, preto je radšej lepšie mať čosi doma v trezore alebo v banke na bežnom účte: „Trojpercentný výnos z termínovaného vkladu, s dvoj- alebo trojročnou splatnosťou človeka nezachráni, ale ak bude tie peniaze rýchlo potrebovať, môže mať problém sa k nim dostať.“ Čo sa týka podielových fondov, tie sú momentálne veľmi vysoko. Ich nákup nemá veľký zmysel. Ich výhodou je, že aj drobný investor prostredníctvom nich dokáže investovať do akcií. Tie môžu posilniť, ak voľby v Grécku dopadnú dobre. Dlhodobo však akcie ani komodity nemajú zmysel. V prípade problémov globálnej ekonomiky môžu veľa stratiť a rovnako môžu stratiť aj podielové fondy, investujúce na rozvíjajúcich sa trhoch.
Jedinou zmysluplnou výnimkou medzi komoditami je podľa Ižipa zlato. Odporúča mať v ňom okolo desatiny majetku. Zlato však netreba brať ako investíciu, ale ako poistku pre najhoršie možné situácie. Uchová hodnotu v prípade rozpadu svetového finančného systému. Avšak na problémy eura s Gréckom postačí zamenenie časti úspor za americké doláre. Švajčiarsky frank podľa Ižipa nie je optimálnou ochranou voči turbulenciám, pretože človek môže na ňom iba stratiť. Švajčiarska centrálna banka ho totiž pevne naviazala na euro. Meny menších štátov (česká koruna, švédska koruna...) majú tú nevýhodu, že sú veľmi nelikvidné a v neistých časoch by sa taktiež nevyhli oslabeniu.
.investovať do seba
Zriadenie devízového účtu, najlepšie v nejakej spoľahlivej mimoeurópskej mene, radil pred dvoma týždňami občanom Richard Sulík. Podľa predsedu strany Sloboda a solidarita by si ľudia mali dávať pozor aj na formuláciu dnes uzatváraných zmlúv, na základe ktorých budú mať v budúcnosti príjmy alebo výdavky. Prvý prípad sa týka napr. pracovných a nájomných zmlúv (na strane prenajímateľa). Bolo by rozumné snažiť sa o zabudovanie tzv. inflačnej doložky. Podľa nej by sa každý rok zvýšil povedzme nájom alebo plat, ktorý mesačne dostávate, o infláciu eura. Naproti tomu pri zmluvách o budúcich výdajoch (hypotéky, lízingy, dlhy) to treba urobiť presne naopak. Teda snažiť sa čo najdlhšie o pevnú úrokovú sadzbu a využiť, že inflácia znižuje naše dlhy.
Apropo inflácia, ako to s ňou perspektívne vyzerá? „Rast cien mierne vyšší, ako očakávaný, bol v mnohých krajinách EÚ dôsledkom skôr zvyšovania DPH, a oneskoreného efektu drahšej ropy, benzínu, či zemného plynu. Zatiaľ sa nezdá, že príčinou je a v tomto roku bude zvýšená likvidita finančného systému.“ Hovorí analytik Saxo Bank, Radim Dohnal. Avšak Ronald Ižip i Rastislav Vasilišin radia infláciu v nasledujúcich rokoch nepodceňovať. Ľudia aj inštitúcie dnes sedia na peniazoch, nevediac poriadne, do čoho investovať. A tak vedomie, že zásoba peňazí je priveľká, ešte do reálnej ekonomiky nedorazilo. V jednom momente si to však ľudia uvedomia a ceny môžu prudko vyskočiť...
Každý investor je iný, má odlišný časový horizont, disponuje iným množstvom peňazí a má tiež odlišný vzťah k riziku. Dávať preto investičné rady na diaľku môže byť ošemetné. No prebiehajúca kríza sa dá využiť aj nato, aby človek investoval do seba, svojho vzdelania, znalostí, či zručností – vrátane finančnej gramotnosti. Väčšina ľudí nemôže ovplyvniť výsledok volieb v Grécku, ale dosah na vlastné peniaze má. Nejde len o sledovanie názorov ekonomických analytikov, ktorí sa vo svojich odhadoch môžu značne líšiť. Na internete sa dá nájsť množstvo materiálov o zásadách správy osobných či rodinných financií. Seriózne publikácie na túto tému možno nájsť v knižniciach i kníhkupectvách – len treba vedieť oddeliť zrno od pliev. Možné je aj porozprávať sa s bankárom či finančným poradcom, ktorým je ťažšie sa vyhnúť, než na nejakého natrafiť. Človek by však k vlastným peniazom mal pristupovať s náležitou obozretnosťou, porovnávať rôzne názory i odporúčania, a vždy si klásť otázku, či sa za finančnou radou neskrýva len snaha predať svoj produkt alebo službu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.