Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Al-Káide po krku

.daniel Bútora .časopis

O budúcom americkom prezidentovi rozhodne ekonomika. Pre Baracka Obamu to nie je dobrá správa, pretože americké (a ani európske) dáta nie sú veľmi dobré. Prevaha ekonomických tém však zakrýva iné veľké témy, hodné diskusie. Na konci éry prezidenta Georgea W. Busha, krátko predtým, ako začali padať banky, bola najväčšou témou americká bezpečnosť a správna reakcia na fenomén terorizmu. Po štyroch rokoch sú tieto otázky ešte zaujímavejšie ako predtým, a jedným z dôvodov je rozdiel medzi tým, ako Barack Obama vystupoval ako kandidát a ako sa voči tejto otázke postavil už ako prezident.

Senátor Obama vstúpil do kampane ako ostrý kritik vojny v Iraku, americkej väznice na Guantáname a používania tvrdých vypočúvacích techník na hranici mučenia. Kritizoval politiku prezidenta Busha ako jednostranne zameranú na bezpečnosť a málo rešpektujúcu americké hodnoty. Po necelých štyroch rokoch v úrade je mnohé inak. Americkí vojaci sa stiahli z Iraku a vypočúvacie metódy boli zmiernené, Guantánamo však zatvorené nebolo, a vojna proti al-Káide a jej odnožiam sa po celom svete zmnohonásobila, a to vrátane jej najviditeľnejšieho parametra, útokov bezpilotovými lietadlami. Týchto útokov používa Obamova vláda päťnásobne viac ako Bushova, a okrem mužov, podozrivých z terorizmu, sú často obeťami aj ich blízke či vzdialené rodiny.
New York Times nedávno opísal, ako prezident rozhodnutie o likvidácii teroristu nenecháva na vojakov, ale v poslednom kole osobne odsúhlasuje jednotlivé „ciele" na konečnom zozname. Konzervatívna novinárka Ann Coulter to vzápätí glosovala – spomeňte si, ako liberáli protestovali, keď Bush takýchto nebezpečných teroristov zavrel na Guantáname; Obama ich namiesto toho priamo likviduje, a protesty veľmi nepočuť. Spojené štáty navyše významne rozšírili leteckú a pozemnú špionážnu činnosť proti islamským skupinám v Afrike, a popri Pakistane ich bezpilotné lietadlá najčastejšie útočia v Jemene.
Prezidentova rozhodnosť v prípade Usámu bin Ládina (ktorá mimoriadne nahnevala Pakistan), podobne ako jeho opatrnosť v prípade Líbye či Sýrie (ktorá zasa dnes hnevá arabských spojencov Ameriky) je konzistentná s tým, čo hovoril aj ako kandidát. Rozšírenie útokov bezpilotnými lietadlami je však veľkou morálnou dilemou aj preto, že riziko je v takomto boji prenášané len na jednu stranu. Prezidentovo odsúhlasovanie jednotlivých prípadov znamená prevzatie zodpovednosti, a to, že vôbec prebieha podrobné a hlboké zvažovanie na najvyššej úrovni, túto zodpovednosť potvrdzuje. Otázky ohľadom samotných útokov, ktoré sú pohodlne riadené na diaľku, no nedokážu sa vyhnúť civilným obetiam popri teroristických cieľoch, je však potrebné klásť si znova a znova. Budú čakať aj na nasledujúceho prezidenta, bez ohľadu na to, či to bude Obama, alebo Romney.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite