Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Naše jedy

.časopis .veda

Ak chceme pochopiť, ako niečo funguje, je rozumné skúmať to vtedy, keď to funguje. Veľa sa však môžeme dozvedieť aj vtedy, keď to poriadne nefunguje. Napríklad z

Ak chceme pochopiť, ako niečo funguje, je rozumné skúmať to vtedy, keď to funguje. Veľa sa však môžeme dozvedieť aj vtedy, keď to poriadne nefunguje. Napríklad z toho, čo spôsobujú jedy, sa dá zistiť všeličo zaujímavé o tom, čo všetko sa deje v zdravom organizme.


V sérii piatich článkov o jedoch sme sa zaoberali najmä všelijakými exotickými jedmi, jedovatými rastlinami alebo živočíchmi – brazílskym kurare, japonskou rybou fugu, austrálskym tajpanom, americkým štrkáčom, mexickými lysohlávkami, sibírskymi muchotrávkami. Jedy, o ktorých bola reč, napádajú rôzne časti nášho organizmu. Niektoré z nich znemožňujú prenos signálov v nervoch a svaloch, iné útočia na výrobu bielkovín v bunkách a ďalšie zas vyraďujú z hry základný zdroj energie v bunkách. Ukázalo sa, že pri rozprávaní o jedoch sa dá dozvedieť veľa aj o tom, ako funguje zdravý organizmus.
A ako je to s našimi domácimi jedmi? Existujú vôbec nejaké naše typické jedy? Ktoré sú vlastne naše najbežnejšie otravy a akým mechanizmom nám škodia?  Sú to len nejaké variácie na spomínané exotické témy alebo máme nejaké rýdzo slovenské jedy? Spýtali sme sa lekára Igora Bátoru a organického chemika Tibora Graczu.



s Igorom Bátorom hlavne o pečeni

.dá sa povedať, čo je najbežnejšou otravou na Slovensku?
Dá. Každá krajina má takzvané toxikologické informačné centrum, kde sa registrujú hlásené otravy. Treba si však uvedomiť, že nie všetky intoxikácie sú hlásené, a naopak, nie všetko, čo je nahlásené ako otrava, ňou skutočne je. Ale určitý hrubý obraz to poskytuje a ak z neho vychádzame, tak na prvom mieste sú – úplne v súhlase s inými krajinami – lieky. Najmä lieky na upokojenie, proti stresu, proti úzkosti, na spanie a podobne. V posledných rokoch však celkom jednoznačne vedie jeden konkrétny liek, a to je paralen.

.paralen? Ale veď to je  celkom obyčajný liek...
Práve preto, že je taký obyčajný a veľmi ľahko dostupný. Všade na svete si ho môžete kúpiť – aj keď nie všade pod rovnakým názvom – v supermarkete, na letisku, na benzínovej pumpe, prakticky hocikde. A keďže je veľmi účinný na zníženie teploty a potlačenie bolesti, ľudia ho radi používajú. Navyše v mnohých krajinách je priam odporúčaný ako takzvaný liek prvej voľby pri bolestiach a pri teplote. Lenže, tak ako je dobrý v tých správnych dávkach, tak je nebezpečný vo veľkých dávkach. Pretože veľmi ťažko poškodzuje pečeň. Až tak, že bez liečby sa to môže skončiť fatálne.


.čiže človek sa môže predávkovať paralenom? A to sa ako stane?
Keď dáme bokom samovražedné pokusy, kde si ľudia úmyselne dajú veľké množstvo rôznych liekov, tak ten mechanizmus je asi takýto: Človek sa ráno zobudí, má, povedzme, bolesti v kĺboch, tak si dá dve tabletky, to je jeden gram. Po hodine to neprejde, je nervózny, dá si ďalšie dve tabletky a tak to ide. Pri takých siedmich-ôsmich gramoch už je to vážne. Ak si k tomu ešte dá jeden-dva frťany alebo to skombinuje s iným liekom, ktorý tiež atakuje pečeň, tak stačí aj menej gramov paralenu. Inak, keď už sme pri tom alkohole, ten je podľa mňa v skutočnosti ešte častejšou príčinou otráv než lieky. A to nemám na mysli bežnú dobrú náladu, ale skutočnú otravu, ktorej príznakmi sú porucha vedomia a porucha dýchania. Kvantifikovať to môžeme obsahom alkoholu v krvi. Nad dva a pol promile už hovoríme o otrave, pri štyroch promile už to môže byť nezlučiteľné so životom. Aj keď tolerancia na alkohol je značne individuálna.

.ako je to s drogami?
Drogy sú v rebríčku hneď za liekmi a alkoholom. A medzi nimi u nás jednoznačne vedie  heroín. Problém s ním je v tom, že hranica medzi dávkou, ktorá z toxikologického hľadiska ešte nie je nebezpečná a dávkou, ktorá je smrteľne nebezpečná je pomerne tenká čiara. Takže stačí, aby prišiel nový díler s heroínom o niečo čistejším a narkoman, ktorý si dá tú takzvanú  zlatú dávku, jednoducho skončil. Čo sa ostatných drog týka, kokaín tu nie je veľmi rozšírený, zrejme preto, že je drahý, a marihuana je z toxikologického hľadiska pomerne nevinná záležitosť. Takzvané tanečné drogy už také nevinné nie sú. Pri extáze je typický obraz – ktorý môže viesť až k smrti – extrémne vysoká telesná teplota, okolo 42 stupňov. Pri takejto teplote, ak je navyše kombinovaná s dehydratáciou, zlyhávajú celé orgány.

.a kto je ďalší v poradí?
Pesticídy, insekticídy a herbicídy, čiže prípravky proti škodcom, hmyzu a burine. Keďže sme ešte stále pomerne agrárna krajina, tak sú u nás naozaj dosť časté. Na južnom Slovensku má tieto prípravky skoro každý. A keďže sme takí šetriví, tak nič nezahodíme a ak ostane na dne fľaše čo len pol deci, tak si to uložíme niekde v špajzi medzi kompóty. A nejakým tajuplným, mne nepochopiteľným spôsobom sa pri pohybe tých fliaš dostane tá nesprávna vždy časom dopredu. No a potom už stačí, aby na takúto fľašu narazil opitý človek a poriadne si z nej hrkol. Tam totiž už jeden glg rovná sa smrť, pretože sú to naozaj mimoriadne toxické látky.

.číha na nás v domácnostiach ešte nejaké takéto nebezpečenstvo?
 Časté sú otravy čistiacimi prostriedkami. Bežne dochádza k otravám pri kombinácii rôznych čistiacich prostriedkov. Tie sú totiž založené na báze kyselín, zásad alebo solí, a tak pri ich kombinácii dochádza k chemickej reakcii. Pri zmiešaní dvoch bežne dostupných čistiacich prostriedkov sa pri takejto reakcii uvoľňuje chlór, čo je vlastne bojová chemická látka. Tam stačí jedno vdýchnutie a  rozkašlete sa tak, že vám vylezú oči z jamiek. V drvivej väčšine prípadov sa, našťastie, nič vážnejšie nestane.

.vyskytujú sa okolo nás aj nejaké ďalšie jedy?
Každá vec v neprimeranom množstve môže byť jedom. Ako vravieval Paracelsus: dávka určuje jed.




s Tiborom Graczom tiež hlavne o pečeni


.súhlasí organický chemik s tvrdením, že dávka určuje jed?
Samozrejme. Organizmus, keď sa do neho dostane akákoľvek cudzia látka, okamžite na ňu začne reagovať. V prvom rade si ju ohmatá, čo to je vlastne zač, a potom sa s tým snaží vyrovnať. Najlepšie je dostať to úplne preč. Buď to dokáže rozsekať na nejaké malé kúsky, alebo to nejako inak spracovať, a potom vylúčiť, napríklad močom. Ak nie je tej látky priveľa, tak sa mu to väčšinou podarí. Lenže ak je jej veľa, tak ani nemusí byť príliš toxická a napriek tomu spôsobí problémy.

.aký je mechanizmus vzniku takýchto problémov?
Všetko to prebieha na úrovni chemických reakcií. Už to ohmatanie cudzej látky sú chemické reakcie, rovnako ako jej rozsekanie alebo iné spracovanie. Organizmus má pre tieto reakcie k dispozícii vlastné látky, napríklad rôzne enzýmy. Tieto enzýmy si dokážu poradiť s cudzími látkami, ale len do istého množstva, potom to jednoducho prestanú stíhať. V takom prípade sa môže cudzia látka dostať na iné miesta v organizme a tam začať reagovať spôsobom, ktorý organizmus poškodzuje.

.najrozšírenejšou otravou je vraj otrava alkoholom. Tá tiež tak funguje?
Áno. V pečeni je enzým, ktorý oxiduje alkohol na ketón, a potom ho ďalej rozkladá. Keď je toho alkoholu priveľa, tak to ten enzým nestačí robiť – to sa spozná podľa toho, že človek grgá aldehydom – a alkohol sa výrazne dostáva do krvi. Pečeň si potom dokáže ten enzým znovu dosyntetizovať, ale keď sa to deje príliš často a vo veľkých množstvách, tak tú schopnosť stráca. Tak vzniká cirhóza pečene a zničená pečeň má čoraz menšiu schopnosť rozkladať ďalší alkohol. Mimochodom, aziati vôbec nemajú vo svojej genetickej výbave zakódovaný tento enzým, a preto znášajú alkohol oveľa horšie.

.pečeň si vraj možno zničiť aj celkom obyčajnými liekmi, ako je napríklad paralen. Čo sa deje v takom prípade?
To je úplne analogické. Paralen sa tiež spracúva v pečeni a zamestnáva enzýmy, ktoré sa v nej nachádzajú. Pečeň je pritom akýmsi posledným filtrom pre všetky látky, ktoré sa do tela dostávajú cez tráviaci trakt. Jej úlohou je nepustiť do krvi škodlivé látky. No a keď ju nejaký liek úplne zamestná a spotrebuje jej enzýmy, tak pečeň prestane plniť svoju nesmierne dôležitú úlohu pri ochrane organizmu pred cudzími látkami. Ak oblbneme pečeň, tak sa môže stať toxickým ešte aj obyčajnejší acylpyrín.

.ako?
Cesta akéhokoľvek lieku na miesto určenia je v prípade tabletiek, ktoré sa berú orálne, veľmi dlhá. Cez celý zažívací trakt, potom to musí prejsť cez mnohé steny buniek a tam sa to všelijako modifikuje, reaguje to. Z množstva, ktoré je v tabletke, sa na miesto účinku nakoniec dostane niečo medzi 30 až 40 percent. Tabletka preto obsahuje viac účinnej látky, než je jej v skutočnosti treba. Množstvo acylpyrínu je tak redukované práve v pečeni istým konkrétnym enzýmom. A ak sa súčasne s acylpyrínom dostane do organizmu látka, ktorá tiež reaguje s týmto enzýmom, tak tá látka spomínaný enzým vyblokuje a do krvi sa tak môže dostať až 100 percent acylpyrínu. A také látky obsahuje napríklad grapefruitová šťava. Takže ak si dáte veľa acylpyrínových tabletiek a zapijete to dvoma decami grapefruitovej šťavy, tak sa vlastne otrávite.

.čiže pečeň je vlastne taká malá chemická továreň...
Doslova. Uvediem ešte jeden príklad, a to benzénové rozpúšťadlá. Benzén je karcinogénna látka, a to preto, lebo sa v pečeni oxiduje oxidázami na epoxidovú dvojnú väzbu. Z benzénu tak vzniká v pečeni nová látka, ktorá sa dostane do krvi a odtiaľ do buniek. Tam potom reaguje s DNA a modifikuje ju, v dôsledku čoho sa môže zrútiť genetický kód a vzniká rakovina. Rakovinu teda nespôsobuje samotný benzén, ale látka ktorá z neho vznikla pôsobením enzýmov v pečeni.

.jedna z foriem liečby rakoviny je chemoterapia, pri ktorej trpí celý organizmus. To je tiež nejaká forma otravy?
Áno, takáto chemoterapia je založená na tvrdých jedoch. Na látkach, ktoré ničia všetky bunky. Ale keďže tých zlých buniek je predsa len oveľa menej, tak je šanca, že ich to vyničí skoro všetky, prípadne že to nádor výrazne zmenší a zvyšok sa vyoperuje. Je to však jeden strašidelný útok na ľudský organizmus, preto ten človek tak trpí a tak zle vyzerá. V tomto prípade to nie je tak, že prehnané množstvo lieku pôsobí ako jed, ale že určité množstvo jedu pôsobí  ako liek. A sme tam, kde sme začali: o tom, čo je jed a čo nie, rozhoduje množstvo.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite