Nie som priateľ zakladania nových strán. Zdá sa mi to také mechanické, a cítim v tom nielen neúctu k realite, ale vždy aj snahu o lacnú skratku k úspechu. Samozrejme, existujú výnimky. Jednou je neexistencia normálnych strán po páde neslobodných režimov. Keď napríklad založil Václav Klaus svoju ODS, alebo Ján Čarnogurský svoje KDH, boli to veľmi rozumné kroky, pretože nimi posunuli rodiace sa slobodné Československo od meňavých zoskupení k štandardnému a vypočítateľnému prostrediu. Druhou výnimkou sú situácie, keď sa štandardné strany uzavreli, ideovo spráchniveli alebo sa premenili na mafie svojho druhu. Vtedy je nová strana tiež legitímnou možnosťou, ako rozhýbať nehybnosť.
Je teda dnešný stav KDH a Slovenska tou výnimkou, ktorá legitimizuje úmysel Daniela Lipšica založiť novú politickú stranu? A môže práve preto okolo neho postupne vzniknúť stredopravá alternatíva Smeru? Alebo ide len o ďalší z prejavov ľudskej samoľúbosti a netrpezlivosti?
Odpoviem priamo – áno, myslím si, že teraz je Slovensko zrelé na takýto pokus. Štandardné strany prechádzajú vyhorením, lídri SDKÚ sa skompromitovali, KDH nemá ani jasný názor, ani zaujímavé nápady, Matovič šancu zabil už v jej zárodku, a SaS bude vždy skôr liberálnym jazýčkom na váhach než širšie založenou stranou. Navyše, Daniel Lipšic je vzdelaný a súčasne populárny, nemá problém s majetkovými kauzami a ako odpoveď na protikorupčné nastavenie veľkej časti voličov nemá veľmi konkurenciu. Bolo by to v podstate ideálne riešenie krízy napravo od stredu, a to dokonca aj bez Ivety Radičovej.
Tak kde je vlastne problém?
Tu: ak Daniel Lipšic založí novú stranu, poprie svoje hlavné argumenty z roku 2008, keď z práchnivejúceho KDH odchádzali Vladimír Palko a František Mikloško. Daniel Lipšic s nimi nešiel, zakladanie novej strany odmietol, a uviedol dva dôvody: pretože voličom sľuboval, že neprispeje k štiepeniu strany, a pretože zmenu treba urobiť vnútri KDH, a nie cez novú stranu. A ešte neopatrne dodal, že ak sa mu to v KDH nepodarí, odíde z politiky.
Prešli štyri roky, KDH sa stále nezmenilo, Lipšic nevyhral, no z politiky neodchádza, naopak, zakladá novú stranu. V roku 2008 teda zjavne nešlo o lojalitu ku KDH. Vtedy v KDH ostal, pretože mal nádej, že sa stane jeho predsedom, teraz z KDH odíde, pretože tá nádej zhasla. Ak by som chcel byť zlý, napísal by som, že vtedy aj teraz rozhodlo ego. Ale nechcem byť zlý, tak napíšem len toto: Daniel Lipšic má okrem nesporného talentu, vzdelania a popularity aj defekt samoľúbosti, ktorá občas rozhoduje nielen o témach jeho vyhlásení a tlačoviek, ale aj o najdôležitejších osobných križovatkách a postojoch k najbližším spojencom.
Možno je to v politike kvalifikácia. Možno človek bez prehnanej osobnej ctižiadosti nemôže byť so svojou stranou úspešný. Ale trochu sa bojím, že práve tento defekt určí aj základný charakter novej strany, a potom to už nebude alternatíva, ale kópia pyšných strán napravo od stredu.
Nemyslím, že Dano bude mať problém sformulovať zaujímavý program a nájsť kvalitných ľudí. Vlastne mu v tom celkom držím palce. Jeho problém však bude oveľa väčší.
Je teda dnešný stav KDH a Slovenska tou výnimkou, ktorá legitimizuje úmysel Daniela Lipšica založiť novú politickú stranu? A môže práve preto okolo neho postupne vzniknúť stredopravá alternatíva Smeru? Alebo ide len o ďalší z prejavov ľudskej samoľúbosti a netrpezlivosti?
Odpoviem priamo – áno, myslím si, že teraz je Slovensko zrelé na takýto pokus. Štandardné strany prechádzajú vyhorením, lídri SDKÚ sa skompromitovali, KDH nemá ani jasný názor, ani zaujímavé nápady, Matovič šancu zabil už v jej zárodku, a SaS bude vždy skôr liberálnym jazýčkom na váhach než širšie založenou stranou. Navyše, Daniel Lipšic je vzdelaný a súčasne populárny, nemá problém s majetkovými kauzami a ako odpoveď na protikorupčné nastavenie veľkej časti voličov nemá veľmi konkurenciu. Bolo by to v podstate ideálne riešenie krízy napravo od stredu, a to dokonca aj bez Ivety Radičovej.
Tak kde je vlastne problém?
Tu: ak Daniel Lipšic založí novú stranu, poprie svoje hlavné argumenty z roku 2008, keď z práchnivejúceho KDH odchádzali Vladimír Palko a František Mikloško. Daniel Lipšic s nimi nešiel, zakladanie novej strany odmietol, a uviedol dva dôvody: pretože voličom sľuboval, že neprispeje k štiepeniu strany, a pretože zmenu treba urobiť vnútri KDH, a nie cez novú stranu. A ešte neopatrne dodal, že ak sa mu to v KDH nepodarí, odíde z politiky.
Prešli štyri roky, KDH sa stále nezmenilo, Lipšic nevyhral, no z politiky neodchádza, naopak, zakladá novú stranu. V roku 2008 teda zjavne nešlo o lojalitu ku KDH. Vtedy v KDH ostal, pretože mal nádej, že sa stane jeho predsedom, teraz z KDH odíde, pretože tá nádej zhasla. Ak by som chcel byť zlý, napísal by som, že vtedy aj teraz rozhodlo ego. Ale nechcem byť zlý, tak napíšem len toto: Daniel Lipšic má okrem nesporného talentu, vzdelania a popularity aj defekt samoľúbosti, ktorá občas rozhoduje nielen o témach jeho vyhlásení a tlačoviek, ale aj o najdôležitejších osobných križovatkách a postojoch k najbližším spojencom.
Možno je to v politike kvalifikácia. Možno človek bez prehnanej osobnej ctižiadosti nemôže byť so svojou stranou úspešný. Ale trochu sa bojím, že práve tento defekt určí aj základný charakter novej strany, a potom to už nebude alternatíva, ale kópia pyšných strán napravo od stredu.
Nemyslím, že Dano bude mať problém sformulovať zaujímavý program a nájsť kvalitných ľudí. Vlastne mu v tom celkom držím palce. Jeho problém však bude oveľa väčší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.