Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sambo stokrát nespoznaný

.martin Droppa .časopis .literatúra

„Všetko, čo som chcel povedať, som už namaľoval,“ povedal na sklonku svojho života Koloman Sokol, jeden z najvýraznejších a najvýznamnejších slovenských umelcov dvadsiateho storočia.

.umelec, ktorý svoje diela často podpisoval menami Sambo či Brtko – teda menami svojich obľúbených psíkov, sa narodil 12. decembra 1902 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Študoval v Bratislave, Prahe, v Paríži, v štyridsiatych rokoch pôsobil ako pedagóg v México City, odkiaľ s manželkou Lýdiou odišiel do Spojených štátov amerických, kde sa napokon v roku 1996 definitívne usadil v arizonskom Tucsone. Tam aj 12. januára 2003 zomiera.
Zdalo by sa, že rozsiahla výtvarná tvorba Kolomana Sokola je dostatočne zmapovaná vo viacerých monografiách, samostatných publikáciách a katalógoch. Lenže mimoriadne tvorivý umelec zanechal po sebe aj diela, ktoré nikdy neboli publikované – či už na výstavách alebo v katalógoch a publikáciách. Vydavateľstvo Slovart v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy a s Liptovskou galériou Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, pod ktorú patrí mikulášske Centrum Kolomana Sokola, prichádza s monografiou Koloman Sokol – 100 nepublikovaných diel. Jej autormi sú Ivan Jančár, riaditeľ Galérie mesta Bratislavy, a americká historička umenia Lee Karpiscak.   
„Sokola som navštevoval pravidelne od roku 1996. Bol ku mne veľmi priateľský a veľkorysý, často ma púšťal do ateliéru, kde som mohol študovať jeho archív a doslova sa prehrabávať v dielach,“ spomína Jančár, ktorý pripravil niekoľko reprezentačných výstav diel Kolomana Sokola vo Washingtone, Budapešti, Bratislave a podieľal sa aj na jedinečnej monografii o Sokolovi od fotografa Tibora Huszára Sambo (1998). „Som presvedčený, že Sokolovo dielo poznám veľmi dobre, aj vďaka tomu, že som sa o ňom mohol detailne rozprávať s umelcom. Postupne som v Sokolovom ateliéri objavoval diela, ktoré nemajú okrajový, zanedbateľný význam, ale v kontexte umelcovej tvorby a doby, v ktorej vznikali, majú zásadný a charakteristický rozmer. Bola by škoda, keby verejnosť o nich nevedela, nepoznala ich,“ vysvetľuje motiváciu zostaviť monografiu spoluautor.   
Po smrti Sokola sa jeho syn Juraj s manželkou Chrissy rozhodli, že pokiaľ bude žiť umelcova manželka Lýdia, nebude sa so Sokolovou umeleckou pozostalosťou nič robiť. V roku 2010 pani Lýdia ako stotriročná zomiera a Jančár s Chrissy Sokol a Lee Karpiscak začínajú takmer ročnú prácu na súpise všetkých Sokolových diel. Stovka vybraných diel symbolizuje vek, ktorého sa umelec dožil. Dvestoštyridsaťstranová monografia dokazuje, že doteraz pomerne podrobne spracovaný portrét osobnosti Sokola tento poctivý a detailný výskum významným spôsobom rozšíril a obohatil.
Čím výpravná publikácia v slovenčine a angličtine prekvapí, je veľmi kvalitné grafické spracovanie (Andrea Andreutti Pokorná) a tlač (Neografia, a. s., Martin). Takmer štyridsaťstranová slovensko-anglická bibliografia (Tatiana Vančová a Lucia Halászová) poskytuje precízny a úplný chronologický prehľad všetkého, čo bolo o Kolomanovi Sokolovi napísané, vydané, nahraté, nafilmované. Mnohé z reprodukcií diel nevynikajú len ako celky, ale i v zaujímavých výrezoch príťažlivých celostranových detailov. Publikácia sa tak stáva pútavým materiálom pre podrobné skúmanie, študovanie umelcovho štýlu tvorby, jeho práce s perom, štetcom, ceruzou, farbami. Podrobná textová časť je citlivo vytlačená jemnou líniou písma, kontrastujúcou často s dynamickými, masívnymi líniami kresieb a s plnosťou farebných plôch. V obsahoch sa texty sústreďujú na podrobný rozbor diel – od ich technických detailov cez kompozíciu až po interpretáciu možných významov. Drobným mínusom knihy je kolekcia fotografií v záverečnej časti, ktoré sú neveľké a (vzhľadom na to, že zväčša pochádzajú z rodinných albumov Sokolovcov) aj menej kvalitné.
Vďaka knihe sa k nám dostávajú aj diela, o ktorých Koloman Sokol pravdepodobne nikdy neuvažoval, že ich zverejní. „Raz sa mi stalo, že Koloman, sediac v kresle v ateliéri, podriemkaval, vari aj spal. Otvoril som vtedy jednu veľkú zásuvku, a tam boli ženské akty. Koloman sa prebral, a keď to videl, zháčil sa: To sú veľmi intímne diela, tie nesmie nikto vidieť! povedal mi. Zásuvku som zavrel,“ spomína Ivan Jančár drobnú epizódu z umelcovho ateliéru. Akty sa, samozrejme, neskôr našli, a výber z nich je v novej knihe.
Dodajme, že kolekcia doteraz nezverejnených diel Kolomana Sokola je od 16. apríla vystavená v ženevskom Paláci národov OSN.

Ivan Jančár – Lee Karpiscak: Koloman Sokol – 100 nepublikovaných diel / 100 unpublished works.
Vydavateľstvo Slovart, 2012
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite