Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Uhol pohľadov

.jaroslava Vydrová .časopis .klub

Pred časom som mala možnosť kráčať po našom meste s jedným americkým profesorom. Keď si na to spätne spomeniem, zaráža ma, koľko pozitív som okolo seba dokázala podvedome aj vedome vnímať. Zaráža ma to najmä preto, lebo som ešte nedávno chcela napísať pesimisticky ladený článok o meste, ktoré akosi ustrnulo samo v sebe.

O meste, ktoré napríklad už dlhodobo nemá riadneho riaditeľa galérie, hoci pred niekoľkými rokmi bola tá istá galéria známa svojimi kvalitnými výstavami a vyhľadávaná aj ľuďmi mimo tohto regiónu. Kde sa napriek existencii troch univerzít, a to s dvoma filozofickými fakultami, nedokázalo priamo v centre mesta udržať kníhkupectvo Artforum (jeho nástupcovi držíme v neľahkej situácii palce). Kde už ani to divadlo z centra tak nerezonuje. Pričom Trnava má predpoklady na to, aby kultúrne ožila, sú tu tradičné inštitúcie aj potenciálne publikum. Aj miestne náboženské prostredie v sebe nesie zvláštny nádych, skrytú polaritu, zmes toho tradičného v pozitívnom zmysle, ale aj toho, čo je do seba uzavreté alebo skôr v sebe poprepletané. Nedávne rozhodnutie súdu, ktoré sa týkalo tohto časopisu, respektíve to, že k takémuto súdu vôbec prišlo, je takisto prejavom niečoho rudimentárneho. Nivelizácia by bola zavŕšená, ak by som to uzavrela tým, že rázovitý trnavský hlas zaznieva už len z rečí jedného politika. Hoci nehovorím miestnym dialektom (na to by som sa tu asi musela narodiť), s nostalgiou spomínam na čas, keď sa mi s týmto nárečím evokovalo iba mesto a jeho ľudia. To všetko je preč, tvrdé spoluhlásky sa už stali symbolom tvrdej a povrchnej politickej rétoriky.
Nič z toho mi po boku amerického profesora nenapadlo. Samozrejme, regionálne malichernosti by ho nezaujímali. No aj tak. Veci okolo seba som  vtedy videla inak, kráčala som po chodníkoch iného mesta a tá romantizujúca zmena sa mi aj celkom páčila. Len americký profesor je už doma a ja takisto. Táto rozdvojenosť pohľadov je asi prirodzená a v niečom určite poučná. Oba pohľady videli to, čo chceli. Každý svoj kúsok mesta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite