Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub

Volebný systém je jemný. Jedno mávnutie motýlieho krídla v ňom môže spôsobiť politické tornádo. V roku 2010 sme si s Ernestom Valkom hovorili, že ak vyhrá SMER voľby a bude mať jednoduchú väčšinu, zmení volebný zákon na väčšinový alebo kombinovaný a ak bude mať ústavnú väčšinu, zmení celý volebný systém. Bola to jednoduchá úvaha. Vychádzala z toho, že SMER si bude chcieť spolu s mocenským obsadením všetkých možných postov čo najlepšie zabezpečiť moc.

Dobre sme si ešte pamätali, ako Mečiar v roku 1998 krátko pred voľbami zmenil volebný zákon a fakticky znemožnil vznik predvolebných koalícií. V dôsledku to viedlo k umelému zlúčeniu troch stredopravých strán. Vzniklo jablko sváru, ktorý trvá až dodnes a namiesto zjednocovania splodil množstvo novotvarov. To isté postihlo aj maďarskú politickú scénu, v ktorej politickú diferenciáciu nahradilo etnické zjednocovanie, za ktorým nasledoval nevyhnutný rozklad.
SMER vtedy nadpolovičnú väčšinu nezískal. Padla mu do lona až o dva roky neskôr. edzitým sa v dôsledku dobre živenej triednej nenávisti k politikom a k parlamentnej demokracii zmenila verejná klíma. Spopulárneli úvahy o priblížení demokracie k ľudu, o zmenšení počtu poslancov, o prijatí väčšinového alebo aspoň kombinovaného volebného systému, o nahradení parlamentnej demokracie referendami. Chápanie parlamentnej demokracie a jej zmyslu sa na verejnosti celkom rozmylo.
Slovensko je krajinou bez pamäti. Ponovembrový pomerný volebný systém vznikol ako dedičstvo politickej kultúry prvorepublikového Československa. Zakladá sa na tom, že v parlamente majú byť reprezentované čo možno najdiferencovanejšie skupinové záujmy, ale nemá byť len triešťou jednotlivých názorov, ktoré by znemožnili vytvorenie akejkoľvek politickej zhody. Z toho vyplynul počet poslancov, úmerný k veľkosti krajiny. Preto sa zaviedlo päťpercentné kvórum na vstup do parlamentu, ale umožnila sa účasť menších politických strán či nezávislých jednotlivcov na kandidátke väčšej politickej strany, ako aj pôsobenie menších koalícií v parlamente. Vzniklo viacej volebných krajov, čo zvýšilo šance na rovnomernejšie zastúpenie regiónov v parlamente.
Tento vzájomne vyvážený systém slobodnej súťaže prebralo Československo po roku 1989 ako výraz túžby po skutočnej politickej pluralite. V Slovenskej republike ho postupne otvorili tri zmeny – priama voľba prezidenta, zákaz koalícií a vytvorenie jedného volebného obvodu. Všetky znamenali rozsiahle zásahy do politického života a tváre krajiny. A otvorili ďalší priestor pre barbarov, majiteľov obskúrnych návrhov a sociálnych inžinierov, ktorí si myslia, že sloboda je kšeft a trhací kalendár. Znova sú tu a ich scestným nápadom sa medze nekladú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite