.je večer 9. decembra 2009. Miroslav Trubač trávi čas doma so svojou ženou a synom v rodinnom dome v trnavskej Modranke. Päťdesiatjedenročný muž sa vrátil z dennej zmeny v Železničných opravovniach a strojárňach (ŽOS) v Trnave, kde pracoval ako lakovník a zámočník vagónov. Ešte ho však čakal návrat do práce, opäť na nočnú zmenu. „Nepáčilo sa mi, že musel takto pracovať, ale sľúbil mi, že to bude naposledy,“ spomína jeho manželka Zuzana Trubačová.
O pol šiestej ráno ho kolega na plošine, kde opravoval vagón, našiel bezvládne sedieť, bol opretý o strechu vagóna. Privolaná záchranka mu už pomôcť nemohla. Muž, ktorého zabil infarkt, bol už niekoľko hodín mŕtvy.
„Bol to veľký šok, nechcela som tomu uveriť, až kým mi ho nepriniesli. Myslela som si, že sa otvoria dvere a chlap mi musí dôjsť.“ Pre pani Trubačovú tragédia pokračovala – reťazou ďalších strašných zážitkov. Spôsob, akým si so smrťou jej manžela poradili najprv trnavský inšpektorát, potom Sociálna poisťovňa, ŽOS a napokon aj krajský súd, je viac než pozoruhodný. Vladimír Poór je jeden z najvplyvnejších podnikateľov v kraji a všetky miestne úrady sa akoby podľa toho aj zariadili.
.zvláštni inšpektori
Inšpektorát práce neskôr zistil, že smrť zavinili ŽOS nedodržaním viacerých noriem, ako aj chýbajúcim respirátorom, ktorý mal Trubača chrániť pred vdychovaním riedidla v uzavretej miestnosti. Práve to podľa lekárskeho posudku s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k zlyhaniu srdca. Zuzana Trubačová o nevhodných pracovných podmienkach jej manžela a kolegov v ŽOS vedela. Niektoré veci sa medzi zamestnancami neutaja. Zvlášť, keď to nebol prvý vážny úraz vo firme s podozrením, že ho zavinili pracovné podmienky. „Všetci to vedeli. Veď straty sú povolené – tak sa tam rozprávalo,“ vraví Trubačová.
No dôsledné prešetrenie chýb ŽOS-ky si vdova musela vydupať. Trnavský inšpektorát práce najprv odmietol možnosť, že by ŽOS pochybila. Rozhodnutie stálo na pozoruhodnej argumentácii – ŽOS povedala, že nepochybila a inšpektorát jednoducho súhlasil. Pre lajdácky prístup inšpektorov podala Trubačová sťažnosť a riaditeľstvo národného inšpektorátu v Košiciach prácu podriadeného úradu v Trnave prešetrilo. Nešlo to však úplne hladko. „Vybrala som sa so synom a s plnou aktovkou dokumentov do Košíc, kde mi bývalý šéf inšpektorátu povedal, že tam je pán Poór, a to môže byť problém. Povedala som mu, že čo ma po tom, veď môj manžel si nezlomil nohu, on tam zomrel. Hodiny umieral bez pomoci a oni sa mi celé mesiace smejú do tváre,“ opisuje Trubačová.
Veci sa pohli – Národný inšpektorát práce (NIP) s pomocou prizvaného inšpektorátu z Nitry odhalil nielen lajdácku prácu trnavských kolegov, ale aj pochybenia strojární, ktoré viedli k smrti pána Trubača. Jeho manželka nenechala nič na náhodu – nechala si vypracovať medicínsky znalecký posudok. Vyplývalo z neho, že smrť nastala v dôsledku pracovného úrazu.
.koniec šéfa
Inšpektori práce objavili v ŽOS niekoľko porušení zákona: nedostatočný odpočinok medzi zmenami a chýbajúca kontrola robotníka, ktorý pracuje osamote a v noci. To však nebolo najzávažnejšie. Keďže Trubač vo svojej práci striekal vagóny syntetickými farbami a rozpúšťadlami vo výškach v prevádzkovej hale so zvýšenou teplotou, mal používať respirátor. Riedidlo obsahovala aj látka, ktorú nanášal v osudnú noc. Respirátor, ktorý sa v hale používal, bol len proti vdychovaniu pevných častí či vodných výparov. Nebol tak určený pre výpary z riedidla a žiadny taký ani nebol k dispozícii. Respirátor, ktorý zamestnanci používali, bol pre nich, skrátka, úplne zbytočný.
„Pri prešetrovaní sťažnosti sme odhalili neodborný prístup pracovníkov Inšpektorátu práce v Trnave k vyšetrovaniu smrteľného pracovného úrazu v jednej trnavskej firme, pri ktorom zomrel manžel sťažovateľky Zuzany Trubačovej,“ povedala na tlačovke minulý rok vedúca kontroly NIP Margita Bachledová. Nitrianski inšpektori, ktorí kontrolu vykonávali, zistili podľa nej viaceré závažné pochybenia zo strany trnavských kolegov, pričom ich záver znel, že zodpovednosť za smrteľný úraz nesie firma. Odhalené pochybenie podriadeného miestneho inšpektorátu NIP nepovažoval za bežnú drobnosť. ŽOS bola udelená pokuta 33-tisíc eur a z trnavského inšpektorátu bol odvolaný hlavný inšpektor. Pokuta zohľadňovala aj to, že firma zamestnáva 1 200 ľudí a k podobným pochybeniam neprišlo prvýkrát. ŽOS napadla rozhodnutie na súde.
.poisťovňa neplatí
Prvá krivda Trubačovcov bola teda vyriešená. No na ich strastiplnej ceste to bol len prvý krôčik vpred. NIP o rozhodnutí, že šlo o závažný pracovný úraz s následkom smrti, upovedomil Sociálnu poisťovňu a zdalo by sa, že odškodnenie vrátane ceny za pohreb bude na ceste. Poisťovňa však rozhodla, že na odškodnenie vraj pani Trubačová nemá nárok, pretože ŽOS tragédiu neuznali ako pracovný úraz.
Podľa SP nie je jednoznačne preukázaný „právny základ nároku“. Pod ním „treba rozumieť existenciu pracovného úrazu a zároveň preukázanie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz,“ tvrdí Marián Škotka zo Sociálnej poisťovne. „O tom, či sa úraz, ktorý utrpel poškodený, považuje za úraz pracovný, alebo nie, rozhoduje v zmysle zákona v prvom rade zamestnávateľ.“
Lenže poisťovňa si má robiť vlastný záver, či uzná úraz ako pracovný na základe dostupných relevantných podkladov. Nepotrebuje na to teda súd. V tomto prípade bez argumentov odmietla podklady svedčiace o vine podniku – napríklad tvrdenie ŽOS, že pochybenia odmieta, bolo pre SP dôležitejšie, ako závery inšpektorátu. Podľa ŽOS prišiel Trubač v noci doopravovať vagón na vlastnú päsť a aj vhodný respirátor bol poruke. Námietky inšpektorát neuznal, respektíve preukázal ich nepravdivosť. Perličkou je, že Sociálna poisťovňa na krajskom súde v Trnave minulý mesiac tvrdila, že nespochybňuje chyby ŽOS-ky, ktoré našiel inšpektorát. Len na nich nenachádza „príčinnú súvislosť“ s úmrtím.
Tú však jasne skonštatoval nielen inšpektorát práce, ale aj forenzný znalecký posudok a znalec Peter Kováč. Je zrejmé, že ak by pán Trubač dostal okamžitú pomoc, jeho šance na prežitie by sa významne zvyšovali. „Ak by bol nájdený bezprostredne po skorých príznakoch nastupujúceho zlyhávania srdca pri infarkte, jeho šance na záchranu života by boli reálne,“ konštatovali lekárski znalci. Trubač podľa zákona nemal v rizikovom prostredí pracovať v noci sám a bez kontroly.
Poisťovňa sa tiež nepochopiteľne oháňa pitevnou správou, podľa ktorej pán Trubač zomrel z „chorobných príčin“. Pitva dokonca ukázala, že v minulosti už prekonal infarkt, o ktorom nevedel. Trubač však žiadne problémy so srdcom nemal, čo potvrdzuje aj jeho lekárka a jeho zdravotná dokumentácia, neindikovala ich ani EKG niekoľko mesiacov pred smrťou. „Jedným z hlavných až dominantných spolupôsobiacich faktorov vzniku infarktu srdcového svalu mohla byť a veľmi pravdepodobne aj bola okolnosť výkonu práce v škodlivom prostredí s výparmi syntetických farieb,“ konštatujú v posudku lekárski znalci, ktorý vychádzali zo zdravotnej dokumentácie pacienta.
.bez gramatických chýb
Trubačová tak Sociálnu poisťovňu zažalovala za to, že sa pochybnými argumentmi vyvlieka zo zodpovednosti. Tá sa bráni zubami-nechtami. Dokonca pred súdom argumentovala precedensom Najvyššieho súdu (NS), ktorý podľa kancelárie predsedu NS neexistuje.
A sudcovia trnavského krajského súdu poisťovni svojsky pomáhajú. V zápisnici súdu – a tým aj v rozsudku – chýba významná časť argumentácie Trubačovej advokáta a námietky, na ktoré poisťovňa na súde nedokázala adekvátne reagovať a ktoré ju usvedčovali z účelového postupu. Keďže autor tohto textu si zo súdu urobil záznam na diktafón, chýbajúce pasáže sa mohli doplniť. Šéfka senátu Katarína Benczová to však odmietla, pretože „v zápisnici sa nevyskytujú chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Mimochodom, uvedená sudkyňa bude rozhodovať aj o odvolaní ŽOS voči pokute, ktorú im udelil inšpektorát.
Súd námietky pani Trubačovej zamietol, proces bude zrejme pokračovať na Najvyššom súde. Aj naďalej je odhodlaná bojovať do konca proti firme, ktorá sa jej dodnes neospravedlnila. „Dva roky sme boli traumatizovaní, aby sme dokázali, že úmrtie môjho nebohého manžela bolo zapríčinené pracovným úrazom. Prečo máme byť traumatizovaní celé roky vláčením sa po súdoch len preto, že zodpovední na základe dôkazov nechcú rozhodnúť? Čie záujmy títo ľudia chránia? Cítim sa ako don Quijote, ale ten boj nevzdám.“
Autor je spolupracovník .týždňa
O pol šiestej ráno ho kolega na plošine, kde opravoval vagón, našiel bezvládne sedieť, bol opretý o strechu vagóna. Privolaná záchranka mu už pomôcť nemohla. Muž, ktorého zabil infarkt, bol už niekoľko hodín mŕtvy.
„Bol to veľký šok, nechcela som tomu uveriť, až kým mi ho nepriniesli. Myslela som si, že sa otvoria dvere a chlap mi musí dôjsť.“ Pre pani Trubačovú tragédia pokračovala – reťazou ďalších strašných zážitkov. Spôsob, akým si so smrťou jej manžela poradili najprv trnavský inšpektorát, potom Sociálna poisťovňa, ŽOS a napokon aj krajský súd, je viac než pozoruhodný. Vladimír Poór je jeden z najvplyvnejších podnikateľov v kraji a všetky miestne úrady sa akoby podľa toho aj zariadili.
.zvláštni inšpektori
Inšpektorát práce neskôr zistil, že smrť zavinili ŽOS nedodržaním viacerých noriem, ako aj chýbajúcim respirátorom, ktorý mal Trubača chrániť pred vdychovaním riedidla v uzavretej miestnosti. Práve to podľa lekárskeho posudku s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k zlyhaniu srdca. Zuzana Trubačová o nevhodných pracovných podmienkach jej manžela a kolegov v ŽOS vedela. Niektoré veci sa medzi zamestnancami neutaja. Zvlášť, keď to nebol prvý vážny úraz vo firme s podozrením, že ho zavinili pracovné podmienky. „Všetci to vedeli. Veď straty sú povolené – tak sa tam rozprávalo,“ vraví Trubačová.
No dôsledné prešetrenie chýb ŽOS-ky si vdova musela vydupať. Trnavský inšpektorát práce najprv odmietol možnosť, že by ŽOS pochybila. Rozhodnutie stálo na pozoruhodnej argumentácii – ŽOS povedala, že nepochybila a inšpektorát jednoducho súhlasil. Pre lajdácky prístup inšpektorov podala Trubačová sťažnosť a riaditeľstvo národného inšpektorátu v Košiciach prácu podriadeného úradu v Trnave prešetrilo. Nešlo to však úplne hladko. „Vybrala som sa so synom a s plnou aktovkou dokumentov do Košíc, kde mi bývalý šéf inšpektorátu povedal, že tam je pán Poór, a to môže byť problém. Povedala som mu, že čo ma po tom, veď môj manžel si nezlomil nohu, on tam zomrel. Hodiny umieral bez pomoci a oni sa mi celé mesiace smejú do tváre,“ opisuje Trubačová.
Veci sa pohli – Národný inšpektorát práce (NIP) s pomocou prizvaného inšpektorátu z Nitry odhalil nielen lajdácku prácu trnavských kolegov, ale aj pochybenia strojární, ktoré viedli k smrti pána Trubača. Jeho manželka nenechala nič na náhodu – nechala si vypracovať medicínsky znalecký posudok. Vyplývalo z neho, že smrť nastala v dôsledku pracovného úrazu.
.koniec šéfa
Inšpektori práce objavili v ŽOS niekoľko porušení zákona: nedostatočný odpočinok medzi zmenami a chýbajúca kontrola robotníka, ktorý pracuje osamote a v noci. To však nebolo najzávažnejšie. Keďže Trubač vo svojej práci striekal vagóny syntetickými farbami a rozpúšťadlami vo výškach v prevádzkovej hale so zvýšenou teplotou, mal používať respirátor. Riedidlo obsahovala aj látka, ktorú nanášal v osudnú noc. Respirátor, ktorý sa v hale používal, bol len proti vdychovaniu pevných častí či vodných výparov. Nebol tak určený pre výpary z riedidla a žiadny taký ani nebol k dispozícii. Respirátor, ktorý zamestnanci používali, bol pre nich, skrátka, úplne zbytočný.
„Pri prešetrovaní sťažnosti sme odhalili neodborný prístup pracovníkov Inšpektorátu práce v Trnave k vyšetrovaniu smrteľného pracovného úrazu v jednej trnavskej firme, pri ktorom zomrel manžel sťažovateľky Zuzany Trubačovej,“ povedala na tlačovke minulý rok vedúca kontroly NIP Margita Bachledová. Nitrianski inšpektori, ktorí kontrolu vykonávali, zistili podľa nej viaceré závažné pochybenia zo strany trnavských kolegov, pričom ich záver znel, že zodpovednosť za smrteľný úraz nesie firma. Odhalené pochybenie podriadeného miestneho inšpektorátu NIP nepovažoval za bežnú drobnosť. ŽOS bola udelená pokuta 33-tisíc eur a z trnavského inšpektorátu bol odvolaný hlavný inšpektor. Pokuta zohľadňovala aj to, že firma zamestnáva 1 200 ľudí a k podobným pochybeniam neprišlo prvýkrát. ŽOS napadla rozhodnutie na súde.
.poisťovňa neplatí
Prvá krivda Trubačovcov bola teda vyriešená. No na ich strastiplnej ceste to bol len prvý krôčik vpred. NIP o rozhodnutí, že šlo o závažný pracovný úraz s následkom smrti, upovedomil Sociálnu poisťovňu a zdalo by sa, že odškodnenie vrátane ceny za pohreb bude na ceste. Poisťovňa však rozhodla, že na odškodnenie vraj pani Trubačová nemá nárok, pretože ŽOS tragédiu neuznali ako pracovný úraz.
Podľa SP nie je jednoznačne preukázaný „právny základ nároku“. Pod ním „treba rozumieť existenciu pracovného úrazu a zároveň preukázanie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz,“ tvrdí Marián Škotka zo Sociálnej poisťovne. „O tom, či sa úraz, ktorý utrpel poškodený, považuje za úraz pracovný, alebo nie, rozhoduje v zmysle zákona v prvom rade zamestnávateľ.“
Lenže poisťovňa si má robiť vlastný záver, či uzná úraz ako pracovný na základe dostupných relevantných podkladov. Nepotrebuje na to teda súd. V tomto prípade bez argumentov odmietla podklady svedčiace o vine podniku – napríklad tvrdenie ŽOS, že pochybenia odmieta, bolo pre SP dôležitejšie, ako závery inšpektorátu. Podľa ŽOS prišiel Trubač v noci doopravovať vagón na vlastnú päsť a aj vhodný respirátor bol poruke. Námietky inšpektorát neuznal, respektíve preukázal ich nepravdivosť. Perličkou je, že Sociálna poisťovňa na krajskom súde v Trnave minulý mesiac tvrdila, že nespochybňuje chyby ŽOS-ky, ktoré našiel inšpektorát. Len na nich nenachádza „príčinnú súvislosť“ s úmrtím.
Tú však jasne skonštatoval nielen inšpektorát práce, ale aj forenzný znalecký posudok a znalec Peter Kováč. Je zrejmé, že ak by pán Trubač dostal okamžitú pomoc, jeho šance na prežitie by sa významne zvyšovali. „Ak by bol nájdený bezprostredne po skorých príznakoch nastupujúceho zlyhávania srdca pri infarkte, jeho šance na záchranu života by boli reálne,“ konštatovali lekárski znalci. Trubač podľa zákona nemal v rizikovom prostredí pracovať v noci sám a bez kontroly.
Poisťovňa sa tiež nepochopiteľne oháňa pitevnou správou, podľa ktorej pán Trubač zomrel z „chorobných príčin“. Pitva dokonca ukázala, že v minulosti už prekonal infarkt, o ktorom nevedel. Trubač však žiadne problémy so srdcom nemal, čo potvrdzuje aj jeho lekárka a jeho zdravotná dokumentácia, neindikovala ich ani EKG niekoľko mesiacov pred smrťou. „Jedným z hlavných až dominantných spolupôsobiacich faktorov vzniku infarktu srdcového svalu mohla byť a veľmi pravdepodobne aj bola okolnosť výkonu práce v škodlivom prostredí s výparmi syntetických farieb,“ konštatujú v posudku lekárski znalci, ktorý vychádzali zo zdravotnej dokumentácie pacienta.
.bez gramatických chýb
Trubačová tak Sociálnu poisťovňu zažalovala za to, že sa pochybnými argumentmi vyvlieka zo zodpovednosti. Tá sa bráni zubami-nechtami. Dokonca pred súdom argumentovala precedensom Najvyššieho súdu (NS), ktorý podľa kancelárie predsedu NS neexistuje.
A sudcovia trnavského krajského súdu poisťovni svojsky pomáhajú. V zápisnici súdu – a tým aj v rozsudku – chýba významná časť argumentácie Trubačovej advokáta a námietky, na ktoré poisťovňa na súde nedokázala adekvátne reagovať a ktoré ju usvedčovali z účelového postupu. Keďže autor tohto textu si zo súdu urobil záznam na diktafón, chýbajúce pasáže sa mohli doplniť. Šéfka senátu Katarína Benczová to však odmietla, pretože „v zápisnici sa nevyskytujú chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Mimochodom, uvedená sudkyňa bude rozhodovať aj o odvolaní ŽOS voči pokute, ktorú im udelil inšpektorát.
Súd námietky pani Trubačovej zamietol, proces bude zrejme pokračovať na Najvyššom súde. Aj naďalej je odhodlaná bojovať do konca proti firme, ktorá sa jej dodnes neospravedlnila. „Dva roky sme boli traumatizovaní, aby sme dokázali, že úmrtie môjho nebohého manžela bolo zapríčinené pracovným úrazom. Prečo máme byť traumatizovaní celé roky vláčením sa po súdoch len preto, že zodpovední na základe dôkazov nechcú rozhodnúť? Čie záujmy títo ľudia chránia? Cítim sa ako don Quijote, ale ten boj nevzdám.“
Autor je spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.