Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Tajná reč

.yoani Sánchez .časopis .klub

Nahrávajú nás mikrofónmi? Pýtaš sa ma a pozeráš do každého rohu miestnosti. Neboj sa, hovorím mu, žijem svoj život, a aj keď o mne všetko vedia, je mi to ukradnuté. Žiadne miesto nie je dosť temné, uzavreté a súkromné – žijem život s pocitom, ako keby som bola stále pod gigantickým röntgenom. Aha, tu je zlomenina kľúčnej kosti, ktorú som si zlomila ešte ako dieťa, tu je včerajšia hádka, ktorú sme mali už ani neviem kvôli akej hlúposti, tu je žltnúci list, ktorý mám odložený v mojom poznámkovom zošite. Láska moja, nič nás nezachráni pred ich špehovaním, nič.

Ale dnes, aspoň na pár hodín, nemysli na políciu, ktorá počúva na druhej strane telefónneho drátu, ani na oko kamery, ktorá nás sleduje. Dnes uverme tomu, že sme na seba zvedaví iba my dvaja. Vypni svetlo a na moment ich pošleme do čerta, odzbrojíme ich aj so všetkými ich špehúnskymi stratégiami.  
Sleduje nás toľko techniky, až sme takmer prišli o to prvotné čaro nášho života. Ale nevedia všetko. Nepoznajú napríklad jediné slovo našej reči, vďaka ktorej sme už dvadsať rokov spolu. Reči, ktorou hovoríme bez toho, aby sme otvárali ústa. Nedokázali by odhaliť nič z nášho tajného kódu. Toho kódu, ktorým si hovoríme to, čo je triviálne alebo dôležité, každodenné alebo mimoriadne.  Som si istá, že žiadny z psychologických profilov, ktoré o nás majú vytvorené, nehovorí o tom, ako mi hladíš obočie a vtipkuješ, že o chvíľu budem vyzerať ako Brežnev. Tí chudáčikovia nikdy nepočuli prvú pesničku, ktorú si mi spieval, nikdy nepočuli prvú báseň, v ktorej si mi povedal, že raz spolu pôjdeme do Sydney alebo do Bagdadu.
Tak ako agent Wiesler vo filme Životy tých druhých, aj nás teraz niekto počúva a nerozumie nám. Nechápe, že po tom, ako sme sa hodinu kvôli čomusi hádali, opäť podídeme k sebe a pobozkáme sa. Užasnutá polícia, ktorá sleduje každý náš krok, nedokáže pochopiť naše objatia, rovnako ako sa nikdy nedozvedia, aké nebezpečné sú pre národnú bezpečnosť vety, ktoré mi šepkáš do ucha. Mám takýto návrh: dnes večer urobíme škandál alebo ich donútime zmeniť sa. Budú nútení odtiahnuť ucho od steny a napísať do si záznamu: 1.30, sledované objekty sa milujú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite