Bonus: Naměstí míru (Starcastic / Deadred)
Český „raper“ a pesničkár Martin Tvrdý alias Bonus, predtým pôsobiaci v kapele Sporto (Proho), prichádza s druhým albumom Náměstí míru. Keď vravím rap, nečakajte hip–hopové beaty. Hudba je živá, akustická, obsahujúca rôzne ruchy. Album je ako otvorená knižka. Bonusova príručka zachytávajúca týždeň od pondelka do nedele. Ambície revolučného umelca v zrkadle sebaparódie, zdanlivý paradox pracujúceho človeka a slobodne tvoriaceho muzikanta a básnika sa mieša s témou vzťahov. Nostalgia, hľadanie stratených ideálov a obyčajný život. Album je nabitý inšpiráciou, príbehmi, myšlienkovými pochodmi a reflexiou inteligentného človeka, ktorý to má tak trocha „v paži“. Akustická hudba podfarbená elektronikou pôsobí upokojujúco, oproti znepokojujúcim, ironickým, ale aj úprimným a výpovedným textom.
4/5
.renat Khallo
Paul McCartney: Kisses On The Bottom (Universal)
Paul McCartney chcel nahrať album, zložený z coververzií z veľkého amerického songbooku už roky, ale podarilo sa mu to až teraz. Spievaním amerických štandardov si v nedávnej minulosti polepšil spevák Rod Stewart, ktorý nahral až päť dielov a predal milióny kusov. Paul ale nie je na tento druh šoubiznisu odkázaný. S Kisses On The Bottom chce len povedať, že staré piesne z muzikálov, filmov a platní formovali jeho skladateľské umenie ešte predtým, než sa obajvil rokenrol a odtiaľ čerpal aj nápady na viacvrstevné piesne The Beatles. Album, ktorý obsahuje aj dva vkusné Paulove originály, je vkusne zaranžovaný, nahratý s veľkou úctou k originálom, ale to je tak maximum, čo sa dá s tými pesničkami urobiť. Lepšie by ich zaspievali len speváci zo starých čias, ale tí už dávno nie sú medzi nami.
3/5
.peter Bálik
Värttinä: Utu (Rockadillo Records)
Každý nový album skupiny Värttinä porovnávam s LP Aitara (1994), ktorú pokladám z jej diskografie za najlepšiu. Utu neznie tak sviežo, mladistvo. Darmo, tieto Fínky už nie sú dievčence ani v členskej zostave z roku 1994. (Odkedy odišla Sari, Aitara sa už nezopakovala.) Stále však vytvárajú originálny variant folku, vysoko nadpriemerný. I keď Utu miestami vyznieva rozporuplne. Raz sa mihne alternatívnym poňatím, inokedy až takmer „mainstreamovým“. Príklad – sladkastý saxofón, typický pre komerčný pop-jazz v skladbe Kaihon kantaja, vcelku nepochybne nádhernej. Utu je štýlovo i výrazovo rozmanitý. Obsahuje piesne s potenciálom hitov, ako Tuuterin tyttäret, Helleleo, aj tajomnú Manattu s Wimmeho spevom, pripomínajúcim zariekanie šamana. Nechýbajú ani utešené baladické skladby – Iloni, Utuneito. Múza hudby by asi radila vypočuť.
4/5
.miro Potoček
Burial: Kindred (Hyperdub)
Čím dlhšie čakáme na Burialovu tretiu štúdiovku, tým úchvatnejšie sú fragmenty jeho aktuálnej a nečakanej produkcie. Nadviazať na prelomový Untrue, ktorý pred piatimi rokmi katalyzoval revolúciu v dubstepe a širšej elektronike, bude asi nemožné; Will Bevan sa teda sústredí na menšie dávky ešte vyššej kvality. Kindred je epickou suitou pozostávajúcou z troch dejstiev: typicky upršaného úvodu s temnými kovovými perkusiami, technom a housom nasiaknutou medzihrou „Loner” a magnificentným finále „Ashtray Wasp” so syntetickými arpeggiami a opakujúcou sa slučkou oddaného spevu slov „patrím ti”. Burial si ešte nikdy netrúfol na takýto ohromný a intenzívny zvuk spolu s priamočiarym vyznaním intímnych pocitov. Kindred prekypuje energiou, kde pulzujúce melódie a fragmenty vokálov vládnu nad naliehavo hybnou elektronikou. Nie je to prvý raz, keď Burial udáva veľmi svojský smer, ktorým britská klubová scéna vykročí.
5/5
.tomáš Slaninka
Český „raper“ a pesničkár Martin Tvrdý alias Bonus, predtým pôsobiaci v kapele Sporto (Proho), prichádza s druhým albumom Náměstí míru. Keď vravím rap, nečakajte hip–hopové beaty. Hudba je živá, akustická, obsahujúca rôzne ruchy. Album je ako otvorená knižka. Bonusova príručka zachytávajúca týždeň od pondelka do nedele. Ambície revolučného umelca v zrkadle sebaparódie, zdanlivý paradox pracujúceho človeka a slobodne tvoriaceho muzikanta a básnika sa mieša s témou vzťahov. Nostalgia, hľadanie stratených ideálov a obyčajný život. Album je nabitý inšpiráciou, príbehmi, myšlienkovými pochodmi a reflexiou inteligentného človeka, ktorý to má tak trocha „v paži“. Akustická hudba podfarbená elektronikou pôsobí upokojujúco, oproti znepokojujúcim, ironickým, ale aj úprimným a výpovedným textom.
4/5
.renat Khallo
Paul McCartney: Kisses On The Bottom (Universal)
Paul McCartney chcel nahrať album, zložený z coververzií z veľkého amerického songbooku už roky, ale podarilo sa mu to až teraz. Spievaním amerických štandardov si v nedávnej minulosti polepšil spevák Rod Stewart, ktorý nahral až päť dielov a predal milióny kusov. Paul ale nie je na tento druh šoubiznisu odkázaný. S Kisses On The Bottom chce len povedať, že staré piesne z muzikálov, filmov a platní formovali jeho skladateľské umenie ešte predtým, než sa obajvil rokenrol a odtiaľ čerpal aj nápady na viacvrstevné piesne The Beatles. Album, ktorý obsahuje aj dva vkusné Paulove originály, je vkusne zaranžovaný, nahratý s veľkou úctou k originálom, ale to je tak maximum, čo sa dá s tými pesničkami urobiť. Lepšie by ich zaspievali len speváci zo starých čias, ale tí už dávno nie sú medzi nami.
3/5
.peter Bálik
Värttinä: Utu (Rockadillo Records)
Každý nový album skupiny Värttinä porovnávam s LP Aitara (1994), ktorú pokladám z jej diskografie za najlepšiu. Utu neznie tak sviežo, mladistvo. Darmo, tieto Fínky už nie sú dievčence ani v členskej zostave z roku 1994. (Odkedy odišla Sari, Aitara sa už nezopakovala.) Stále však vytvárajú originálny variant folku, vysoko nadpriemerný. I keď Utu miestami vyznieva rozporuplne. Raz sa mihne alternatívnym poňatím, inokedy až takmer „mainstreamovým“. Príklad – sladkastý saxofón, typický pre komerčný pop-jazz v skladbe Kaihon kantaja, vcelku nepochybne nádhernej. Utu je štýlovo i výrazovo rozmanitý. Obsahuje piesne s potenciálom hitov, ako Tuuterin tyttäret, Helleleo, aj tajomnú Manattu s Wimmeho spevom, pripomínajúcim zariekanie šamana. Nechýbajú ani utešené baladické skladby – Iloni, Utuneito. Múza hudby by asi radila vypočuť.
4/5
.miro Potoček
Burial: Kindred (Hyperdub)
Čím dlhšie čakáme na Burialovu tretiu štúdiovku, tým úchvatnejšie sú fragmenty jeho aktuálnej a nečakanej produkcie. Nadviazať na prelomový Untrue, ktorý pred piatimi rokmi katalyzoval revolúciu v dubstepe a širšej elektronike, bude asi nemožné; Will Bevan sa teda sústredí na menšie dávky ešte vyššej kvality. Kindred je epickou suitou pozostávajúcou z troch dejstiev: typicky upršaného úvodu s temnými kovovými perkusiami, technom a housom nasiaknutou medzihrou „Loner” a magnificentným finále „Ashtray Wasp” so syntetickými arpeggiami a opakujúcou sa slučkou oddaného spevu slov „patrím ti”. Burial si ešte nikdy netrúfol na takýto ohromný a intenzívny zvuk spolu s priamočiarym vyznaním intímnych pocitov. Kindred prekypuje energiou, kde pulzujúce melódie a fragmenty vokálov vládnu nad naliehavo hybnou elektronikou. Nie je to prvý raz, keď Burial udáva veľmi svojský smer, ktorým britská klubová scéna vykročí.
5/5
.tomáš Slaninka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.