Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rabínka ako neheroizovaný symbol silnej ženy

.peter Scherhaufer .časopis .divadlo

Od začiatku transportov slovenských židov do koncentračných táborov uplynulo 70 rokov. Inscenácia Rabínka v SND pripomína divákom aj tieto udalosti.

Na tribúne stojí predseda Ústredného hospodárskeho úradu Augustín Morávek  a prihovára sa pospolitému slovenskému ľudu. Hovorí o mravnom a ekonomickom poškodzovaní štátu zo strany Židov a nutnosti ich vylúčenia z hospodárskeho a sociálneho života. Iný rečník sa časti židovskej komunity zastane. Nie však z etického, ale z praktického hľadiska. „Kto potom spracuje firmám ich účtovníctvo?“, pýta sa. Neskôr prichádza aj Šaňo Mach a hneď sa otvára fľaštička. Okolo tribúny sa pasú makety oviec, kosci žnú trávu a hrabačky sena usilovne pracujú pre vlasť. Vidiecka idylka fašistického slovenského štátu je dokonalá...
Ústrednou postavou dokumentárnej drámy Rabínka, ktorú napísala dramatička Anna Grusková, je Gisela Fleischmannová – židovská aktivistka, ktorá sa počas druhej svetovej vojny snažila odvrátiť hrozbu transportov Židov do koncentračných táborov. Preto komunikovala so zahraničnými židovskými organizáciami, aby od nich získala finančné prostriedky na uplácanie slovenských a nemeckých úradníkov. Okrem týchto aktivít koordinovala vysťahovalectvo a pomáhala utečencom. Bola vedúcou osobnosťou ilegálnej židovskej Pracovnej skupiny, jedinou ženou vo vysokej funkcii v európskom protinacistickom odboji.
Inscenácia Rabínka sa snaží uchopiť životný príbeh Gisi Fleischmannovej v jeho komplexnosti. Na pozadí dejinných udalostí, ktoré sa prezentujú prostredníctvom korešpondencie či dobových dokumentov, totiž odkrýva aj jej osobný rozmer. Gisi je v inscenácii vykreslená nielen ako občianska aktivistka, ale aj ako dcéra, matka a žena. Dcéra starajúca sa o chorú matku, ktorá jej vyčíta naivitu jej konania, ako aj túžbu po vplyve a moci. Matka, ktorá pre službu komunite stráca kontakt so svojimi dvoma dcérami. Žena, ktorá po smrti manžela, napriek atrofii intímneho života neprestáva snívať o naplnení s mužom. Autorka hry Anna Grusková pritom Gisi vôbec neheroizuje, naznačí aj jej tienisté stránky a pripomenie, že veľké idey si vyžadujú aj veľké obete.
Paralelným motívom inscenácie je starozákonný príbeh perzskej kráľovnej židovského pôvodu Ester. Tá presvedčila kráľa Xerxa I., aby zmenil svoj niekdajší rozkaz vyvraždiť židovské obyvateľstvo. Na relatívne malej ploche sa tak Rabínka snaží pokryť príliš veľa tém, pričom širokospektrálnosť náhľadu vedie k fragmentárnosti rozprávania na úkor väčšej hĺbky jednotlivých príbehových či tematických línií. Emotívny náboj a silu dodáva inscenácií efektná réžia hosťujúcej Viktorie Čermákovej. Fakty sa v nej miesia so symbolmi, satira s poéziou. Herečka Ingrid Timková modeluje postavu Gizi v kontrastných rovinách, čím jej dodáva na dôveryhodnosti. Napríklad v konfrontácií s vysokými oficialitami cítiť na jednej strane jej odhodlanie bojovať za správnu vec, ale na strane druhej aj náznaky uvedomenia si svojej slabšej vyjednávacej pozície či jej pochybnosti. Silné sú aj herecké výkony Emílie Vášáryovej a Ivany Kuxovej.
Hoci inscenácia vykresľuje Gisi Fleischmannovú ako viacrozmernú bytosť, jej hlavná hrdinka v sebe nesie i hlboký symbolický význam. Symbolika v Rabínke tak vytvára priestor nielen na silné emócie, ale aj na množstvo otázok.
P.S. Pôvodná verzia hry Rabínka získala pred šiestimi rokmi druhé miesto v dramatickej súťaži Divadelného ústavu Dráma 2006.  V sugestívnej činohernej verzii talianskeho režiséra Fulvia Iannea ju naštudovalo a uviedlo bolonské divadlo Reon.

Autor je dramatik a divadelný publicista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite