.isto, Kysuce a Horná Nitra nie sú jedinými regiónmi, kde Smer výrazne dominuje. Jeho baštou je aj severovýchod Slovenska. V posledných voľbách získal Smer napríklad vo volebnom obvode Svidník viac ako 54 percent hlasov a v Medzilaborciach dokonca vyše 60 percent. Príčiny tejto vysokej podpory Smeru sú v niečom podobné, ako na Hornej Nitre či na Kysuciach, v mnohom sa však odlišujú. Severovýchod má vôbec silnú ľavicovú tradíciu, zlaté časy zažil v období socialistickej industrializácie a dnes trpí na svoju odstrčenosť a zlú infraštruktúru. Mnoho ľudí tu žije v pocite, že v porovnaní s komunistami ich ponovembrové vlády strašne zanedbávali. Aspoň ten Robert Fico sa zdá celkom iný...
.kysuce: katolíci a ľavičiari
Poďme však na Kysuce, hoci tie minulý týždeň viac než voľbami žili strachom pred hroziami povodňami. V predchádzajúcich voľbách získal Smer vo volebnom obvode Čadca takmer 56 percent hlasov. Predtým tu výrazne dominovalo HZDS, a ešte predtým, za prvej Československej republiky, HSĽS. Podľa ochranára, spisovateľa a kysuckého lokálpatriota Rudolfa Geráta je to do značnej miery dané aj zložením miestneho obyvateľstva. Žijú tu takmer iba Slováci a katolíci. Pred vojnou bola v Čadci aj početná židovská komunita, väčšina z nej však neprežila deportácie a koncentráky. Na mentalite Kysučanov sa podľa neho podpísalo aj obdobie socializmu, ktoré u nich posilnilo sympatie k silnému štátu. „Bola tu zúfalá sociálna situácia. Stači si prečítať knihy Petra Jilemnického a Ivana Hálka. To bola krutá skutočnosť. Ja sám som to ešte zažil na začiatku 50. rokov. Potom sa to začalo meniť, razilo sa totiž heslo dobehnúť vyspelejšie okresy Slovenska. Prišli dotácie, z ktorých sa finacoval rozvoj. Robil to štát, ľudia sa naučili volať hore a začali mať od štátu veľké očakávania,“ vysvetľuje Gerát v jednej z čadčianskych kaviarní. Pri volebnom rozhodovaní miestnych ľudí vraj významnú úlohu zohrávala aj nacionálna karta, dnes už však podľa Geráta až tak nerezonuje. Zvláštnosťou Kysúc oproti iným regiónom bolo podľa neho aj to, že tu nedochádzalo k takým okatým poskusom potláčať náboženské prejavy. „Len funkcionársky aktív bol trochu pod dohľadom, ale aj tí si našli spôsob. Sobášili sa a krstili deti v iných farnostiach. Bola to taká zhoda okolností, že tí komunistickí funkcionári tu boli tolerantnejší,“ spomína si Gerát. Väčšinový model politického správania Kysučanov je podľa neho jednoduchý. Sú katolíci a ľavicovo orientovaní.
Oba tie prvky má v sebe aj Ján Podmanický, poslanec parlamentu za Smer a starosta obce Stará Bystrica. V tejto dedine, mimochodom jedinej na Slovensku, ktorá sa môže pýšiť orlojom, získal Smer naposledy vyše 74 percent hlasov. Podmanický vyštudoval teológiu a ešte počas štúdia vstúpil do Smeru. Hlbšie sa venoval sociálnemu učeniu cirkvi a v Robertovi Ficovi videl človeka, ktorý to so sociálnou solidaritou myslí vážne. Jeho rodičia ešte na začiatku 90. rokov volili KDH, potom sa od hnutia vinou miestnych káuz a vzťahu k slovenskej samostatnosti odklonili. „Zo začiatku mi prekážali niektoré útoky na kresťanské hodnoty, ale v priebehu času sa aj Smer rozrástol a dnes je tam dosť ľudí, ktorí sú veriaci a absolútne sa to nebije. Dnes vieme, že polovica našich voličov sú veriaci ľudia a uvedomujú si to aj naši predstavitelia,“ hovorí Podmanický. Za základný dôvod vysokej podpory Smeru v regióne považuje Podmanický fakt, že mnohí voliči Ficovi na rozdiel od pravice veria, že sa o nich zaujíma a chce im pomôcť. „Ľudia tu žijú v ťažkých klimatický a pracovných podmienkach a vedia rozlíšiť politika, ktorý to napriek chybám s nimi myslí úprimne od takého, ktorý len predstiera, že im chce pomáhať,“ tvrdí Podmanický.
Názor svojho starostu očividne prijímajú aj viacerí jeho spoluobčania. Chlapi sediaci v pohostinstve len cez ulicu od obecného úradu pri otázke, koho budú voliť, nezaváhajú ani sekundu. Svoj hlas dajú Smeru, pretože žiadnemu slovenskému politikovi okrem Fica už neveria. Nerozhodnutá je ešte mladá žena, ktorá opodiaľ predáva v obchode so suvenírmi. Voliť vraj určite pôjde, komu dá svoj hlas, sa však rozhodne až krátko pred voľbami. .chýbajú istoty
Napriek výraznej voličskej prevahe Smeru na Kysuciach je primátorom Čadce kresťanský demokrat Milan Gura. Hovorí, že Kysučanom odjakživa chýbal pocit istoty. „V 90. rokoch o istotách hovoril Mečiar a bola tu jeho bašta, potom prišiel Fico a vedel to tiež šikovne naservírovať. My Kysučania tu prácu vždy hľadáme v iných lokalitách a v iných štátoch, a keď niekto povie, že tu bude robota a tým pádom aj spokojná rodina, výsledok je taký, aký je. Keď aj sľuby nesplní, ľudia veria, že tak urobí nabudúce. Sú ochotní čakať,“ hovorí Gura.
Pozíciu KDH v regióne odhaduje niekde medzi 10 až 12 percent hlasov. V prvých slobodných voľbách po novembri 1989 tu pritom KDH získalo viac ako tridsať percent. Prečo teda dnes taký religiózny kraj masívnejšie nevolí KDH? „ Je to chyba. Možno to je v tom, že KDH sa až príliš identifikovalo s tvrdou pravicou a kresťanstvo je aj o sociálnych veciach. Mali sme viac spájať to kresťanské a sociálne, to bol ten dôvod, prečo tu nie sme silní,“ myslí si čadčiansky primátor.
Situácia sa podľa neho oproti roku 2006 zmenila aj v ochote miestnych členov ísť do vlády so Smerom. „Teraz je za takúto spoluprácu väčšie percento ľudí. Vychádza to z toho, že časť členov je možno už unavená z ustavičného zápasu s Mečiarom a Ficom. Určite k tomu prispelo aj chaotické fungovanie tejto vládnej koalície,“ hovorí Gura. .červená a čierna Horná Nitra
Horná Nitra, kde Smer tiež dosahuje vysoké zisky, je akoby prekliaty región. Práve v týchto dňoch si Slovensko pripomína tragédiu vo Vojenskom opravárenskom závode (VOZ), kde pri explózii munície pred piatimi rokmi zahynulo osem ľudí. Okres Prievidza poznamenali aj banícke nešťastia. A práve utlmované priemyselné baníctvo so storočnou tradíciou, ktorého kolískou je Handlová, je najvýraznejším dôvodom inklinácie obyvateľov regiónu k ľavici. Alebo, presnejšie, k silnému lídrovi so „sociálnym cítením“. Prirodzene ho dnes zosobňuje Robert Fico.
„Človek, ktorý sa oháňa krompáčom, predsa nebude voliť pravicu,“ stručne a výstižne zdôvodňuje volebné správanie tunajších ľudí primátor Handlovej Juraj Podoba, bývalý baník. Je evidentné, že primátor, sympatizant Smeru, je rozhľadený človek. Napokon, túto skúsenosť s ľavicovo zameranými starostami máme nielen na Hornej Nitre, aj na Kysuciach. Je to podstatný rozdiel oproti ére v 90. rokoch, keď garnitúra regionálnych mečiarovcov pôsobila v lepšom prípade ako partička neokrôchancov.
Primátor Podoba hovorí o podhubí lumpenproletariátu, ale aj o tom, že Prievidza bola skôr ľudácka, Handlová, naopak, ľavicová. „Červená a čierna, ako názov knihy,“ hovorí Podoba a dodáva: „V roku 1906 gróf Pálffy predáva kutacie práva na poliach Konštantín, Matej, Jozef, Barbora. Začína sa tu stavať veľký závod na hlbinné dobývanie uhlia. Prichádzajú robotníci, aj z ďalekého zahraničia. Handlová má na začiatku 20. storočia iba dvetisíc obyvateľov, po prvom sčítaní ľudu v roku 1920 už 12-tisíc.“
Za socializmu išlo o región výrazne preferovaný štátom. Kvalitné zásobovanie potravinami a iným tovarom, na tú dobu moderné bytovky, stavba rodinných domov, dlhodobé pracovné úväzky. Primátor Podoba si spomína, že v roku 1984 bol najvyšší zárobok v rámci ČSSR – 4 050 Kčs – dosiahnutý práve tu, na bani Handlová. Podobne ako silové zložky, aj baníci odchádzali v 55. roku života do penzie.
Po roku 1989 o to všetko Horná Nitra prichádza, predtým privilegované baníctvo sa dostáva na okraj. Zo 14-tisíc klesol počet baníkov na 4 200. A aj to, ako upozorňuje Podoba, bude o desať rokov, keď sa zásoby uhlia do veľkej miery vyťažia, minulosťou. „Žiadna vláda nedala tomuto kraju alternatívu. Nepoznám iný región na Slovensku, kde by prišlo o prácu 4-tisíc ľudí. Geox, Závody 29. augusta, Novácke chemické závody, VOZ; to všetko sú stovky prepustených ľudí,“ dodáva Podoba.
Horná Nitra nedokáže zvrátiť vysídľovanie, mladí odchádzajú do miest. Oproti sčítaniu ľudu pred desiatimi rokmi zaznamenal Trenčiansky kraj úbytok viac ako 19-tisíc obyvateľov, z čoho polovica pripadá na okres Prievidza. Priemyselný park je vybudovaný, no šiesty rok prázdny. Každý, s kým sa tu rozprávate, ako hlavný dôvod stagnácie uvádza nedobudované dopravné spojenie – rýchlostnú komunikáciu z Trenčína sľúbila na výjazdovom zasadnutí v roku 2008 Ficova vláda, Radičovej vláda to však stopla. .apatia až zúrivosť
Jozef Otto bude o dva roky päťdesiatnik. Profesionálny vojak na výsluhovom dôchodku rok vedie asi stočlenný klub strany SMER-SD v okrese Prievidza. V meste, kde má Smer na počudovanie iba 2 z 31 miestnych poslancov: väčšinu vrátane primátorky tvoria nezávislí. Otto s úsmevom hovorí, že počas svoje kariéry vystriedal dvanásť posádok po celom Československu – a vrátil sa na Hornú Nitru.
„Za socializmu sa tu vybudovalo všetko – cesty, školy, fabriky, sídliská – a odvtedy nič,“ hovorí čoraz rýchlejším hlasom Otto s tým, že za vinu dáva úpadok regiónu pravicovým vládam. Tie „to tu sprivatizovali“, a teraz sa údajne „nemohúcne prizerajú, ako to upadá“. A šéf klubu Smeru pohotovo ukazuje na iPhone mapu východnej Európy s uvedením počtu rómskeho obyvateľstva v jednotlivých krajinách. „Ľudia už sú nielen apatickí, sú až zúriví z nemohúcnosti vlády a štátu konať. Sami sa nám hlásia, ako by mohli pomôcť ľavici,“ hovorí na záver a dodáva: „Od novej vlády očakávam v prvom rade personálne zmeny. A potom poriadok. Aj keď vyhráme výrazne, nie som za samostatnú vládu Smeru. Je dobré počúvať aj druhú stranu. Vidím, že ľudia majú chuť ísť voliť. Presviedčame ich, že či volí ľavicu, alebo pravicu, je to pre dobro spoločnosti. A nie vopchať ako pštros hlavu do piesku.“
Anna Zimániová za socializmu pracovala v ekonomickom oddelení denníka Pravda, dnes je voličkou Smeru – no nie bez výhrad. „Nechcela som už ísť voliť. Vravela som si, že na to kašlem, no pôjdem. Voči pánu Ficovi mám tisíc výhrad, krajina však teraz potrebuje politicky aj odborne silnú vládu. Pani Radičovú si vážim, no nemala tušenia, medzi akých vlčiakov ide. Videla som, že tých chlapov išlo rozhodiť z toho, že im vládne žena. Viete, akú obetu musel priniesť taký Dzurinda?“ pýta sa Zimániová a zdôrazňuje, že nedávny míting Smeru v prievidzkej športovej hale bol „natrieskaný“, ľudia vraj prišli domov „nadšení a povzbudení“.
Bývalá programátorka Marta Kováčová na začiatku 90. rokov organizovala v regióne od dverí k dverám kampaň ODÚ, neskôr SDK. Pravicovo zameraná volička hovorí, že „to bol des, keď vo volebných komisiách otvárali obálky a 80 percent bolo za Mečiara“. Tie zlé časy sú preč. Na otázku, prečo tu dnes dominuje Smer, má jednoduchú odpoveď: „Dzurinda zobral baníkom invalidné dôchodky, Fico im ich vrátil.“ .hrubá sila komančov
Ľuboš Babarík sa narodil na Gemeri, celý život však žije na Hornej Nitre. Do roku 1992 desať rokov pracoval v Nováckych chemických závodoch, kde aj zakladal VPN. Dnes má v Bojniciach galériu a venuje sa elektronickým aukciám a poradenstvu pri zvyšovaní zisku podnikov. Na priečelie budovy umiestnil veľký pútač – kandiduje totiž na 47. mieste Matovičovej kandidátky. „Bola to dohoda o podpore, nie o reálnom mieste,“ tvrdí Babarík.
Ak prejde reč na nedávnu históriu, hovorí o „hrubej sile komančov“. Podpora Smeru podľa neho vyplýva už len zo skladby obyvateľstva. Spomína zvážanie väzňov a menej vzdelaných vrstiev do baní, ľudové milície, koncentráciu zločineckej a komunistickej garnitúry. „Horná Nitra potrebovala 16-tisíc baníkov. Kupovali si ich vysokými platmi. Pamätám si, že ako absolvent s červeným diplomom som mal plat 1 300 korún, pričom svokor sestry mal ako baník vyše desaťtisíc. Išlo vtedy o obrovské peniaze, ktoré bol problém minúť,“ vysvetľuje Babarík, ktorý si ako účastník historického snemu v roku 1992, na ktorom sa od VPN odčlenilo HZDS, jasne spomína, že z okresu ostalo vo VPN iba desať ľudí. Viac ako tristo ich prešlo k Mečiarovi. „Nezabudnem na slová jedného športovca, že Mečiar je lepší tréner,“ dodáva na záver Babarík, podľa ktorého je ľavica na rozdiel od pravice vždy razantná v personálnej politike.
.kysuce: katolíci a ľavičiari
Poďme však na Kysuce, hoci tie minulý týždeň viac než voľbami žili strachom pred hroziami povodňami. V predchádzajúcich voľbách získal Smer vo volebnom obvode Čadca takmer 56 percent hlasov. Predtým tu výrazne dominovalo HZDS, a ešte predtým, za prvej Československej republiky, HSĽS. Podľa ochranára, spisovateľa a kysuckého lokálpatriota Rudolfa Geráta je to do značnej miery dané aj zložením miestneho obyvateľstva. Žijú tu takmer iba Slováci a katolíci. Pred vojnou bola v Čadci aj početná židovská komunita, väčšina z nej však neprežila deportácie a koncentráky. Na mentalite Kysučanov sa podľa neho podpísalo aj obdobie socializmu, ktoré u nich posilnilo sympatie k silnému štátu. „Bola tu zúfalá sociálna situácia. Stači si prečítať knihy Petra Jilemnického a Ivana Hálka. To bola krutá skutočnosť. Ja sám som to ešte zažil na začiatku 50. rokov. Potom sa to začalo meniť, razilo sa totiž heslo dobehnúť vyspelejšie okresy Slovenska. Prišli dotácie, z ktorých sa finacoval rozvoj. Robil to štát, ľudia sa naučili volať hore a začali mať od štátu veľké očakávania,“ vysvetľuje Gerát v jednej z čadčianskych kaviarní. Pri volebnom rozhodovaní miestnych ľudí vraj významnú úlohu zohrávala aj nacionálna karta, dnes už však podľa Geráta až tak nerezonuje. Zvláštnosťou Kysúc oproti iným regiónom bolo podľa neho aj to, že tu nedochádzalo k takým okatým poskusom potláčať náboženské prejavy. „Len funkcionársky aktív bol trochu pod dohľadom, ale aj tí si našli spôsob. Sobášili sa a krstili deti v iných farnostiach. Bola to taká zhoda okolností, že tí komunistickí funkcionári tu boli tolerantnejší,“ spomína si Gerát. Väčšinový model politického správania Kysučanov je podľa neho jednoduchý. Sú katolíci a ľavicovo orientovaní.
Oba tie prvky má v sebe aj Ján Podmanický, poslanec parlamentu za Smer a starosta obce Stará Bystrica. V tejto dedine, mimochodom jedinej na Slovensku, ktorá sa môže pýšiť orlojom, získal Smer naposledy vyše 74 percent hlasov. Podmanický vyštudoval teológiu a ešte počas štúdia vstúpil do Smeru. Hlbšie sa venoval sociálnemu učeniu cirkvi a v Robertovi Ficovi videl človeka, ktorý to so sociálnou solidaritou myslí vážne. Jeho rodičia ešte na začiatku 90. rokov volili KDH, potom sa od hnutia vinou miestnych káuz a vzťahu k slovenskej samostatnosti odklonili. „Zo začiatku mi prekážali niektoré útoky na kresťanské hodnoty, ale v priebehu času sa aj Smer rozrástol a dnes je tam dosť ľudí, ktorí sú veriaci a absolútne sa to nebije. Dnes vieme, že polovica našich voličov sú veriaci ľudia a uvedomujú si to aj naši predstavitelia,“ hovorí Podmanický. Za základný dôvod vysokej podpory Smeru v regióne považuje Podmanický fakt, že mnohí voliči Ficovi na rozdiel od pravice veria, že sa o nich zaujíma a chce im pomôcť. „Ľudia tu žijú v ťažkých klimatický a pracovných podmienkach a vedia rozlíšiť politika, ktorý to napriek chybám s nimi myslí úprimne od takého, ktorý len predstiera, že im chce pomáhať,“ tvrdí Podmanický.
Názor svojho starostu očividne prijímajú aj viacerí jeho spoluobčania. Chlapi sediaci v pohostinstve len cez ulicu od obecného úradu pri otázke, koho budú voliť, nezaváhajú ani sekundu. Svoj hlas dajú Smeru, pretože žiadnemu slovenskému politikovi okrem Fica už neveria. Nerozhodnutá je ešte mladá žena, ktorá opodiaľ predáva v obchode so suvenírmi. Voliť vraj určite pôjde, komu dá svoj hlas, sa však rozhodne až krátko pred voľbami. .chýbajú istoty
Napriek výraznej voličskej prevahe Smeru na Kysuciach je primátorom Čadce kresťanský demokrat Milan Gura. Hovorí, že Kysučanom odjakživa chýbal pocit istoty. „V 90. rokoch o istotách hovoril Mečiar a bola tu jeho bašta, potom prišiel Fico a vedel to tiež šikovne naservírovať. My Kysučania tu prácu vždy hľadáme v iných lokalitách a v iných štátoch, a keď niekto povie, že tu bude robota a tým pádom aj spokojná rodina, výsledok je taký, aký je. Keď aj sľuby nesplní, ľudia veria, že tak urobí nabudúce. Sú ochotní čakať,“ hovorí Gura.
Pozíciu KDH v regióne odhaduje niekde medzi 10 až 12 percent hlasov. V prvých slobodných voľbách po novembri 1989 tu pritom KDH získalo viac ako tridsať percent. Prečo teda dnes taký religiózny kraj masívnejšie nevolí KDH? „ Je to chyba. Možno to je v tom, že KDH sa až príliš identifikovalo s tvrdou pravicou a kresťanstvo je aj o sociálnych veciach. Mali sme viac spájať to kresťanské a sociálne, to bol ten dôvod, prečo tu nie sme silní,“ myslí si čadčiansky primátor.
Situácia sa podľa neho oproti roku 2006 zmenila aj v ochote miestnych členov ísť do vlády so Smerom. „Teraz je za takúto spoluprácu väčšie percento ľudí. Vychádza to z toho, že časť členov je možno už unavená z ustavičného zápasu s Mečiarom a Ficom. Určite k tomu prispelo aj chaotické fungovanie tejto vládnej koalície,“ hovorí Gura. .červená a čierna Horná Nitra
Horná Nitra, kde Smer tiež dosahuje vysoké zisky, je akoby prekliaty región. Práve v týchto dňoch si Slovensko pripomína tragédiu vo Vojenskom opravárenskom závode (VOZ), kde pri explózii munície pred piatimi rokmi zahynulo osem ľudí. Okres Prievidza poznamenali aj banícke nešťastia. A práve utlmované priemyselné baníctvo so storočnou tradíciou, ktorého kolískou je Handlová, je najvýraznejším dôvodom inklinácie obyvateľov regiónu k ľavici. Alebo, presnejšie, k silnému lídrovi so „sociálnym cítením“. Prirodzene ho dnes zosobňuje Robert Fico.
„Človek, ktorý sa oháňa krompáčom, predsa nebude voliť pravicu,“ stručne a výstižne zdôvodňuje volebné správanie tunajších ľudí primátor Handlovej Juraj Podoba, bývalý baník. Je evidentné, že primátor, sympatizant Smeru, je rozhľadený človek. Napokon, túto skúsenosť s ľavicovo zameranými starostami máme nielen na Hornej Nitre, aj na Kysuciach. Je to podstatný rozdiel oproti ére v 90. rokoch, keď garnitúra regionálnych mečiarovcov pôsobila v lepšom prípade ako partička neokrôchancov.
Primátor Podoba hovorí o podhubí lumpenproletariátu, ale aj o tom, že Prievidza bola skôr ľudácka, Handlová, naopak, ľavicová. „Červená a čierna, ako názov knihy,“ hovorí Podoba a dodáva: „V roku 1906 gróf Pálffy predáva kutacie práva na poliach Konštantín, Matej, Jozef, Barbora. Začína sa tu stavať veľký závod na hlbinné dobývanie uhlia. Prichádzajú robotníci, aj z ďalekého zahraničia. Handlová má na začiatku 20. storočia iba dvetisíc obyvateľov, po prvom sčítaní ľudu v roku 1920 už 12-tisíc.“
Za socializmu išlo o región výrazne preferovaný štátom. Kvalitné zásobovanie potravinami a iným tovarom, na tú dobu moderné bytovky, stavba rodinných domov, dlhodobé pracovné úväzky. Primátor Podoba si spomína, že v roku 1984 bol najvyšší zárobok v rámci ČSSR – 4 050 Kčs – dosiahnutý práve tu, na bani Handlová. Podobne ako silové zložky, aj baníci odchádzali v 55. roku života do penzie.
Po roku 1989 o to všetko Horná Nitra prichádza, predtým privilegované baníctvo sa dostáva na okraj. Zo 14-tisíc klesol počet baníkov na 4 200. A aj to, ako upozorňuje Podoba, bude o desať rokov, keď sa zásoby uhlia do veľkej miery vyťažia, minulosťou. „Žiadna vláda nedala tomuto kraju alternatívu. Nepoznám iný región na Slovensku, kde by prišlo o prácu 4-tisíc ľudí. Geox, Závody 29. augusta, Novácke chemické závody, VOZ; to všetko sú stovky prepustených ľudí,“ dodáva Podoba.
Horná Nitra nedokáže zvrátiť vysídľovanie, mladí odchádzajú do miest. Oproti sčítaniu ľudu pred desiatimi rokmi zaznamenal Trenčiansky kraj úbytok viac ako 19-tisíc obyvateľov, z čoho polovica pripadá na okres Prievidza. Priemyselný park je vybudovaný, no šiesty rok prázdny. Každý, s kým sa tu rozprávate, ako hlavný dôvod stagnácie uvádza nedobudované dopravné spojenie – rýchlostnú komunikáciu z Trenčína sľúbila na výjazdovom zasadnutí v roku 2008 Ficova vláda, Radičovej vláda to však stopla. .apatia až zúrivosť
Jozef Otto bude o dva roky päťdesiatnik. Profesionálny vojak na výsluhovom dôchodku rok vedie asi stočlenný klub strany SMER-SD v okrese Prievidza. V meste, kde má Smer na počudovanie iba 2 z 31 miestnych poslancov: väčšinu vrátane primátorky tvoria nezávislí. Otto s úsmevom hovorí, že počas svoje kariéry vystriedal dvanásť posádok po celom Československu – a vrátil sa na Hornú Nitru.
„Za socializmu sa tu vybudovalo všetko – cesty, školy, fabriky, sídliská – a odvtedy nič,“ hovorí čoraz rýchlejším hlasom Otto s tým, že za vinu dáva úpadok regiónu pravicovým vládam. Tie „to tu sprivatizovali“, a teraz sa údajne „nemohúcne prizerajú, ako to upadá“. A šéf klubu Smeru pohotovo ukazuje na iPhone mapu východnej Európy s uvedením počtu rómskeho obyvateľstva v jednotlivých krajinách. „Ľudia už sú nielen apatickí, sú až zúriví z nemohúcnosti vlády a štátu konať. Sami sa nám hlásia, ako by mohli pomôcť ľavici,“ hovorí na záver a dodáva: „Od novej vlády očakávam v prvom rade personálne zmeny. A potom poriadok. Aj keď vyhráme výrazne, nie som za samostatnú vládu Smeru. Je dobré počúvať aj druhú stranu. Vidím, že ľudia majú chuť ísť voliť. Presviedčame ich, že či volí ľavicu, alebo pravicu, je to pre dobro spoločnosti. A nie vopchať ako pštros hlavu do piesku.“
Anna Zimániová za socializmu pracovala v ekonomickom oddelení denníka Pravda, dnes je voličkou Smeru – no nie bez výhrad. „Nechcela som už ísť voliť. Vravela som si, že na to kašlem, no pôjdem. Voči pánu Ficovi mám tisíc výhrad, krajina však teraz potrebuje politicky aj odborne silnú vládu. Pani Radičovú si vážim, no nemala tušenia, medzi akých vlčiakov ide. Videla som, že tých chlapov išlo rozhodiť z toho, že im vládne žena. Viete, akú obetu musel priniesť taký Dzurinda?“ pýta sa Zimániová a zdôrazňuje, že nedávny míting Smeru v prievidzkej športovej hale bol „natrieskaný“, ľudia vraj prišli domov „nadšení a povzbudení“.
Bývalá programátorka Marta Kováčová na začiatku 90. rokov organizovala v regióne od dverí k dverám kampaň ODÚ, neskôr SDK. Pravicovo zameraná volička hovorí, že „to bol des, keď vo volebných komisiách otvárali obálky a 80 percent bolo za Mečiara“. Tie zlé časy sú preč. Na otázku, prečo tu dnes dominuje Smer, má jednoduchú odpoveď: „Dzurinda zobral baníkom invalidné dôchodky, Fico im ich vrátil.“ .hrubá sila komančov
Ľuboš Babarík sa narodil na Gemeri, celý život však žije na Hornej Nitre. Do roku 1992 desať rokov pracoval v Nováckych chemických závodoch, kde aj zakladal VPN. Dnes má v Bojniciach galériu a venuje sa elektronickým aukciám a poradenstvu pri zvyšovaní zisku podnikov. Na priečelie budovy umiestnil veľký pútač – kandiduje totiž na 47. mieste Matovičovej kandidátky. „Bola to dohoda o podpore, nie o reálnom mieste,“ tvrdí Babarík.
Ak prejde reč na nedávnu históriu, hovorí o „hrubej sile komančov“. Podpora Smeru podľa neho vyplýva už len zo skladby obyvateľstva. Spomína zvážanie väzňov a menej vzdelaných vrstiev do baní, ľudové milície, koncentráciu zločineckej a komunistickej garnitúry. „Horná Nitra potrebovala 16-tisíc baníkov. Kupovali si ich vysokými platmi. Pamätám si, že ako absolvent s červeným diplomom som mal plat 1 300 korún, pričom svokor sestry mal ako baník vyše desaťtisíc. Išlo vtedy o obrovské peniaze, ktoré bol problém minúť,“ vysvetľuje Babarík, ktorý si ako účastník historického snemu v roku 1992, na ktorom sa od VPN odčlenilo HZDS, jasne spomína, že z okresu ostalo vo VPN iba desať ľudí. Viac ako tristo ich prešlo k Mečiarovi. „Nezabudnem na slová jedného športovca, že Mečiar je lepší tréner,“ dodáva na záver Babarík, podľa ktorého je ľavica na rozdiel od pravice vždy razantná v personálnej politike.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.