Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Maliar Mydlo

.daniel Hevier .časopis .umenie

Generácia detí 70., 80., 90. rokov, z ktorých sú dnes produktívni občania, vyrastala aj na grafickom dizajne Svetozára Mydla (1948). Slovo dizajn tu netreba chápať iba ako typografiu kníh (najčastejšie to boli knihy z Mladých liet či neskôr z Buvika), ale aj ako synonymum pre vizuálny názor, ktorý bol v šedivých rokoch nenormalizácie farebným ostrovom pre oči.

.pop art + Lada
Aj v nových podmienkach po neholúcii bola Mydlova iniciatíva produktívna: ako hranica medzi vkusom a nevkusom. Proti disneyovskému nadbiehaniu najnižším pudom postavil Mydlo svoju, dnes už môžeme povedať mydlovskú koncepciu. Tá je založená na intenzívnej komunikatívnosti so svojím adresátom, na kreativite a invenčnosti, na brilantnom zvládnutí kresby a na silnom koloristickom cítení. Svetozár Mydlo sa inšpiroval poetikou a tvaroslovím takej Yellow Submarine, dielne Push Pin štúdia, inovatívnymi grafikmi Seymourom Chwastom, Miltonom Glaserom či ilustrátorským prístupom Jiřího Šalamouna alebo Petra Poša. Ale v jeho výtvarnom rodokmeni nachádzame aj také rôznorodé impulzy, akými boli Ján Hála a Andy Warhol, Josef Lada či Roy Lichtenstein. Pop art zmiešaný s naivizujúcim „linkovým“ maliarstvom. Bizarná kombinácia, ale Mydlo dokázal z tohto spojenia vyťažiť fascinujúce efekty.

.namydlený blesk
Základom jeho výtvarného prístupu je mixáž zdanlivo nesúrodých materiálov i techník, spájanie vysokého s nízkym, vysoko štylizovaného s ľudovým, Jánošíka s Mikimausom, pollockovskú techniku dripping paintu s vlepovaním banálnych predmetov nášho života (myšacie pasce, muchotrávky, traky, motýliky). Tu už hovoríme o Mydlovej maliarskej tvorbe, ktorá bola doteraz známa iba užšiemu okruhu maliarových priaznivcov či priateľov. Mydlovu doterajšiu aktivitu sumarizuje výstava Namydlený (b)lesk, ktorá je otvorená do 2. februára v Galérii 19 na Lazaretskej ulici 19 v Bratislave.
Napriek bohatému výtvarnému pôsobeniu v slovenskej kultúre je to iba druhá autorova výstava. Tá prvá bola roku 1991. Dvadsať rokov maliarskeho mlčania. Kto by z jeho kolegov vydržal taký dlhý maliarsky celibát.

.mydlorodosť
Nezorientovaný divák tejto výstavy, ktorú by sme mohli nazvať provizórnou retrospektívou, môže byť rovnako zaskočený ako príjemne prekvapený. Zaskočený napríklad pestrosťou, rôznorodosťou i rozmanitosťou výtvarného materiálu, ale zároveň udivený tým, ako kompaktne a homogénne napriek tomu výstava pôsobí. Pri jednotlivých obrazoch sú viac ako pri iných výstavách dôležité štítky s názvami a najmä dátumami. Najmä mladší divák zisťuje, že to, čo sa predkladá ako výdobytok dnešnej avantgardy mladých maliarov, už dávno pred nimi objavil ich „krstný otec“ Mydlo.  
Škála námetov môže pôsobiť aj poburujúco: jánošíci, muchotrávky, kriváne, trpaslíci, snehuliaci, mikimausovia...A použité tvaroslovné prvky sú ešte podozrivejšie. Je to mix poklesnutých slovenských národoveckých symbolov v dojemnej symbióze s poklesnutými americkými symbolmi. A to všetko zrealizované netradičnými technikami, ktoré sa globálne označujú ako kombinované. Keby raz niekto urobil databázu použitých ingrediencií na Mydlových obrazoch, musel by do nej zaradiť baterky, gombíky, chemlonové vlákno, kravaty, košele, latexové mlieko, lepidlá rôzneho druhu, motýliky, muchotrávky, oheň, pasce, plasty, plechovky, šnúrky, štipce, textilné farby, traky, vešiaky, výšivky, záplaty, zicherky, známky a iný sortiment, ktorý poznáme z galantérií a podobných obchodíkov. Mydlove obrazy sú však zradné: pôsobia ako humorné artefakty, ale pozor: nie sú to ani karikatúry, ani kreslené anekdoty. Je to humor vážny a závažný a hoci sa pri ňom dá odviazať, je zaväzujúci. Je to humor obsahujúci celú škálu prvkov: od láskavej paródie k neľútostnej persifláži, od posunu  či presahu k neľútostnej irónii a čo je vzácne, k sebairónii.

.je to sveťové!
Svetozár Mydlo vždy naháňal čas, ale akýmsi zázračným spôsobom nikdy nedošlo k tomu, že by čas naháňal jeho. Čas si naňho počkal a vystavil mu certifikát rýdzosti a pravosti. Nekalkuloval ani s bezčasou nesmrteľnosťou, nepodliehal dočasným módičkám, a preto je dnes rovnako aktuálny ako bude zajtra..
Pri vernisáži zaznelo niekoľkokrát: Toto je mydlovské.  Iba tí najväčší umelci majú adjektívum, ktoré sa vytvorí z ich priezviska. Picassovský, miróovský, filovský... Pred nami sa otvára mydlovský svet, ba vesmír. Nevnucuje sa, ale vťahuje do seba.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite