Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Recenzie

.časopis .hudba

The Caretaker: An Empty Bliss Beyond This World (History Always Favours the Winners)
V uplynulom roku sa nedostatočnej pozornosti dostalo ôsmemu eposu britského umelca Jamesa Kirbyho, známeho ako The Caretaker. Na počiatku kariéry bola inšpirácia legendárnou scénou strašidelnej tanečnej sály z Kubrickovho The Shining, neskôr hudobno-vedecký projekt skúmajúci ľudské vedomie. Myšlienka pre An Empty Bliss sa začala čítaním štúdie o pacientoch trpiacich Alzheimerovým ochorením, ktorým sa vraj spomienky jednoduchšie vynárajú v kontexte hudby. Výsledkom je letmé zachytenie ich fragmentálnej a čoraz krehšej mysle. Kirby využil dnes už melancholický zvuk tanečnej hudby 20. rokov a spojil výrazné, jemné, chytľavé či clivé motívy do zdanlivo nekonečne sa opakujúcich slučiek, ktoré sa zaryjú do pamäte. An Empty Bliss však nie je lacnou nostalgiou alebo bezhlavým vykrádaním – skôr je to empatický ponor do neznámeho. Od mrazivého smútku až k dojímavému rozhrešeniu, táto hudba je blahom prekonávajúcim sivý smútok konca.
5/5
.tomáš Slaninka

Jonathan Wilson: Gentle Spirit
(Bella Union)
Americký pesničkár Jonathan Wilson má nad tridsať rokov, ale jeho debutová platňa Gentle Spirit znie, akoby predtým nahral desiatky albumov. Ten, kto má rád sixties a pesničkárov, ktorí kedysi pôsobili v kalifornských údoliach nedaľeko Los Angeles, si Wilsona isto obľúbi. Jeho Gentle Spirit je veľké retro, ale nie je v tom žiadne epigónstvo. Tento album sa nedá počúvať len tak, jednoducho vás pohltí a vy sa ocitnete v úplne inej dimenzii, kde všetko má svoje miesto, kde vietor jemne pofukuje, hore svieti príjemné slnko a oceán šumí v pozadí vášho domu pri pobreží. Ak sa nejakému umelcovi podarí táto vec, pretože hudba môže plniť funkciu aj akéhosi telemostu z nášho nakloneného sveta do miest, kde vládne pokoj v duši, tak potom klobúk dole, Jonathan Wilson
5/5
.peter Bálik

Little Axe: If You Want Loyalty Buy A Dog
(On-U Sound)
Mnohí pokladajú dub ( hudobný štýl vychádzajúci z reggae) za jednotvárny. Dub skupiny Little Axe je už 20 rokov výnimkou. Zvukové efekty ( typické pre tento štýl ) sú v jej skladbách súčasťou atmosféry i melódií. Zvuk má pod palcom oceňovaný anglický producent Adrian Sherwood ( remixy Depeche Mode, Coldcut ). Skupinu vedie americký černošský spevák, gitarista Skip McDonald. Miluje blues, čo sa prejavuje v hudbe Little Axe kombináciou dubu s blues, ale aj s gospelom, reggae, rockom, ambientom. Pripomína dubstep.  Little Axe by bolo možné ponímať ako jeho predchodcov. Tento ich najnovší album znie akoby bol vytvorený s ľahkosťou. Má mäkký, basový sound s rozjímavými bluesovými gitarami, kvílivou harmonikou a starodávnym bluesovým spevom. Báječný relax na parkete i pohovke.
4/5
.miro Potoček

Teskohippies: Looks on fire ep
(4 x Records)
Za zrod tejto nezávislej gitarovky sa dá považovať rok 2007 a vydanie EP I Lie Q. Talent vymýšľať pesničky i sympatická irónia dávali už vtedy dobré predpoklady. Ani nie pred rokom sme písali o ich albumovej prvotine Trying to Make You Stay. Vďaka zvukovému zdokonaľovaniu (hranie, spev oboch spevákov, výsledný zvuk nahrávky) dnes Teskohippies majú za sebou, napríklad, účasť na festivaloch Žákovic Open či Grape a na konte aj (minimálne jeden) zaslúžený rádiový hit (Do You Remember?). Aktuálne EP spája lepší zvuk s pôvodnou nápaditosťou, čo počuť najmä v nových verziách dvoch starších skladieb – Vianočná rozveselí v akomkoľvek čase a song Neon Flow získal tú pravú atmosféru, ešte viac ponorenú do gitarovej melanchólie, ktorej záverečné vyhrávky pridali na kráse. Za nadupanú a sviežu indie kôstku so všetkými atribútmi patria body titulnej pesničke.
4/5
.matej Lauko
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite