Vyzerá to ako scenár trileru. Dňa 22. júla 2002 sa Lew Rywin, emisár ľavicovej vládnej SLD, stretáva s najvplyvnejším mužom poľského mediálneho sveta Adamom Michnikom. Bývalý disident a šéfredaktor liberálneho denníka Gazeta Wyborcza dostáva ponuku, že ak zaplatí 17,5 milióna dolárov, SLD zmení pripravovaný mediálny zákon tak, aby vydavateľ Wyborczej mohol privatizovať televíziu, o čo sa verejne vydavateľstvo Agora snažilo. Novela zákona pôvodne mala brániť monopolu a Agore, ktorá vlastnila najvplyvnejší denník a dôležité rádio, malo byť zabránené vstúpiť do televízneho sveta. Alebo aj nie: okrem dolárov mal však Michnik sľúbiť, že prestane kritizovať SLD a v novej televízii zamestná práve dotyčného Rywina, ktorý tam bude strážiť záujmy SLD. Michnik si rozhovor s korupčnou ponukou nahral a bezprostredne kontaktoval prezidenta Aleksandra Kwaśniewskeho a premiéra Leszka Millera. Tu sa však nič nekončí, skôr naopak. Michnik totiž nahrávku zverejnil až o pol roka, v decembri 2002. Prvý, kto o stretnutí Rywin-Michnik napísal, bol týždenník Wprost v septembri 2002. Škandál však vypukol, až keď vo vianočnom čase o Rywinovi písala Wyborcza.
V parlamente vznikla vyšetrovacia komisia. Neustále predvolávania svedkov, trpezlivo sa opakujúce otázky a nové a nové výpovede síce neviedli k vyšetreniu kauzy a obvineniu vinníkov, urobili však niečo, čo sa ukázalo azda ešte dôležitejšie: zmenili poľskú politiku. Novou hviezdou sa stal ústredný „vyšetrovateľ“ – poslanec Jan Maria Rokita, ktorý bol neskôr kandidátom Občianskej platformy na úrad premiéra. Dnes už v politike Rokita nie je, vytlačil ho jeho stranícky sok Donald Tusk. Druhou významnou postavou vyšetrovania sa stal poslanec Zbigniew Ziobro, vtedajší podpredseda strany Právo a spravodlivosť, ktorý sa neskôr stal ministrom spravodlivosti. Je tiež zaujímavé, že Ziobro je dnes europoslancom a nedávno opustil PiS.
No tým najvýznamnejším dôsledkom vyšetrovania bolo, že vládna ľavica, ktorá získala vo voľbách v roku 2001 42 percent, sa dostala na okraj politického spektra a poľskú politiku doslova ovládli predtým malé strany, Občianska platforma a Právo a spravodlivosť.
V parlamente vznikla vyšetrovacia komisia. Neustále predvolávania svedkov, trpezlivo sa opakujúce otázky a nové a nové výpovede síce neviedli k vyšetreniu kauzy a obvineniu vinníkov, urobili však niečo, čo sa ukázalo azda ešte dôležitejšie: zmenili poľskú politiku. Novou hviezdou sa stal ústredný „vyšetrovateľ“ – poslanec Jan Maria Rokita, ktorý bol neskôr kandidátom Občianskej platformy na úrad premiéra. Dnes už v politike Rokita nie je, vytlačil ho jeho stranícky sok Donald Tusk. Druhou významnou postavou vyšetrovania sa stal poslanec Zbigniew Ziobro, vtedajší podpredseda strany Právo a spravodlivosť, ktorý sa neskôr stal ministrom spravodlivosti. Je tiež zaujímavé, že Ziobro je dnes europoslancom a nedávno opustil PiS.
No tým najvýznamnejším dôsledkom vyšetrovania bolo, že vládna ľavica, ktorá získala vo voľbách v roku 2001 42 percent, sa dostala na okraj politického spektra a poľskú politiku doslova ovládli predtým malé strany, Občianska platforma a Právo a spravodlivosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.