Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na pravici nič nové

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .týždeň doma

Kým SaS a Obyčajní ľudia až do poslednej chvíle tajili mená poslaneckých kandidátov, tradičné strany pravice, SDKÚ a KDH, už mali dva týždne jasno, s akou zostavou zabojujú v marcových voľbách. Kým v KDH hrozil výbuch, v SDKÚ vládne duch jednoty – a ním je pán predseda.

.bežný volič KDH vlastne veľký problém nezaznamenal. Koncom novembra sa síce v denníku v SME dočítal, že Daniel Lipšic je veľmi nespokojný s tým, akú poslaneckú kandidátku navrhlo predsedníctvo hnutia za jeho neúčasti. Ale o pár dní bolo všetko po starom: Lipšic a Figeľ svorne vo vzletných slovách opakovali, že kandidátka KDH je „kombináciou kontinuity a zmeny“. Preložené z kádeháckeho jazyka: KDH reprezentujú nielen veční, zaslúžilí funkcionári typu Martina Fronca či Alojza Přidala, ale aj čerstvý závan vzduchu v podobe Radoslava Procházku. Lenže tejto svornosti – a výslednej kandidátke, ktorá celkovo zíva nudou – predchádzala nečakaná dráma. .ako utopiť doktora Lipšica
O Lipšicovi sa v hnutí vedelo, že zvažuje odchod z politiky. Jeden z najpopulárnejších politikov KDH napokon prvýkrát verejne pre náš časopis potvrdil, že dostal lukratívnu ponuku z právnickej brandže. Aj preto si viacerí v hnutí myslia, že koncom novembra vedenie KDH rozohralo hru, aby Lipšicovi jeho dilemu uľahčili. Akcia proti Lipšicovi by mala vyšší mocenský zmysel: bez neho by sa kresťanským demokratom jednoduchšie dohadovalo s Robertom Ficom. V KDH navyše Lipšicovi odporcovia veria, že tak ako Radičovej odchod neodplaší SDKÚ príliš veľa voličov, aj stratu mladého ambiciózneho politika by kresťanskí demokrati prežili v relatívnom zdraví.
Je otázne, či ľudia okolo Pavla Hrušovského – a sivá eminencia hnutia Pavol Abrhan – sa naozaj chceli Lipšica nadobro zbaviť. Prinajmenej si však užili jeho poníženie.
Lipšic bol najskôr s vedením dohodnutý, že rovnako ako Figeľ a Hrušovský aj on nominuje svojich dvoch ľudí, ktorí by sa mali ocitnúť na kandidátke okolo 20. miesta. Tými ľuďmi boli Karel Hirman, bývalý redaktor Trendu a expert na energetiku a Marcel Klimek, šéf služobného úradu na Ministerstve vnútra. Klimek chodil v mene KDH aj na rokovania o štátnom rozpočte, takže mal byť podľa Lipšicovej predstavy aj akousi novou ekonomickou tvárou KDH.
Lipšic bol s Figeľom a Hrušovským predbežne dohodnutý. Lenže počas služobnej cesty v Taliansku a na Malte sa dozvedel, že dohoda zrazu neplatí a Predsedníctvo KDH má iných koňov. Navyše, Lipšicov spojenec Radoslav Procházka mal podľa návrhu predsedníctva obsadiť 16. až 17. miesto. A to aj napriek tomu, že ho predtým bratislavské štruktúry zvolili za svojho volebného lídra. Nižšie umiestnenie získal aj ďalší spojenec, podpredsedníčka hnutia Jana Žitňanská. Lipšicovi praskli nervy a cez SME odkázal, že je „zarmútený“ a vidí v tom snahu degradovať ľudí, ktorí sú zdržanlivejší k spolupráci so Smerom. Zároveň jemne naznačil, že nemusí ostať v politike. .zvíťazí zmena?
Samozrejme, Lipšicove odkazy, ktoré sa dostali na palcové titulky novín, kádehákov oprávnene nahnevali. Takže Lipšicov príchod na Slovensko už veľa nezmenil. Ešte pred zasadaním Rady, ktorá definitívne určila umiestnenie kandidátov, sa síce podarilo Procházkovi predsa len postúpiť. Keďže ostatným regionálnym lídrom bolo jasné, že Procházka sa aj tak prekrúžkuje, súhlasili s jeho posunutím na 10. miesto. Na ňom mal, podľa pôvodnej Figeľovej predstavy, kandidovať futbalový tréner Ladislav Jurkemik. Ten sa napokon do záverečnej zostavy nedostal, takže regionálni lídri s poslaneckými ambíciami boli napokon spokojní, že vpredu im nikto nezaberie miesto a zozadu ich len málokto prekrúžkuje.  
Na Rade však utrpel Lipšic porážku: Hirman sa nedostal na kandidátku, keďže naňho členovia vytiahli už známu informáciu, že je registrovaný ako dôverník ŠTB (hoci kategória dôverník vôbec nemusí znamenať vedomú spoluprácu).
Na kandidátku sa nedostal ani Klimek. Napokon sa nepresadil ani Milan Krajniak, Lipšicov poradca pre rómsku kriminalitu, ktorý mal kandidovať zo 142. miesta. Istý trnavský funkcionár ho však na Rade navrhol vyškrtnúť. A delegáti jeho návrh schválili.
Keby to Daniel Lipšic koncom novembra zabalil, mal by na to zopár dobrých dôvodov. Lipšic sa však pre túto chvíľu rozhodol, že bude predstierať, ako dobre KDH kombinuje kontinuitu a zmenu. Je možné, že v KDH po marcových voľbách naozaj zvíťazí zmena. Len iná, o akej sníva Lipšic – kresťanskí demokrati sa odtrhnú od pravicového bloku a pôjdu vládnuť s Robertom Ficom. Vnútorné pomery v KDH a slabnúce postavenie Lipšica ukazujú práve týmto smerom. .návrat strateného syna
V SDKÚ sa pri zostavovaní kandidátky ani zďaleka neodohrávala taká dráma ako v KDH. Ani nemohla. V strane jednoducho nie je nikto, kto by si kvôli miestam na kandidátke trúfol ísť do konfliktu s Mikulášom Dzurindom. V porovnaní s KDH, kde o konečnom poradí hlasovala Republiková rada v počte viac ako sto ľudí, bol v SDKÚ vplyv regionálnych štruktúr na výslednú podobu kandidátky oveľa menší. Keďže pre predčasné voľby sa v strane neuskutočnili primárne voľby, o podobe prvej šesťdesiatky kandidátov rozhodovalo prezídium, v ktorom zasadá osemnásť ľudí. Kandidátka je teda taká, akú ju chcel Mikuláš Dzurinda.
Napokon sa dá hovoriť iba o jedinom výraznejšom prekvapení. Ním je návrat bratislavského župana Pavla Freša, ktorého Dzurinda pred voľbami v roku 2010 donútil odstúpiť z kandidátky – Dzurinda vtedy oznámil, že Frešo sa dobrovoľne (čo nebola pravda) rozhodol vzdať miesta na kandidátke, keďže v jeho bratislavskom obvode došlo k sfalšovaniu hlasov počas primárok. V skutočnosti išlo Dzurindovi o to, aby sa zbavil populárneho regionálneho lídra. Predseda SDKÚ vtedy po Ficových útokoch odstúpil z kandidátky, na druhej strane nechcel, aby mu po boku popri Radičovej vyrastali ďalší potenciálni konkurenti. Frešo sa po tejto vnútrostraníckej intrige stiahol z vysokej politiky a poldruha roka o ňom nebolo počuť. Ale dnes sa Dzurindovi celkom hodí. Keďže modrej strane sa nepodarilo prísť so zaujímavým nestraníkom, župan Frešo je vítaným osviežením kandidátky.
SDKÚ ponúkala miesto na kandidátke aj Miklošovmu mužovi, štátnemu tajomníkovi na ministerstve financií Vladimírovi Tvaroškovi. Tento mimoriadne schopný manažér, ktorý rozumie ekonomike, to však odmietol. .kaník je in
Druhým prekvapením je vysoké umiestnenie exministra Ľudovíta Kaníka, ktorý v posledných rokoch nemal s Dzurindom ani s Miklošom práve ideálne vzťahy. Prezídium ho vysunulo na voliteľné osemnáste miesto kandidátky. Aj to malo svoje dôvody. Kým pre voličov Smeru je Kaník „sociálny netvor“, v radoch prívržencov SDKÚ je populárnou figúrou. V predošlých voľbách získal viac ako 22-tisíc preferenčných hlasov a bez problémov sa prekrúžkoval z tridsiateho na šieste miesto kandidátky. V strane ho tiež mnohí stále považujú za kľúčového človeka na sociálnu politiku. „Miroslav Beblavý je síce veľmi pracovitý a šikovný, ale nevie tak ľudovo komunikovať ako Kaník,“ povedal .týždňu jeden z poslancov SDKÚ. Teraz je pre stranu zaujímavý aj tým, že si zobral na starosť rómsku agendu.  
Dzurinda tiež vytiahol vyššie krajského predsedu strany v Žiline Ivana Chabana. Toho regionálne štruktúry zaradili až na dvadsiate miesto kandidátky za Žilinský kraj. Práve tento región robí už dlhší čas lídrom SDKÚ vrásky na čele. Strana tu v minulých voľbách získala menej hlasov, ako Sulíkova SaS a naďalej stráca voličov. Rozbité v tomto kraji sú aj stranícke štruktúry a regionálni lídri vedú medzi sebou žabomyšie vojny. .radičovej muži sa lúčia
Dobre dopadol aj poslanec Viliam Novotný, ktorého v strane dlho považovali za blízkeho spojenca Ivety Radičovej. Hoci každý vedel, že jeho spojenectvo je čisto účelové. „Zdravotníctvo bude ešte horúca téma a v strane momentálne na to nie je lepší človek,“ povedal pre .týždeň nemenovaný politik SDKÚ o dôvodoch, prečo je Novotný na poprednom mieste kandidátky. Horšie dopadli iní poslanci spätí s Radičovou: bývalý štátny tajomník na ministerstve vnútra Martin Pado sa nedostal do prvej 50-tky. A spolu s ním tam nie je ani Peter Markovič, líder mládežníckej organizácie SDKÚ. V budúcom parlamente už zrejme nebude ani Tomáš Galbavý. Ten svojho času v primárkach podporoval Radičovú proti Miklošovi. Galbavého napokon v jeho nitrianskom regióne vyšachovali Tibor Tóth a Ondrej Ščurka, preslávený kauzou daňovej budovy v Košiciach.
Prvá dvadsiatka SDKÚ vyzerá trochu sivo. Ale v prípade Dzurindovej strany sa nedá očakávať ani nápor zo zadných pozícií. V minulých voľbách sa výraznejšie dopredu okrem Kaníka a Magdy Vášáryovej posunula bývalaá sudkyňa Jana Dubovcová. Sudkyňa, ktorá v modrej strane pôsobí akosi stratene, teraz kandiduje na 24. mieste.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite