Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nevylučujeme veľkú koalíciu

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .rozhovor

Dúfa, že po voľbách opäť vznikne stredopravá koalícia a KDH v nej bude zmierovateľom medzi SDKÚ a SaS. Dostal lukratívnu ponuku z právnickej brandže a nechce jasne odpovedať na otázku, či bude kandidovať v marcových voľbách. Minister vnútra Daniel Lipšic.

.sme pol roka po voľbách, v ktorých pravica senzačne zvíťazila nad Robertom Ficom a asi štyri mesiace pred predčasnými voľbami, ktoré spôsobila pravica. Nie je to absurdné?
Je to absurdné, ale aj smutné. Voliči nám dali dôveru a tú sme sklamali. Nielen vo veci eurovalu, ale celý rok a pol sme sa zaoberali vlastnými spormi, prenášali sme ich medzi ľudí, otravovali a znechucovali sme ich. .richard Sulík, ktorému sa dnes z vašej strany kladie za vinu pád vlády, však až po euroval pôsobil ako pomerne komfortný koaličný partner. Nie je to tak?
Koaliční partneri si v tom nemôžu nič vyčítať. Vo všetkých koaličných stranách sa vyskytli prípady, že ich poslanci hlasovali inak než bolo dohodnuté. No hlavným problémom bolo, že sme tieto spory až príliš často prenášali do médií. To bolo zničujúce. .vláda teda nepadla ani tak na eurovale, ale na tejto trvalej nestabilite?
Euroval bola posledná kvapka, aj keď dôležitá. Podľa mňa to nebola taká téma, že na nej musela padnúť vláda. Dokonca si myslím, že na jar už euroval, vzhľadom na rýchly vývoj, už ani nebude relevantná téma. Preto hovorím, aby sme teraz brzdili emócie, lebo voličov úplne znechutíme. Otázkou dňa je, čo urobiť, aby nám naši voliči odpustili a dali nám ešte jednu šancu. To bude veľmi ťažké. .vy ste sa počas celej vládnej krízy správali na verejnosti veľmi zdržanlivo a nedávali ste najavo, čo si myslíte o eurovale. Vnútri koalície ste patrili medzi tých, ktorí tvrdili, že by sa nemalo spájať hlasovanie o eurovale s existenciou vlády. Navrhovali ste dokonca kompromis. Prečo to nevyšlo?
To nebol len môj kompromis, ale bol to kompromisný návrh celého KDH. Ešte v júni na vláde, keď sa euroval schvaľoval prvýkrát, som navrhoval, aby každú pôžičku schvaľovala buď vláda, alebo parlament či parlamentný výbor. Nechcel som totiž dávať bianko šek ministrovi financií, žiadal som, aby každú pôžičku schvaľovala buď vláda, alebo parlament či parlamentný výbor. Keďže to neprešlo, hlasoval som spolu s ministrami z SaS proti. Ak by tento návrh prešiel, mohli sme rozhodnúť, že Grécku pôžičku nedáme, ale niektorým krajinám, pri ktorých to má význam, by sme ju odsúhlasili. Tento návrh schválila aj celoslovenská rada KDH v Michalovciach na podnet nášho predsedu. .prečo sa hlasovania o eurovale a dôvere spojili?
V konečnej fáze to bolo autonómne rozhodnutie premiérky. Aj keď som si pôvodne myslel, že to nie je správne rozhodnutie, rešpektujem, že premiér má právo sa takto rozhodnúť. .v istej fáze však všetci významní koaliční politici hovorili o nutnosti tohto spojenia. Aj Béla Bugár, aj Mikuláš Dzurinda, aj Ján Figeľ. Prečo?
To je možné, ale myslím si, že KDH bolo v tomto zdržanlivé a hovorili sme, že budeme nakoniec hlasovať podľa toho, aké rozhodnutie prijme predsedníčka vlády. To sme aj urobili.  Zdalo sa mi, že kompromis schvaľovať každú pôžičku vnútroštátne mohol byť pre kolegov zo SaS akceptovateľný. Tu však zrejme zohrali úlohu aj nie celkom racionálne faktory. .konečný kompromis, ktorý SaS ponúkal Mikuláš Dzurinda, im však nezaručoval právo veta.
Nie je to pravda. Konečný kompromis bol ten, že každú pôžičku by schvaľoval parlament alebo parlamentný výbor a do parlamentu by to nešlo bez súhlasu ktorejkoľvek koaličnej strany. Každá koaličná strana by tak mala právo veta. .takto im to však Dzurinda na koaličnej rade nenavrhoval, veď to hovoril aj verejne.
Takýto kompromis bol úplne v záverečnej fáze naozaj na stole. Viete, jedna moja známa hovorí, že ak chcete v politike dosiahnuť sto percent, tak ste zrelý na vyšetrenie duševného zdravia.  Aká je situácia dnes? Máme euroval, ale bez vnútroštátneho schvaľovacieho mechanizmu a padla kvôli tomu stredopravá vláda. Toto všetko bolo zrejmé dopredu... .to je pravda, no pre jedného z vašich partnerov išlo o to, či sa vzdá svojej kľúčovej agendy. V KDH tomu musíte rozumieť, keďže ste v roku 2006 vystúpili z vlády, hoci ste tiež vedeli, že tým nedosiahnete schválenie výhrady svedomia...
Bolo to trochu iné. My sme z vlády vystúpili, ale nepoložili sme ju. Predčasné voľby síce boli, ale len o niekoľko mesiacov skôr. Navyše, záväzok prijať výhradu vo svedomí vyplýval z programového vyhlásenia vlády. Teraz sa  o schvaľovaní eurovalu nehovorilo vo vládnom programe, pretože to vtedy ešte nemohla byť téma. .no vzhľadom na to, že to bola pre SaS posvätná téma, ako bola pre KDH posvätná výhrada svedomia, dalo sa predvídať, že liberáli nebudú len tak ochotní súhlasiť so zriadením eurovalu. Nepostupovala teda koalícia od samého začiatku úplne zle?
Nechcem teraz rozoberať tvrdohlavosť jednotlivých kolegov, najmä ak stále existuje nádej na vznik stredopravej vlády po voľbách. Opäť hovoríme o minulosti, čo už nemá zmysel, najmä ak téma eurovalu už nebude na jar  nosnou. Vidíme, čo sa deje v Taliansku a iných krajinách. .mal teda Sulík s eurovalom pravdu, keď hovoril, že nič nevyrieši?
Mnohé jeho argumenty sú pravdivé. Ale ak aj on súhlasí s tým, že pôžičky pre niektoré krajiny majú význam, prečo potom blokovať mechanizmus, ktorý takýmto krajinám umožňuje pôžičky? Navyše, v politike ide aj o to, kto bude mať čierneho Petra. Ak by Slovensko zablokovalo euroval, otázkou je, či by sa dramatizácia situácie v Grécku a Taliansku nedávala za vinu práve nám. .kDH bolo dlhé roky stranou, o ktorej mnohí hovorili, že je protieurópska. To isté sa teraz vyčíta SaS. Nie je to aj pre vás osobne trochu schizofrenická situácia, keď ste sa teraz aj vy ocitli v jednej skupine s tými, ktorí SaS nálepkujú rovnako, ako nálepkovali pred pár rokmi KDH?  
Neviem, či KDH hovorí o SaS to isté. My sme v celom tom  spore vystupovali skôr eurorealisticky. Snažili sme sa zmierňovať postoje. Zjednodušene povedané,  postoj SDKÚ bol „euroval bez podmienok“, stanovisko SaS bolo „euroval nikdy nie“ a my sme boli s naším kompromisným návrhom v strede. .ale Ján Figeľ bol jedným z prvých koaličných politikov, ktorý hovoril o nutnosti spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde.
Ján Figeľ navrhol na republikovej rade v Michalovciach mechanizmus, ktorý som pôvodne presadzoval aj ja. To znamená vnútroštátny rozhodovací mechanizmus, ktorým budem môcť posudzovať každú pôžičku individuálne. To je fakt. .lenže takto to nikto nevnímal. Ján Figeľ hovoril o medzi prvými o páde vlády a napríklad aj vám veľmi blízky človek a súčasne najvýraznejší poslanec KDH Radoslav Procházka mal veľmi dramatické vyhlásenia o tom, čo spôsobí neschválenie eurovalu. Tú atmosféru vyhrocovalo spolu s SDKÚ aj KDH, nie je to tak?
Jedna vec sú jednotlivé vyhlásenia, ale KDH bolo počas rokovaní naozaj kľúčovou stranou, ktorá sa usilovala nájsť obojstranne prijateľný kompromis. To, že nebol v konečnom variante prijateľný pre SaS, mi je ľúto a bola to chyba, ale už sa k tomu nechcem vracať .kresťanskí demokrati boli v minulosti proti európskej ústave a Lisabonskej zmluve. Za posledný rok a pol však zo strany KDH smerom k EÚ zaznievajú úplne iné tóny. Napríklad Pavol Hrušovský spomína v súvislosti s debatou o európskej daňovej harmonizácii pojmy ako daňový dumping. Znamená to, že KDH v tomto zmenilo svoju politiku?
Nie. KDH vždy bolo stranou, ktorá vedela zniesť aj rôznorodosť názorov.  Je pravda, že v strane sú ľudia, ktorí majú v oblasti ekonomiky či v pohľade na EÚ iné zmýšľanie ako mám ja, alebo niektorí ďalší kolegovia. Napríklad s pánom poslancom Marcinčinom si pomerne dobre rozumiem, ale niektoré ekonomické názory sú odlišné od mojich. KDH má svoj program, v ktorom je jasne napísané, že sme proti daňovej harmonizácii a sme dokonca proti zjednocovaniu daňových základov. Pokiaľ ide o ekonomické a etické témy, KDH svoj program vo vzťahu k EÚ nezmenilo. .je síce pravda, že v strane boli vždy skupiny, ktoré mali na niektoré témy iný názor. Teraz to však vo vzťahu k európskej agende vyzerá, že takouto skupinou ste len vy sám. Nie je toto práve tá zmena oproti minulosti?
Sú poslanci, ktorí mali pri eurovale problém, diskutovali sme a dohodli sme  kompromisný návrh v podobe vnútrštátneho schvaľovacieho mechanizmu. To možno v tom veľkom spore medzi SDKÚ a SaS zaniklo, ale nič to nemení na tom, že KDH hralo úlohu eurorealistického zmierovateľa. Túto úlohu by sme mali hrať aj daľej. Aj preto si myslím, že pri zostavení budúcej stredopravej vlády bude KDH úplne kľúčové, pretože postoje SDKÚ a SaS sa zdajú úplne nezmieriteľné. .ale to je len vaše želanie, aby to tak bolo.
Nie, to je realita. .naozaj nám povedzte, v čom je rozdiel medzi Mikulášom Dzurindom, Ivanom Miklošom a Jánom Figeľom v téme EÚ a eurovalu, pretože my ho nevidíme...
Opakujem, v tom, že Ján Figeľ navrhol na rade v Michalovciach uznesenie, že euroval áno, ale len za podmienky vnútroštátneho mechanizmu schvaľovania. .to je detail, navyše, niečo podobné navrhovala aj SDKÚ...
Ale len ako ústupový variant. Ivan Mikloš proti tomu namietal, naozaj sme v tom boli kdesi v centre. .prejdime teda z minulosti do budúcnosti. Vy osobne síce dúfate vo vytvorenie stredopravej vlády, lenže dnes sa najviac špekuluje o vláde Smeru so stredopravým partnerom, pričom KDH sa javí ako najhorúcejší kandidát...
Špekulácie sú jedna vec, my v KDH sme však v tomto jednotní. Hovoríme, že prioritou je stredopravá vláda. V prípade, že to nebude možné, prichádza do úvahy ako teoretická možnosť veľká koalícia Smer, SDKÚ-DS a KDH. .kedy by bola táto možnosť aj praktická?
Predstavme si, že Smer má 70 poslancov, pravica takisto 70 poslancov a SNS má 10 poslancov, teda Smer ani pravicový blok nemôžu vytvoriť vládu samostatne. Čo by bolo v takom prípade, ďalšie predčasné voľby? Ako núdzové riešenie si vieme predstaviť takúto veľkú koalíciu. Ale keďže SDKÚ koalíciu so Smerom odmieta, zdá sa mi to ako teoretická možnosť. .ale je tu ešte jeden pomerne realistický variant Smer, KDH a Most...  
My hovoríme o veľkej koalícii s dvoma slovenskými pravicovými stranami, teda vrátane SDKÚ. Takáto možnosť tu bola aj v roku 2006, keď sme ako KDH tiež hovorili, že si vieme predstaviť veľkú koalíciu. .no väčšina vašich kolegov v KDH chcela ísť predsa do vlády aj so Smerom a SMK.
Dnes je iná situácia a aj náš predseda jasne hovorí: prioritou je pravicová vláda, až potom veľká koalícia vrátane SDKÚ. Ak to SDKÚ odmieta, tak veľká koalícia asi reálna nie je.    .teda ešte raz: koalíciu Smer, KDH, Most vylučujete?
Nikto z KDH to verejne nepomenoval. Jediné, čo zaznelo a čo sa v našej strane diskutuje, je okrem pravicovej vlády iba veľká koalícia slovenských strán. .lenže to je v rozpore s tým, ako vnímame vnútorné prostredie KDH, kde je dosť naklonená spolupráca so Smerom bez ohľadu na rozhodnutie SDKÚ.
Ešte raz: zoberte si všetky verejné vyhlásenia nášho predsedu a odpoveď je jasná. .teda ak príde po voľbách ponuka Smeru pre KDH, tak ju odmietnete...
Ak ju odmietne SDKÚ, tak opakujem, v KDH nikto nepresadzuje dvojkoalíciu so Smerom, o tom som ešte nepočul. .keby napokon došlo k veľkej koalícii Smer, SDKÚ a KDH, vedeli by ste si predstaviť, že by ste boli vo vláde Roberta Fica ministrom vnútra?
Na to má Rado Procházka veľmi šarmantnú odpoveď, ktorú zacitujem: netreba si predstavovať škaredé veci, lebo potom sa skôr stanú. .no, ale tie škaredé veci si ako realistický politik určite niekedy predstavujete...
Nie.   .chápeme, že verejne si to nechcete predstavovať, ale v súkromí si ich musíte predstavovať...
(Smiech.) V princípe sa vždy rozhodujem v konkrétnej situácii, a nie podľa akýchsi „ak“: Ak voľby nejako dopadnú, ak po nich SDKÚ zmení stanovisko, ak sa nejako zachová KDH... Jednoducho tých „ak“ je priveľa na to, aby som sa dnes podľa nich rozhodoval. .reálne však ide o pár alternatív, o ktorých musíte premýšľať.
Ak človek nerozmýšľa nad tým, čo chce v politike dosiahnuť, ale nad tým, v akých pozíciách chce byť, tak je to postavené z nôh na hlavu.   .asi pred rokom nám Richard Rybníček povedal, že najväčším problémom KDH je, že priveľa ľudí v hnutí sa naučilo žiť z politiky. Nerozhodne napokon tento moment o tom, či pôjdete so Smerom?
Nemyslím si to, som presvedčený, že KDH zostane jednotné. To, o čom hovoril Richard Rybníček, je asi problém viditeľný vo všetkých stranách. Na jednej strane je dobré mať skúsených politikov, ktorí sú v politike od roku 1989, na druhej strane musíme mať aj nových odborníkov. Pred dvoma rokmi sme ponúkli Rada Procházku a Janu Žitňanskú a v tomto by sme mali pokračovať. .prídu aj teraz nové tváre?
Nechcem predbiehať. Ja takú ambíciu mám a má ju aj predseda hnutia. .keď sme sa s vami rozprávali po odchode skupiny okolo Vladimíra Palka a Františka Mikloška, tak ste sa s nimi vcelku zhodovali v diagnóze KDH, vy ste však hovorili, že riešením nie je odísť, ale meniť KDH zvnútra. Odvtedy prešli asi tri roky, ako teda hodnotíte vašu misiu?
Podarilo sa to, že máme v parlamente spomínaných nových poslancov ako Procházku či Žitňanskú, ktorých prácu veľmi oceňujem. Ale treba v tom pokračovať. Potrebujeme skúsenosť, zároveň nových ľudí a nové témy. KDH je dnes otvorenejšou stranou než predtým. Iste, je konzervatívne, takže mnohé veci sa presadzujú pomalšie – a netvrdím, že to je bezproblémové a bez frustrácií, to teda nie – ale dá sa to. .kDH kedysi budilo rešpekt tým, že prichádzalo s novými celospoločenskými témami, ktoré formovali verejnú debatu. Dnes je KDH viditeľné iba vďaka rezortným ministrom, ale za posledný rok a pol vôbec nehovorí nič zaujímavé, nijako neprovokuje. Prečo?
Pretože veľké témy sa neobjavili. Čiastočne ňou bol euroval, na ktorom padla vláda, ale ani to nebola téma, ktorou by ľudia žili a boli za ňu ochotní bojovať na barikádach. .lenže problém je v tom, že KDH žiadne nové podnetné témy neprináša.
Posledné roky bola trochu iná doba, veľké témy nemôžete mať každý rok. Už sme tu neriešili témy typu slobody, demokracie, Mečiara a našej príslušnosti k Západu či veľkých reforiem. Teraz však prichádza veľká téma krízy, kde sme opäť na dejinnej križovatke a to je téma, s ktorou sa musíme aj my vyrovnať. Niektoré ekonomické politiky treba jednoducho formulovať nanovo. Možno niektoré neoliberálne dogmy kedysi platili, Slovensku aj veľmi pomohli, mali sme najvyšší rast HDP v histórii, ale dnes už možno neplatia. A toto je veľká výzva pre KDH, aby v týchto časoch ponúklo novú ekonomickú a sociálnu líniu. .kresťanskí demokrati sa vždy borili s problémom, že nemajú svojho Ivana Mikloša, a tak si nechali ukradnúť povedzme aj tému rovnej dane. V poslednom období sa ako hlavný ekonóm profiloval Anton Marcinčin, ktorý však nejavil záujem o stranícku politiku a už nie je ani podpredsedom hnutia...
...a je pravda, že viaceré jeho názory neboli v súlade s hlavným prúdom KDH... .ale potom už nikoho nemáte.
Preto hovorím, že treba využiť čas tvorby kandidátky na to, aby sme pritiahli zaujímavých ľudí aj v oblasti ekonomiky. Rovnako ako vy vnímam, že KDH má s týmto problém, ktorý trvá možno už 12 rokov. Pritom i v blízkosti KDH sú veľmi šikovní ľudia, odborne aj komunikatívne. .chystáte teda prekvapenia?
Myslím, že máme na to. .to znie ako predvolebný slogan.
(Úsmev.) .osobná otázka: povráva sa, že ste dostali lukratívnu ponuku z právnickej brandže, ktorú zvažujete. Je to pravda?
Je to niečo právnické, ale v tomto okamihu to nechcem špecifikovať. .viete v tejto chvíli, či budete v marci kandidovať?
(Dlhé ticho.) Už od vstupu do politiky som hovoril, že je dôležité, aby si ľudia zachovali svoju profesiu. Má to tú výhodu, že sú v politike slobodnejší a pokiaľ by im hrozilo prekročenie vlastnej hranice kompromisu, môžu kedykoľvek odísť a pokračovať v profesii. A preto aj dnes hovorím, že pokiaľ by som čelil situácii, že musím takúto vlastnú hranicu kompromisu prekročiť, tak áno, jednou z možností je návrat k pôvodnej profesii. .takáto situácia vám teraz hrozí...?
Naozaj o tom nebudem verejne hovoriť a niečo odkazovať kolegom z KDH, to by bolo veľmi nekorektné. .bol by tou situáciou vstup do koalície so Smerom?
Opakujem, nebudem sa k tomu takto vyjadrovať. .za ten rok a pol sa na ministerstve vnútra rozbehlo mnoho zmien, a teraz končíte. Čo vás najviac mrzí?
Zabehli sme nový systém hodnotenia policie, ktorý tento rok dotiahneme a budúci rok pôjde už v ostrej prevádzke. Ak bude mať dobré výsledky, myslím si, že už nebude zrušený. Možno sa zruší niečo, ale nie všetko. Čo je však pre mňa ešte dôležitejšie než systémové zmeny, je niečo, čo by som označil za voľné ruky pre políciu. Ľudí po celom Slovensku trápi, že tu existujú skupiny, ktoré vďaka svojmu vplyvu, peniazom a kontaktom stoja nad zákonom a majú pocit, že sa im nemôže nič stať. A táto trieda vyvolených dnes pociťuje, že situácia sa zmenila. Najviac by ma teda mrzelo, keby sa to všetko vrátilo späť. .zhovárame sa len pár hodín po veľkom zásahu polície na obávaných piťovcov.  Čo sa vlastne stalo?
Ide o najväčšiu policajnú akciu proti organizovanému zločinu od vzniku republiky. Dnes nejdeme po bielych koňoch na nejakých nižších stupňoch, ale naozaj po bosoch mafie, tak ako aj v prípade sýkorovcov a jakšíkovcov. A tu chcem najmä zdôrazniť, že hoci sa akcia pripravovala niekoľko mesiacov, bolo zaangažovaných mnoho policajtov aj prokurátorov, napriek tomu nič neuniklo. Do posledného dňa som sa obával, že niečo unikne. To, že sa tak nestalo, je veľmi dôležité a významné.   .novinári sa vás často pýtajú, v akom štádiu je vyšetrovanie vraždy Ernesta Valka. Existuje ešte nádej, že polícia chytí vraha?
Myslím si, že áno, vyšetrovanie výrazne pokračilo a na základe informácií z prokuratúry a polície sa mi to zdá nádejné, ale nie je to stopercentné. Viac vám nemôžem povedať. .keď padla vláda, novinári si všimli, že ste sa po chodbách parlamentu prechádzali s Robertom Kaliňákom a vyzeralo to, že ste v družnom rozhovore. Viete si predstaviť, že keby sa Kaliňák opäť ujal funkcie ministra vnútra, nadviazal by na vašu prácu?
To je otázka na neho. Je fakt, že moja a jeho predstava sú úplne odlišné. Daniel Lipšic/
Narodil sa v roku 1973. Študoval na Právnickej fakulte UK a neskôr postgraduálne na Harvard Law School v Cambridgei v USA. Pracoval ako advokát a v roku 1998 sa stal vedúcim úradu Ministerstva spravodlivosti SR. V druhej vláde Mikuláša Dzurindu bol ministrom spravodlivosti. Po voľbách v roku 2010 sa stal ministrom vnútra. Je tiež podpredsedom KDH.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite