Jedným z nich je odbočka z frekventovanej Pražskej ulice do Horského parku, ktorú ešte aj dnes mnohí Bratislavčania nenazvú inak ako Husákova odbočka. Hovorí sa, že ju vybudovali práve kvôli prezidentovi, aby mal jednoduchší prístup do svojej vily.
Ďalšie miesto, zviazané s Husákovým menom, sa nachádza priamo v bratislavskej starej Dúbravke. Jednu z miestnych krčiem tu všetci volajú „U Husáka“, aj keď oficiálne je to Dúbravský dvor.
Každému návštevníkovi musí svitnúť hneď po vstupe do krčmy. Veľký Husákov portrét na stene nejde prehliadnuť. V krčme je podvečer plno, cigaretový dym by sa dal krájať a čašníčka má toľko objednávok na čapované pivo, že na rozhovor vôbec nemá čas. „U Husáka sa to volá preto, lebo sa tu narodil, ale čo si o ňom myslím, vám nepoviem. Politika ma nezaujíma a hlavne mám robotu,“ odpovedá na pol úst a uteká späť k pípe.
Pán Rudolf sedí pri stole sám a popíja pivo s rumom. Rozhovor na tému Husák neodmietne, ale dal by si vraj ešte jedno poldeci. Už však nie rum, ale fernet, aj to ten fajnovejší od Stocka.
Prešedivený šesťdesiatnik v maskáčovej bunde sa vraj s Husákom nikdy osobne nestretol, ale dobre si pamätá roky, keď bol prezidentom. „Všetko bolo vtedy lacnejšie, pivo, chleba, mäso a aj tí Maďari sa tu menej rozťahovali ako teraz,“ hovorí a pripaľuje si ďalšiu cigaretu. Hoci husákovské časy vykresľuje pán Rudolf priam idylicky, on sám sa v tej dobe vybral privyrobiť si na montáže do Líbye. Veď každá koruna nazvyš sa predsa zišla a on si za zárobok mohol postaviť dom. S pamätnou tabuľou Husákovi nemá pán Rudolf žiadny problém. Do Dúbravky podľa neho jednoznačne patrí a dokonca by sa podľa neho malo uvažovať aj o soche.
Načo však budovať tomuto prezidentovi umelé monumenty, keď v dúbravskej krčme U Husáka jeho pamiatka stále žije.
Ďalšie miesto, zviazané s Husákovým menom, sa nachádza priamo v bratislavskej starej Dúbravke. Jednu z miestnych krčiem tu všetci volajú „U Husáka“, aj keď oficiálne je to Dúbravský dvor.
Každému návštevníkovi musí svitnúť hneď po vstupe do krčmy. Veľký Husákov portrét na stene nejde prehliadnuť. V krčme je podvečer plno, cigaretový dym by sa dal krájať a čašníčka má toľko objednávok na čapované pivo, že na rozhovor vôbec nemá čas. „U Husáka sa to volá preto, lebo sa tu narodil, ale čo si o ňom myslím, vám nepoviem. Politika ma nezaujíma a hlavne mám robotu,“ odpovedá na pol úst a uteká späť k pípe.
Pán Rudolf sedí pri stole sám a popíja pivo s rumom. Rozhovor na tému Husák neodmietne, ale dal by si vraj ešte jedno poldeci. Už však nie rum, ale fernet, aj to ten fajnovejší od Stocka.
Prešedivený šesťdesiatnik v maskáčovej bunde sa vraj s Husákom nikdy osobne nestretol, ale dobre si pamätá roky, keď bol prezidentom. „Všetko bolo vtedy lacnejšie, pivo, chleba, mäso a aj tí Maďari sa tu menej rozťahovali ako teraz,“ hovorí a pripaľuje si ďalšiu cigaretu. Hoci husákovské časy vykresľuje pán Rudolf priam idylicky, on sám sa v tej dobe vybral privyrobiť si na montáže do Líbye. Veď každá koruna nazvyš sa predsa zišla a on si za zárobok mohol postaviť dom. S pamätnou tabuľou Husákovi nemá pán Rudolf žiadny problém. Do Dúbravky podľa neho jednoznačne patrí a dokonca by sa podľa neho malo uvažovať aj o soche.
Načo však budovať tomuto prezidentovi umelé monumenty, keď v dúbravskej krčme U Husáka jeho pamiatka stále žije.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.