Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nemali by sme na nich pľuť

.martin Hanus .marek Vagovič .časopis .téma

Rozhovor s disidentom, zakladateľom KDH a bývalým predsedom vlády Jánom Čarnogurským.

.prečo si vážite Gustáva Husáka?
Najlepšie odráža dialektiku slovenských dejín 20. storočia. Ako v každej dialektike, aj v Husákovi je niečo dobré aj zlé. Na konci vojny bol pri prechode Slovenska na stranu víťazných mocností. Keď ho komunisti v 50. rokoch zavreli, ako jeden z mála vydržal mučenie. Približne v rovnakom čase zavreli aj môjho otca. .dôvod?
Komunisti vedeli, že existovala nejaká komunikácia medzi ním a Husákom. Môjho otca, ktorý bol za slovenského štátu poslancom, chceli použiť ako svedka v jeho procese. Husák bol totiž za väčšie právomoci Slovenska voči Prahe: komunisti však chceli dokázať, že spolu diskutovali o odtrhnutí, čo nebola pravda. Aj môj otec však vydržal, keď ho bili, a nesvedčil proti Husákovi. .nevážite si teda Husáka najmä z osobných dôvodov?
Je pravda, že otec dostal Husáka za slovenského štátu z väzenia. Poznal sa s jeho prvou ženou Magdou, ktorá za ním prišla, aby ho pustili. Otec išiel za ministrom vnútra Šaňom Machom a povedal mu, nech neblbne. Načo si vraj budú vyrábať martýrov, keď im Husák vôbec neškodí. Keď otca po vojne zavreli, Husák volal do väzenia, aby ho pustili.   .komunikovali aj po Husákovom prepustení z väzenia v roku 1960?   
Nie. Stretli sa len raz, aj to náhodou, niekedy v roku 1962. Otec vtedy pracoval v Doprastave, Husák v Stavomontážach. Stretli sa v nejakom sklade, kde si povedali, ako to bolo. (Smiech). Ich vzťah nebol osobný. Komunikovali len vtedy, keď išlo o nejaký politický záujem, v ktorom sa dialektickým spôsobom stretli. .hovoríte, že Husák bol za väčšie právomoci Slovenska. Strana a moc však boli preňho vždy dôležitejšie ako národné záujmy.
Súhlasím, že v národných otázkach nebol až taký dôsledný. Napokon, bol to komunista.  .dnes oceňujete, že Husák počas Pražskej jari presadzoval federáciu. Pred rokmi ste však napísali: „Začiatkom leta 1968 som sa zahanbil za Slovensko, keď začala česká tlač kritizovať Bratislavu, že kladie na prvé miesto federáciu.”
Áno, dnes si však myslím, že to bolo správne, o čom svedčí aj to, že federácia vydržala dvadsať rokov. .prečo si myslíte, že politika socializmu s ľudskou tvárou bola iluzórna? Vy ste neboli nadšený Dubčekom?
Samozrejme, že bol. Rok 1968 však vyústil do okupácie. Aj preto si myslím, že bratislavská politika bola vtedy lepšia ako česká. .myslíte umiernenejšia?
Áno. Keby sa zmeny robili postupne, neviedlo by to k okupácii. Mocensky by sme, podobne ako Fínsko, nešli proti Sovietskemu zväzu, pričom sme sa mohli rozvíjať relatívne samostatne. Okupácia nie je zodpovednosť Dubčeka, ale českého establišmentu. .podľa vás prejavil Husák v roku 1968 ako jediný zmysel pre politickú realitu. Čo tým chcete povedať?
Po okupácii pochopil, že je tu polmiliónová armáda, a že Západ za nás nebude bojovať. Našiel lepšiu alternatívu, ako ponúkali iní. .v čom bola lepšia?
Že tu bola normalizácia bez masového zatýkania. .pol milióna ľudí vyhodili zo strany, tisícky z práce.
To je pravda, ale tých ľudí by vyradili tak či tak.  .neboli relatívne mäkšie opatrenia dané skôr dobou, než Husákovým charakterom? Už predsa neboli 50. roky.
Bolo to dané aj dobou. Ľudia ako Jakeš, Jindra či Biľak však žiadali tvrdý postup voči pravici. Robotnícko-roľnícku vládu podporovala aj Moskva, znemožnil ju jedine odpor na uliciach. To, že aj Sovieti napokon podporili Husáka, bolo realistické zhodnotenie situácie. .v čom však spočíval Husákov prínos? Že sa zorientoval v dobe?
Ako jeden z mála v roku 1968 pochopil, čo sa deje. Po návrate z Moskvy vyhlásil, že všetko bude inak. Psychologicky to bolo veľmi tvrdé, ukázalo sa však, že jeho alternatíva bola jediná možná. .je pre vás Husák akýmsi Jozefom Tisom? 
Prvýkrát počujem túto paralelu, ale niečo na tom bude. S tým rozdielom, že Husák sa nesnažil zachrániť len Slovensko, ale celé Československo. (Smiech.) .takže jeho politiku vnímate ako menšie zlo?
To je osud malých krajín. Tisovia a Husákovia budú na Slovensku ešte dvesto rokov. .v roku 1989 ste sedeli vo väzení za aktivity proti režimu, na čele ktorého stál Husák. Aký to bol pocit?
Nič zvláštne. Okolo roku 1993 som však vyčítal Petrovi Weissovi, že ho vylúčili z komunistickej strany. Bolo to také… …lacné gesto?
Áno. Ale najmä kapitulácia pred mediálnym tlakom. Národ je pevný len vtedy, keď rešpektuje veci, za ktoré oduševnene bojovali jeho predkovia. Napriek tomu, že robili aj chyby, za ktoré ich môžeme kritizovať, nemali by sme na nich pľuť. .nevážili by sme si však sami seba a ľudí ako Husák viac, keby sa v roku 1968 postavili na odpor?
Ako patetické heslo to môže byť. Keby sme však vtedy bojovali, možno by sme neudržali južné hranice Slovenska. Jedine v Dunajskej Strede vtedy okresný tajomník KSČ vítal maďarské okupačné vojská. .pred revolúciou ste bojovali proti komunizmu. Nie sú postoje ľudí ako Husák v rozpore s tým, o čo ste sa snažili?
Vrátim sa k dialektike dejín. Brežnevov Sovietsky zväz som nevnímal pozitívne, ale mali sme ísť cestou Fínska. Bol by to ideálny kompromis medzi Východom a Západom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite