Tak som si tú knihu prečítala. Samozrejme, ako každého uštvaného rodiča aj mňa Hodgkinsonova knižka nadchla a cítila som sa po jej prečítaní oveľa lepšie a pokojnejšie. Vydržalo mi to celé dva dni! (Pre veci neznalých, je nižšie uvedený základný manifest pohodového rodiča). 

Keď som však neskôr skúmala, koho všetkého z môjho okolia tá knižka nadchla, tak som ostala mierne zarazená. Nadchýnali sa ňou totiž aj ľudia, ktorých životný štýl je na míle vzdialený Hodgkinsonovým radám a odhadujem, že nikdy ani neprijmú jeho návod na príjemné rodičovstvo. Akurát im momentálne niečo z jeho programu vyhovuje, napríklad  nechávať dieťa viac osamote, alebo popíjať alkohol bez výčitiek svedomia, alebo nestarať sa priveľmi o poriadok v dome alebo ležať v posteli tak dlho, ako to je možné či nezabúdať pritom ani na poobedňajší spánok! Každý z tých ľudí, čo mi knihu odporúčal, si vybral z manifestu niečo. To, čo vyhovovalo jemu osobne. Tak napríklad jeden nadšený čitateľ teraz vďaka Hodgkinsonovi popíja alkohol celkom bez výčitiek, akurát že to robí kdesi na druhom konci zemegelu, na drahej dovolenke, a po dlhom workholickom období. Jeho deti sú s matkou niekde v zábavnom parku. Z Hodgkinsona je tam jediná vec - ten alkohol bez výčitiek a všetko ostatné je proti duchu jeho knižku. Hodgkinson totiž odporúča pracovať  čo najmenej, keď sú deti malé, netrepať sa na žiadne dovolenky a už vôbec nie do zábavných parkov. Stačia lúky a lesy v blízkom okolí. 

Hodgkinson svoju knižku aj manifest nazýva „lenivým“ rodičovstvom, ale ono je to z jeho strany trošku pózerstvo. Keď človek číta jeho knihu pozorne, rýchlo zistí, že tento spôsob rodičovstva nie je založený na lenivosti, skôr na obetavosti a schopnosti prispôsobiť sa prirodzeným potrebám svojich detí. Lebo je príjemné súhlasiť s jeho ideou, že deťom netreba drahé umelohmotné hračky, ale je už oveľa ťažšie realizovať to, čo Hodgkinson ponúka ako alternatívu, teda naučiť deti používať vlastnú fantáziu, vyrábať si spolu s nimi hračky z dreva či papiera. Navrhuje tiež, aby sme s deťmi záhradničili, aby sme im dopriali čo najviac živých zvierat v dome. Ale my moderní rodičia vieme, že často je oveľa jednoduchšie zakúpiť decku tú drahú umelohmotnú hračku alebo ho zavliecť do drahého zábavného parku, ako vymýšľať nejakú hru v lese či zavliecť do bytu nejaké smrdľavé morča. Môžeme súhlasiť s Hodgkinsonom, že treba odmietnuť všelijaké krúžky, športové kluby, ktoré príliš organizujú deťom čas, lenže potom treba vymyslieť niečo iné. A nie každému sa nám chce učiť doma svoje dieťa hrať na ukulele (ako Hodgkinson) alebo čítať potomkom doma poéziu či vodiť im domov súkromného učiteľa latinčiny. No nie je jednoduchšie zaplatiť deťom nejaký krúžok v škole či centre voľného času, kde sa mu budú za peniaze venovať profesionálni vychovávatelia a my môžeme spokojne pracovať na svojej kariére? To lenivé rodičovstvo je lenivé len na prvý pohľad, na druhý a tretí pohľad je to rodičovstvo podľa Hodgkinsona práca takmer na plný úväzok. 

Čo ma trošku prekvpailo jeho motív, prečo chce Hodgkinson vychovať zo svojich detí silných, smelých a samostatných jedincov. Aby sa vraj neprispôsobili kapitalistickému času určovanému hodinami a morálkou výkonu, aby sa nedali zdierať v nejakých veľkých korporáciách. Hodgkinson prosto nemá rád kapitalizmus, zdá sa mu neľudský, ale nie je to ani klasický ľavičiar. Nabáda nás totiž, aby sme zodpovednosť vzali do vlastných rúk, lebo to je cesta k slobode, cesta od uniformity a puritánstva. Nemáme veriť v silný štát, ale v silnú rodinu a susedské komunity. 

Aj jeho kniha o lenivom rodičovi je vlastne akýmsi sprievodcom k normálne fungujúcej rodine, ku komunite priateľov a susedov, k jednoduchému životu nepodliehajúcemu konzumu. V tomto smere je Hodgkinson inšpirujúci. Ale asi jeho recepty nemôžeme brať smrteľne vážne. Lebo nie všetci rodičia sa môžu presťahovať so svojimi deťmi na vidiek, opustiť svoju prácu vo veľkých firmách s pevne stanoveným pracovným časom, chovať sliepky, čítať si v záhrade poéziu a živiť rodinu písaním vtipných knižiek o lenivom rodičovstve. Takže pokojne stačí, keď si z neho vyberieme aspoň čosi. Napríklad poobedňajší spánok. Alebo ranné vylihovanie v posteli. Aj to uštvatého rodiča poteší, či nie?

MANIFEST POHODOVÉHO RODIČA
Nesúhlasíme s myšlienkou, že rodičovstvo je namáhavé.

Bez obáv nechávame dieťa o samote.

Odmietame konzumný spôsob života, ktorý útočí na život našich detí už od narodenia.

Bez zábran im čítame poéziu i fantasy.

Alkohol pijeme bez pocitu viny.

Odmietame puritána zakoreneného v našom vnútri.

Nemíňame priveľa peňazí na detské akcie a drahé dovolenky.

Pohodový rodič je šetrný a kreatívny.

Ležíme v posteli tak dlho, ako je len možné.

Hráme sa na lúkach a v lesoch.

Čas je dôležitejší ako peniaze.

Neporiadok zo zábavy je lepší ako poriadok z nešťastia.

Dom zapĺňame hudbou a radosťou.

Odmietame cudzie pravidlá a bezpečnostné predpisy, budujeme si vlastnú zodpovednosť.

Existuje mnoho ciest, po ktorých sa môžeme vydať.