Ak ste boli na Pohode viac než raz, určite ste si ho všimli. Nikdy však nebol v centre, vždy na okraji. A hoci hral asi na každom festivalovom pódiu, robil to vždy vtedy, keď pred ním nestáli ľudia a keď nesvietili reflektory. 

Pán Karol Petr, ladič klavírov.

Ja sa s ním stretávam na Pohode, odkedy s týmto festivalom spolupracujem. Na našom pódiu vždy bol nejaký klavír a to znamená, že aj pán Karol. Keď sme my nad ránom odchádzali na chvíľu do postele, pán Karol vychádzal na pódium a robil svoju úžasnú prácu. Tvoril hudbu za hudbou. Čistil tóny. 

Potom počas dňa pofajčieval v zákulisí, pričom svoj nástroj mal vždy na dohľad a z času na čas ho skontroloval a ak bolo treba, tak ho doladil. Keď sa s klavírom hýbalo, bol ako starostlivý lekár, ktorý sleduje prevoz svojho pacienta. Ak bolo na festivale viac "drevených" klavírov, pán Karol sa staral o všetky, to znamená, že sa celý deň s ladičskou pákou presúval od jedného k druhému a od druhého k tretiemu. Keď pršalo, sám ich zakrýval. Keď mal na "jeho" klavíri hrať Marián Varga, snažil sa mu ho ešte tesne pred koncertom doladiť do dokonalosti.

Karol Petr tento víkend oslávil šesťdesiatku.

Teším sa spolu s ním a spolu so všetkými klavírmi, o ktoré sa aj tento rok na Pohode bude starať. 

Veľa krásnej hudby a veľa radosti Vám prajem, majster Karol!

Vo štvrtok sa vidíme!