autor
.juraj Kušnierik
V .týždni má na starosti kultúru. Objednáva a rediguje články o umení, hudbe, literatúre, filme, divadle a ostatných umeleckých žánroch. Sám najradšej píše o hudbe a o knihách. Predtým, ako sa stal novinárom, bol kníhkupec, pracoval v Artfore, ktorého je stále veľkým priateľom a priaznivcom. Na Rádiu_FM má každú stredu program Slová_FM. Má rád Island a o islandskej hudbe píše knihu. Je ženatý a má jednu dospelú dcéru. Blízky mu je anarchizmus, no keďže miluje slobodu a vie, že ľudia sú aj zlí, ocitá sa v prirodzenej blízkosti liberálne cítiacich konzervatívcov.
.denník Juraja Kušiernika
Drahá Bety!
Už ma nebaví písať samé nekrológy, ale v Tvojom prípade to je iné. Nejako sa mi totiž nedá uveriť, že tu už nie si.
Donna Summer a Robin Gibb
Pár dní po smrti Donny Summer zomrel Robin Gibb. Diskotéky na celom svete by mali vyvesiť čierne zástavy.
Dorotka a Johny
Dorotka Nvotová a Johny Rowett sú od dnešného dňa manželia.
Nech žije pop music!
Klasika je úžasná, džez je fascinujúci, alternatíva je pozoruhodná, ale len keď počúvame dobrý pop, chce sa nám tancovať.
Za Adamom Yauchom, a.k.a. MCA
V piatok, 4. mája zomrel Adam Yauch, známy ako MCA, rapper, producent, filmár, kľúčový člen Beastie Boys. Mal 47 rokov.
Klavíre osameli - zomrel Karol Petr
Od Mária "Geša" Gešvantnera som sa práve dozvedel smutnú správu: zomrel Karol Petr, učiteľ hudby a ladič klavírov. Na Pohode bude veľmi chýbať.
Slnko v sieti svieti
Včerajšie odovzdávanie národných filmových cien bolo celkom sympatickým podujatím.
Rómsky problém, Beautiful People, Phurikane, Šobov
Tak zvaný "rómsky problém" neriešim. Medzi Rómami však mám zopár kamarátov a veľmi by som chcel, aby sa im žilo lepšie.
Dve Agnešky
V priebehu dvanástich hodín som mal tú česť rozprávať sa s dvomi obdivuhodnými ženami: s Agnieszkou Holland a s Agnešou Kalinovou.
Za zosnulým pápežom
17. marca zomrel a 20. marca bol pochovaný Papa Abba Šenudi, alebo El Baba Šenuda, pápež koptskej cirkvi.
články
rssNahnevaní umelci a rodičovský štát
Slovenskí umelci žijú v stave pubertálneho vzdoru: sú nahnevaní, hovoria o nezávislosti, ale bez vreckového od štátu si svoj život nevedia predstaviť.
.juraj Kušnierik19. február 2012 | prečítané 8413x | reagovalo 13 ľudí | hodnotené 3.9 | hodnotilo 354
Včera som si v denníku SME prečítal veľmi dobrý článok Michala Piška o tom, čo hnevá slovenských umelcov a čo im pred voľbami sľubujú politické strany. Fakt, že článok situáciu výstižne popísal potvrdzuje aj množstvo facebookových lajkov od kultúrnych a kultúru milujúcich čitateľov.
Ja som si pri jeho čítaní spomenul na jedného priateľa, ktorý mi hovoril o trabloch so svojími dvomi synmi: jeden sa už ako študent univerzity snažil o seba postarať a následne si našiel slušne platený džob, druhý sa venoval umeniu a keď sa ho otec pýtal, čím sa bude živiť, povedal mu, že on je "nezávislý". "Ja som si myslel, že nezávislosť znamená, že sa človek vie o seba postarať, ale zisťujem, že medzi umelcami to znamená, že akože 'nerozmýšľaš o peniazoch', no keďže ich aj tak potrebuješ, musí ti ich dávať niekto iný: otec, životný partner, či štát," hovoril mi prekvapený priateľ.
Viem, je to zjednodušená metafora vzťahu umelcov k štátu, ale stále mi pripadá pomerne výstižná. Umelci, ktorí okrem tvorivosti a talentu potrebujú hlavne slobodu, upierajú svoje túžobné pohľady k štátu. Ten má - priamo alebo cez grantový systém - platiť ich umeleckú produkciu, ten má zriadiť halu, kde sa bude vystavovať, ten má spravovať kaštieľ, kde budú tvoriť, financovať divadlá, kde budú hrávať. Títo umelci sú, pochopiteľne, chronicky nespokojní: nielen, že im otcovský štát vydeľuje málo peňazí, ale nemá ani "koncepciu" ich rozdávania a na úradníkov, ktorí o tom všetkom rozhodujú sa vonkoncom nemožno spoľahnúť. Napriek všetkým zlým skúsenostiam, napriek sarkastickým úvahám o tom, akí sú ministri kultúry nekultúrni, napriek tomu, že už je aj náhodnému okoloidúcemu jasné, že od štátu nemožno čakať záchranu, oni stále chcú, aby ich štát zriaďoval, platil, podporoval, či koncepčne viedol a politickým stranám vyčítajú, že to nemajú vo volebných programoch.
Ako 18-ročný tínedžer, ktorého irituje už len samotná fyzická prítomnosť rodičov v jeho izbe, no napriek tomu očakáva, že mu fotrovci dajú prachy na nový komp. A keď mu dajú málo, prípadne, keď mu chcú počítač vybrať sami, oddáva sa záchvatom spravodlivého hnevu. Ale aj tak to od nich očakáva, lebo odísť z domu a starať sa sám o seba by nedokázal. Hlavu má plnú dobrodružstiev a slobody, v skutočnosti dáva prednosť bezpečiu a istote.
Nemám nič proti mecenášstvu či sponzorstvu v umení, ani proti štátnemu grantovému systému, ba ani proti tomu, že v zriaďovateľskej právomoci štátu je niekoľko "erbových" kultúrnych inštitúcií. Myslím si, že štát by sa mal starať o to, aby umelcom nechýbala sloboda a v žiadnom prípade by nemal zasahovať do ich tvorby.
Ak si galerista nevie predstaviť zorganizovanie výstavy bez štátneho grantu, ak vydavateľ nedokáže vydať knihu bez podpory z ministerstva kultúry, ak bez "verejných" (rozumej štátnych) peňazí nedokáže fungovať divadlo, či kultúrne centrum, tak je niekde chyba. Umeleckú produkciu za normálnych okolností financujú diváci, čitatelia, poslucháči, návštevníci galérií, zberatelia a obchodníci s umením. K ním sa pridávajú (osvietení, alebo snobskí) mecenáši a sponzori. A keďže je kultúra dôležitá aj pre život miestnej, "národnej" či "európskej" komunity, sú namieste aj nejaké menšie granty z verejných, daňovníkmi zaplatených zdrojov.
Ale hnevať sa na štát, že nedáva dosť peňazí, že nevytvára koncepcie pre rozvoj kultúry a umenia sa mi zdá prehnané. Treba už konečne odísť z rodičovského domu, postaviť sa na vlastné nohy. Rodičia budú za normálnych okolností svoje deti aj tak celý život podporovať (či sa im to páči alebo nie). Ale dospelým deťom, ktoré sa dokážu uživiť sami, už im nebudú tvoriť koncepcie ich životov a hroziť odobraním vreckového. A to je veľká vec.
Diskusia (13)
-
.zvasty zalozene pomylenych utopiach teoriach od .r. Liptak | 21. február 2012 11:31
pan kusnierik vase ekonomicke teorie platia mozno v ekonomickom svete ale aj tam je to skor na vazkach, ale umenie je a bolo prevazne otazkou patronstva bez patronatu vladnucej moci by nevznikli Shakespearove hry, Michelangelove obrazy, Danteho bozka komedia dokonca ani Adamov Smithov Wealth of the Nations. Pokial povazujete trh za vhodny nastroj na tvorbu kulturneho bohatstva krajin ako slovensko tak sa mylite nikdy v historii to tak nebolo a ani nie je. Po vasich clankoch mozno bude tak, hura k blazenej negramotnosti pad Kusnierik. Dufam ze prestanete v Artfore predavat knihy tych darmozracov ktori na ich napisanie nejakym sposobom vyciciavali statny rozpocet ci uz slovensky lebo statne rozpocty inych krajin. Kolko vam tam potom zostane knih. Mat moznost vyberu medzi dominikom danonom a evitou urbanikovou je tiez pekna predstava.
-
.samo od .samo | 21. február 2012 06:23
trafene husi gagaju
-
.kultúrna politika sa tiež týka ľudí od .mária Rišková | 20. február 2012 21:20
Ja tiež kopírujem, čo som napísala na Facebooku: Pán Kušnierik, ja sa pripájam ku kolegom a kolegyniam, ktorí nerozumejú. Vám. Vášmu časopisu som robila reklamu, keď som propagovala ocenenia obrazovej grafiky, ktoré ste dostali v medzinárodnej konkurencii. Bohužiaľ, pomaly bude táto stránka vašej práce to najlepšie, čo časopis prezentuje. Prvýkrát som principiálne zapochybovala o vašej mienkotvornosti a objektívnosti pred pár rokmi, keď ste, zrejme probushovsky, propagovali, že neexistuje žiaden problém s prírodnými zdrojmi a nie je dôvod na ekologickú paniku. Vtedy som váš časopis prestala kupovať. Tentokrát ste zverejnili pár príspevkov, ktoré odkazujú k momentálnemu konfliktu časti kultúrnej verejnosti s MK SR. Naozaj si myslíte, že protest proti kamarátšaftu súvisiaceho so zriadením neziskovky štátu a firmy Via Danubia si nezaslúži vo vašom časopise aj zverejnenie názoru druhej strany - vy, naopak, namiesto poctivej novinárskej služby, t.j. vyšetrenie problému a zverejnenie toho, čo sa najviac blíži pravde, ste napísali článok, ktorý trápne hovorí o tom, aká je Danubiana vlastne pekné miesto a čo majú kritici proti nemu(!?), bez reflexie toho, že podpora bola jednoznačne "vybavená" (naozaj si myslíte, že to je v poriadku a takto sa to má robiť?) a začali ste napádať umelcov, ktorých ste opakovane označili za grantožrútov, v najnovšom článku za nezrelé decká. Tento váš najnovší článok obsahuje veľa ďalších povrchností, ktoré sa nedajú ospravedlniť tým, že máte právo na vlastný názor, to samozrejme áno, ale niektoré vaše tvrdenia jednoducho nie sú pravdivé a svedčia o vašej ignorácii reality v kultúre. Myslím, že svojím článkom ste veľmi urazili mnohých ľudí, ktorých si vážim - ktorí pracujú celé dni, a na rozdiel od niektorých, podľa Vás "dospelých" povolaní, si prácu nosia domov po pracovnej dobe, snažia sa nájsť na svoju prácu zdroje, kde sa na Slovensku dá a každé euro, ktoré dostanú z verejných zdrojov niekoľkonásobne vrátia, sponzorujú svoje umelecké aktivity z inej práce a podobne. (Ak neviete, ako sa to celé deje, tak vyrazte do ateliérov, štúdií a dielní aktuálne v roku 2012 a spýtajte sa priamo ich. A spýtajte sa aj nejakých odborníkov z oblasti kultúrnej ekonómie, asi zahraničných.) Navyše, moji priatelia-umelci nečakajú na pokyny od zamestnávateľa, ani mecenáša a produkujú kultúrne hodnoty z vlastnej iniciatívy, ako svoje poslanie. Ak teraz žiadajú trochu seriózneho správania od najvyššej štátnej inštancie, ktorá ich v očiach širokej verejnosti pomerne často reprezentuje, ak žiadajú koncepciu/stratégiu kultúrnej politiky (t.j. slušnú dohodu PRED a nie prispôsobovanie si kritérií až PO), ak protestujú proti podozrivým rozhodnutiam, ktoré sa týkajú nás všetkých, tak sú vo vašom texte dehonestovaní. Nech sa na to pozerám z akejkoľvek strany, čítam vo vašom článku iba nekompetentnosť hovoriť o mechanizmoch kultúry v súčasnosti a zámer diskreditovať umelcov, ktorému nerozumiem. Nechcela som písať toľko, ale naozaj ste ma rozhorčili. Nechápem, ako časopis s takým kvalitným a súčasným dizajnom môže prezentovať také nekvalifikované názory. A už len dodám, že váš text je príliš čierno-biely, umelci sa naozaj nedajú tak ľahko posúdiť en bloc.
-
.napisem iba to iste co som napisla na FB od .juro Kovacik | 20. február 2012 19:34
Nie som si isty, ci to Duro Kusnierik myslel az tak vyhranene. Ja som to cital v prvom rade ako vyhradu k tomu, aby sme od statu ocakavali nieco ako zmysluplnu kulturnu politiku. V tomto smere som skepticky aj ja. Na druhej strane je podla mna zle, ak sa dobry vytvarnik nevie uzivit svojou pracou a musi nahanat take alebo onake ksefty. O tom, ako sa naozaj neda robit cez den v reklamnej agenture a poto vecer vlastnu tvorbu, by asi vedelo rozpravat vela ludi. Riesenim by bolo, ak by sa rozhodovanie o rozdeleni penazi dostalo z ruk politikov do ruk kulturnej obce. Ako ale potom zabpecit, aby sa neopakovali veci ako u filmarov, tak to uz neviem. Ale treba o to hovorit a hladat riesenie. Urcite existuje aj lepsie ako je status quo.
-
.reakcia na clanok od .pupa | 20. február 2012 14:50
Ak by si galerista nevedel predstaviť zorganizovanie výstavy bez štátneho grantu, ak by vydavateľ nedokázal vydať knihu bez podpory z ministerstva kultúry, ak by bez "verejných" peňazí nedokázalo fungovať divadlo, či kultúrne centrum, tak je niekde chyba," mal napísať Juraj Kušnierik. Investigatívny novinár by sa pravdepodobne pokúsil po tejto chybe pátrať, Juraj Kušnierik sa ale rozhodol obviňovať a zosmiešňovať kultúrnych manažerov, ktorý sa v zložitách podmienkach roky usilujú dokázať nemožné. Vážený pán Kušnierik. Stále viac prestávam rozumieť vašemu pravdepodobne neúmyselnému, ale stále systematickejšiemu boju proti „neštátnej kultúre“. Paušálne označiť všetkých predstaviteľov „neštátnej kultúry“ za neschopných darmožráčov, ktorí by na seba nikdy nedokázali zarobiť je trapna lož, ktorou sa dajú manipulovať nevzdelané masy na stránkach povrchného bulváru. Keďže časopis .týždeň pravidelne čítam už veľa rokov viem, že to nebude vaša cieľová skupina a podobnej dezinterpretácie sa poctivý intelektuál na pôde vašeho časopisu obvykle nedopúšťa. Začnime ale od začiatku. Nikdy som nezaznamenal vaše vyjadrenia na tému štátnej kultúry, ani systematickú analýzu financovania štátnej kultúry. A tu je jadro celého problému. Ak štát kultúru financuje, musí mať jasnú a verejne obhájiteľnú koncepciu prečo a ako to chce robiť. Ak takúto koncepciu nemá, niekde je problém a povinnosťou poctivej žurnalistiky by malo byť analyzovať túto situáciu a hľadať cestu k lepším riešeniam. (Túto prácu novinári v SME zázračne vykonávajú a je pre mňa nepochopiteľný v týchto veciach práve postoj .týždňa.) Povinnosťou daňových poplatníkov je žiadať od štátu vysvetlenie, prečo prostriedky zo štátneho rozpočtu používa práve tak ako to robí. Na jednej strane sa ministerstvo tvári demokraticky a zložitým grantovým systémom podporuje aj neštátne umelecké projekty, na druhej strane bez odborných konzultácii prideľuje milóny na nepripravené a odborne neakceptovateľné projekty. Nepoznám kultúrneho manažera, ktorý by sa sťažoval na nedostatok peňazí v systéme. Problémom je, že peňazí je príliš veľa, ale sú rozdeľované neefektívne a nekoncepčne medzi skostnatelé a ťažkopádne štátne kultúrne inštitúcie a vôbec sa neprihliada na fakt, že tretí sektor dokáže za omnoho menšie prostriedky vytvoriť omnoho viac. Ukážte mi prosím galeristu, ktorý robí projekty len za štátne prostriedky. Zodpovedne prehlasujem, že taký neexistuje. Ak obviňujete, buďte prosím vo vašich vyjadreniach presnejší a povrchne neurážajte ľudí, ktorí pre kultivovanie tejto krajiny urobili mimoriadne veci. Tretí sektor potrebuje viaczdrojové financovanie a všetci kolegovia z iných kultúrnych inštitúcii postavili dlhodobú existenciu práve na tejto jednoduchej poučke. To že na Slovensku dodnes neexistuje funkčný sponzoring je predovšetkým chyba štátu. To, že neexistuje zákon o dobrovoľníctve tiež. Že štát nepodporuje čerpanie európskych dotácii efektívne je tiež fakt. O našich pokusoch zmeniť tento stav by sa dalo popísať niekoľko .týždňov. Obviňovať tretí sektor z pasivity nie je na mieste. Čo je to vlastne „neštátne kultúra“? Tento termín predpokladám definujete negatívne, teda pomenúvate ním všetky organizácie, ktoré nepatria do zriaďovacej kompetencie štátu. A od nich žiadate, aby sa financovali sami, z príjmov od „divákov, čitateľov, poslucháčov, návštevníkov galérií, zberateľov a obchodníkov s umením.“ Predpokladám, že ste v treťom sektore a v oblasti súčasnej neštátnej kultúry nikdy nemohli pôsobiť a zrejme mu nerozumiete, keď navrhujete takéto zázračné riešenie. Vráťme sa ale k samotnej terminológii. Na označovanie umenia 70. a 80. rokov sa v slovenskej kunsthistórii zaužíval termín alternatívne umenie /nie underground/ aby sa toto polarizovalo voči oficiálnej dogme socialistického realizmu. Dnes termín alternatívne umenie preto nemá celkom správne zafarbenie, preto oblasť, v ktorej pôsobíme je presnejšie označiť termínom experimentálne umenie. To čo sa dialo a deje v Košických Kasárňach, Tabačke, na Stanici v Žiline, Banskej St a nici, ale aj v A4, obchodnom dome Dunaj, Cvernovke na Nastupišti 1-12, galériách jako Hot Dock, Enter a našťastie mnohých ďalšich miestach nielen v Bratislave – je predovšetkým experiment. Predstaviť si, že by takýto priestor dostali nezávislí umelci v štátnych organizáciách je z pochopiteľných dôvodov principálne nemysliteľné. Otázku, kde sa rodia pravé hodnoty kultúry si môže každý zodpovedať sám, ja som presvedčený, že pre budúci rozvoj kultúry /a aj kultivovanosti/ tohoto národa je nevyhnutné podporovať práve tých umelcov, ktorí vidia veci inak a svojim progresívnym prístupom posúvajú naše myslenie ďalej. Pokiaľ vo svete existujú stovky nadácii uvedomujúcich si tieto súvislosti, obvykle sa nestáva, že by progresívny experimentálny umelec zomrel od hladu. U nás je ale situácia iná. Nadácii podporujúcich činnosť v oblasti kultúrý je málo a finančných prostriedkov, ktorými disponujú ešte menej. Podiel štátu na financovaní kultúry sa preto – žiaľ - stále javí ako rozhodujúci. Pozrime sa ale na túto otázku z inej strany. Trh s umením je modelom, ktorý nám umožní pochopiť fungovanie umenia /v tomto prípade výtvarného/ bez zásahu štátu. Umelec, ktorý vytvorí dielo sa dostáva na trh, kde ho zastupuje galerista. Galerista mu prispeje na produkciu, zaplatí prenájom priestorov pre výstavu, zabezpečí reklamu, profesionálne PR, predstavuje jeho tvorbu na medzinárodných fórach, systematicky komunikuje so zberateľmi. Zberatelia tým, že umelecké dielo kúpia, umožnia žiť a ďalej tvoriť umelcovi, ale aj galeristovi, ktorý navyše zaplatí inzerciu do časopisu a ten si následne môže zaplatiť kvalitné a nezávislé recenzie u rešpektovaných kritikov. Trh teda sám rozhodne kto prežije a kto nie. (Asi nemusím v tejto chvíli vysvetlovať, či to bude skôr maliar, alebo performer a videoumelec, o to ale tento text nie je.) Budovanie finančnej udžateľnosti .týždňa asi tiež nebolo možné len vďaka predaju a inzercii, alebo sa mýlim?) Kritik, umelec, aj galerista sú kvalitatívne selektovaní niekým iným ako grantovou komisiou ministerstva kultúry. Takýto systém je /prirodzene/ vysoko korupčný, aj absolutistický, pretože všetko je v podstate financované z jedného kľúčového zdroja - MKSR. Umenie 90. rokov prežilo len vďaka existencii jedinej nadácii /SCCA/, ktorej činnosť bola tiež poznačená tým, že sa jednalo o jediného podporovateľa súčasného umenia. Problém teda je, neexistencia viacerých finančných zdrojov. Štát má podľa mňa nielen právo, ale aj povinnosť prispievať, ale na základe jasne a vopred stanovených podmienok. (To že o týchto podmienkach chceme diskutovať, je nielen naše právo, ale aj naša občianska a profesionálna povinnosť.) Ministerstvo kulúry na to pochopiteľne nie je potrebné. Stačí jeden zmysluplný fond, ako bol dávny zámer prvého ministra kultúry Ladislava Snopka. Sieť nezávislých podporovateľov, priaznivá atmosféra pre rozvoj umenia sú ale práve tie nevyhnutné podmienky pre ďalší rozvoj experimentálneho /alebo ak chcete neštátneho/ umenia. Texty, ako ten váš, ale existenciu umelcom neuľahčia. Skôr sa pre nich stanú mementom. Nájsť si prácu a slušne platený džob pre nich nebude problém. To mi verte. Ak ale chcete, aby sme raz na cintorínoch chodili len k hrobom právnikov a ekonómov, pretože „nahnevaných“ umelcov nebudem mať píšte prosím v podobnom duchu ďalej. A všetci budeme hrdý na to, ako sa všetci poctivo a samostatne uživili. Juraj Čarný
-
.fundraising od .michal janak | 20. február 2012 10:32
myslim ze vsetci sa zhodneme na tom ze sukromny sektor ako taky kulturu neuzivy. na druhej strane ale stat nieje vychodiskom, ale skor nudzovym riesenim. som toho nazoru ale ze stat moze vyuzit svoju strukturu na vytvorenie mechanizmov financovania. nie priamo z rozpoctu, ale vytvaranie fundraiserov atd. toto by ale nemalo byt na urovni ministerstva, ale skor miest a obci, ktore o kulturu maju prioritny zaujem. naco je statu kultura neviem, mozno som sprosty, ale existuje nieco ako "americka", alebo "britska" scena? skor "new yorska" a "londynska". takisto, financovanie pomocou fondov by nemalo sluzit etablovanym umelcom, ale skor vyhradne zacinajucim, aby si spravili meno, takisto ako stipendia pomahaju pravnikom, ekonomom atd. potom, nuz, je to na nich
-
.treba byt dosledny pan Kusnierik! od .q123 | 20. február 2012 09:27
A zrusit aj statne media a financovanie cirkvi. Ci nie? Na Radiu_FM mate relaciu a v Cirkvi bratskej ste kazatelom. Tak ako teda?
-
.ale prosim Vas, od .dpn Bon | 20. február 2012 00:39
to je mytus. V USA je verejna podpora kultury nepomerne dalej ako u nas a kulturni organizatori tam maju nielen sukromnych donorov, prispievatelov, mnozstva fondov a nadacii atd. (ktori maju aj moznost odpisov z dani, co u nas nehrozi), ale aj bohate spektrum podpory z verejnych zdrojov (napriklad na urovni mesta ci mestskej casti - a nie su to male sumy. Ked otvorili pred casom v NYC koncertnu salu, jednu z mnohych, tak starosta mestskej casti dal z kulturneho rozpoctu pol miliona dolarov na rekonstrukciu. Toto mi u nas ukazte.).
-
.pre don Bon od .michalT | 19. február 2012 22:25
V mnohých aspektoch to do značnej miery takto funguje v USA. Aspoň v tých umeleckých smeroch a organizáciách, ktoré sledujem. Samozrejme, nie je to ideálne. Je to však prirodzenejšie ako situácia, ktorá je na Slovensku.
-
.a toto je co za nazor? od .don Bon | 19. február 2012 20:43
"Umeleckú produkciu za normálnych okolností financujú diváci, čitatelia, poslucháči, návštevníci galérií, zberatelia a obchodníci s umením." ---- Poprosim autora, aby mi odpovedal na otazku, v ktorej krajine na svete (mozno okrem rozvojovych, kde umenie okrem ludoveho prakticky neexistuje) su tieto jeho vysnene "normalne okolonosti"? Ze teda platime vsetci dane, to ano, ale na kulturu sa z nich nema davat, radsej dajme na armadu.
-
.creative class? od .michal janak | 19. február 2012 14:57
suhlasim....je to tak trochu zacarovany kruh: umelci / zakonite a pravom/ sa stazuju ze neexistuju podmienky na udrzatelnu nezavislu kulturu. ale nic vacsinou nerobia preto aby take podmienky vytvorili. nik nikdy nic nevytvori iba tak, pre niekoho druheho, zvlast ak tym druhym je minorita, z politickeho pohladu uplne zanedbatelna. koncepcia nechyba statu, ale umelcom. cest hrstke, ktora sa aktivizuje a snaiz poukazovat a konstruktivne vytvarat projekty zdola. na vynikajucu kulturu netreba Kunsthalle, staci vynikajuci klub, mala galeria, ba aj uprimna krcma / cafe. ulohou statu podla mna nieje zarucovat vznik umenia, stat je zo svojej povahy mainstreamovy. pride mi cela tato situacia paradoxna: kto iny ak nie kreativna elita vie potencionalne kreativne najst cestu vytvarania umenia? statny uradnik? prosim. trochu je v tom taka malomestkost, chceme sa kulturne vyrovnat snobskej viedni a pritom nemusime a ani by sme hlavne nemali ak nechceme zabit skutocne umenie
-
.komenty z FB od .pupa | 19. február 2012 14:54
# Luba Blaskovicova absolutne nesuhlasim...umelci sa uz aj tak citia ako zobraci - ti, co neukazuju hole zadky. Alebo su to "zavislaci" len od komercie ...Aj vsade vo svete je kultura dotovana .Jedine vychodisko - zavriet umelecke skoly, nech z nich nevychadzaju frustrovani ludia, ktori nemaju nic okrem talentu a nevedia zohnat financie na tvorbu + zavriet aj divadla a galerie a bude viac prachov na stupidne argentinske telenovely.... Pred 2 hodinami · Páči sa mi toUž sa mi to nepáči · 4 # Zuzana Szatmáry Neuveriteľné sprostosti a zlomyseľnosti v článku. Robila som jednej dáme zmluvy so štátnou galériou, ktorá žiadala platiť za možnosť vystavovať, namiesto aby za to platila. Boli v šoku, keď sme žiadali zaplatiť aj poistenie za diela, doprav...u, atď. Našťastie som navyše mala v ruke rozpočet galérie, kde majú napr.aj plateného dramaturga nehovoriac o ostatných položkách, hoci s dramaturgiou výstavy nemal nič. Kto platí umelcovi réžiu, čas, materiál, tvorbu, nehovoriac už o kultivovaní ducha? Ani Nevedko, padnutý na hlavu, nemôže mať pokleslejšie nápady.Zobraziť viac Približne pred hodinou · Už sa mi to nepáčiPáči sa mi to · 3 # Tomáš Plaszky Absolutne nesúhlasím s tak stupidnym článkom. Bábkové divadlo robím od roku 1987 ako nezávislá osoba (trochu som predbehol revolúciu) nikdy som nedostal ani halier od štátu na moje hry a zahraničné reprezentácie Slovenska na festivaloch(par...don jeden na festival v r.1986 do Švédska mi uhradilo letenky ministerstvo kultúry bez vreckového a ostatných nákladov, cítil som sa ako najväčší žobrák). Jedine čo v rokoch1987-1989 robilo ministerstvo bola cenzúre, že čo môžem a čo nemôžem hrať. Po revolúcii som získal aspoň slobodu v tvorbe a nemusel som chodiť na ponižujúce prehrávky, ktoré záviseli od vôle prísediacich. Po revolúcii som si dokázal vyrobiť všetky inscenácie na vlastné náklady a tak isto som absolvoval množstvo zahraničných festivalov bez akýchkoľvek dotácií. A celé toto som dotiahol až do odchodu do dôchodku. Podľa mňa plačú len tí umelci, ktorí boli zvyknutí na podporu od štátu celý život. Ak človek chce niečo dosiahnuť tak to dosiahne aj bez cudzej pomoci.Zobraziť viac Približne pred hodinou · Páči sa mi toUž sa mi to nepáči · 2 # Vladimir Petruf Presne tak Tomi. Placu len ti, ktori si v statnych kulturnych ustanovizniach chodia raz do mesiaca po vyplatu :-) Pred 34 minútami · Páči sa mi toUž sa mi to nepáči · 1 # Vladimir Petruf A este placu, ze im ti, ktori si "umenie" :-) vybrali za svoj zivot, dennodenne pracuju nielen na svojej umeleckej praci, ale aj na obycajnych svetstkych zalezitostiach okolo svojej prace a poslania beru priestor na ich "pracu" a takzvane k...azia ksefty!!!. Ze im berieme divakov :-D Lenze divak predsa nepride ci si nepozve nieco co sa mu nepaci, to by bol hlupak ci nie ?? ;-) Alebo ako umelecky nevzdelany z amaterskeho prostredia sa profesionalizujuci trepem hluposti??? Tak preco sa uz tri roky sam viem DOKONALE uzivit ?? ;-)Zobraziť viac Pred 23 minútami · Páči sa mi toUž sa mi to nepáči · 1 # Vladimir Petruf A od statu dostavam vyhradne iba pokuty a danovu povinnost?? ;) Pred 23 minútami · Páči sa mi toUž sa mi to nepáči · 2 # Luba Blaskovicova asi by sme mali tieto "nasrdene" komenty pisat rovno pod clanok - nech aj p. Kusnierik vie, aku kravinu napisal.... Pred 4 minútami · Páči sa mi toUž sa mi to nepáči # Vladimir Petruf :-)
-
.nezávislosť od .dany | 19. február 2012 11:46
S tým sa dá jedine súhlasiť.Vinikajúci článok.Dik.
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM