Richard Sulík bol vždy skôr oživením slovenskej politiky, než jej stĺpom. Jeho opakované výstrelky typu vulgárneho trička či necitlivého slovníka sa pritom dali tolerovať nielen preto, že ich vyvažoval zaujímavými ekonomickými nápadmi a ťahom proti korupcii, ale najmä preto, že od začiatku bol menšou súčasťou omnoho väčšieho a usadenejšieho celku. Občas až tak usadeného, že jeho lídri nedokázali uveriť, že šéf SaS bude hlasovať napríklad o eurovale tak, ako im hovoril.
Dnes však Richard Sulík čelí celkom inej výzve. Nie iní majú korigovať jeho, nie pokojnejší celok má prekryť svojho talentovaného enfant terrible, naopak – Richard Sulík sa práve ide pokúsiť o zostavenie vlády a zrazu je to teda on, kto má obrusovať hrany, tíšiť vášne, spájať protichodné záujmy a najmä ustupovať od svojej pravdy a predstáv v mene celku.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.